Ľudskosť

• 203. Farmaceutka o misii v Gaze: Mala som pocit, že som v katastrofickom filme

  Za posledný rok a pol pripravil Netanyahuov režim v Gaze o život vyše 60-tisíc ľudí, a zranil vyše 130-tisíc, pričom dve tretiny z nich sú ženy a deti. Samotné pásmo Gazy premenil na neobývateľnú betónovú spúšť - zbúral školy, nemocnice, elektrárne, vodnú infraštruktúru či byty civilného obyvateľstva. V tejto epizóde ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so Zuzanou Slovákovou a Terezou Wyn Haniakovou z organizácie Lekári bez hraníc o tom, čím si prechádzajú ľudia v Gaze. Zuzana Slováková je farmaceutka, pôvodom zo Slovenska no žije v Prahe. V Gaze bola začiatkom tohto roka v rámci misie Lekári bez hraníc a čoskoro tam vycestuje druhýkrát, aby opäť pomáhala tamojšiemu zdravotníckemu personálu s distribúciou liekov a zdravotníckych pomôcok. „Mala som pocit, že som v katastrofickom filme,“ vraví Zuzana o svojej misii. „Vchádza sa tam cez šesť metrov vysokú stenu ako do väzenia. A keď vojdete dnu, sú tam len sutiny a ticho.“ Tereza Wyn Haniaková je pôvodne novinárka a v Lekároch bez hraníc sa stará o to, aby sa svedectvá zdravotníckeho personálu dostali k verejnosti. „Jedným z našich cieľov je prinášať svedectvo o tom, čo naši zdravotníci videli a zažili,“ vraví v podcaste. „Lebo často sme jediní, kto to dokáže spraviť.“ V tejto epizóde Zuzana s Terezou priblížia, čím si prechádzajú ľudia v Gaze od vypuknutia tejto fázy izraelského útoku na palestínske obyvateľstvo. Akým dilemám musia čeliť zdravotníčky a zdravotníci, ktorí majú k dispozícii len minimum liekov a zdravotníckych pomôcok. A povedia tiež, ako situácia v Gaze zmenila ich pohľad na fungovanie medzinárodného spoločenstva. Spomenuté v podcaste: Living in Emergency: Stories of Doctors Without Borders (dokumentárny film, 2008) M.A.S.H. (seriál, 1972 – 1983) Hostky odporučili knihy: Rebel Without Borders: Frontline Missions in Africa and the Gulf (Vachon, Marc) This Is Going to Hurt (Adam Kay) The Hundred Years' War on Palestine (Rashid Khalidi) Returning to Haifa (Ghassan Kanafani) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

  --------  

  1:15:43

  --------

  1:15:43
• 202. Žila v Mariupole pár rokov pred vojnou: babičky tam plietli maskovacie siete pre snajperov

  Etnografka Hana Jošticová začala chodiť do Mariupoľa v roku 2018, teda ešte pred plnoformátovou ruskou inváziou. Chcela zmapovať, ako sa mariupoľské obyvateľstvo díva na Rusko a na Európsku úniu, a rozprávala sa preto s ľuďmi, ktorí mali proruské postoje, ale aj s tými, čo si priali nezávislosť Ukrajiny od Ruska. "S ľuďmi som sa tam zbližovala postupne. Začala som tým, že som chodila na lokálne kultúrne akcie a slávnosti a po čase mi začali dôverovať," vraví v podcaste. "Neskôr som už chodila aj k nim domov. Alebo som s babičkami sedela na káve, plietla s nimi [maskovacie] siete pre snajperov a ony mi rozprávali, čo si myslia." Hana má doktorát z University of Birmingham a postdoktorantský výskum robila na University of Glasgow. Príbehy ľudí z Mariupoľa zachytila v knihe Mariupol 2013 - 2022 - Stories of Mobilization and Resistance (Mariupoľ 2013 - 2022 - Príbehy mobilizácie a odporu), v ktorej vysvetľuje, prečo si pred vojnou väčšina ľudí v Mariupole myslela, že by Rusko pre nich bolo dobrým spojencom. V knihe píše, ako sa Rusko spolu so svojimi kolaborantami pokúsilo ovládnuť Mariupoľ ešte v roku 2014, teda pred vypuknutím plnoformátovej vojny, a ako ho vtedy ubránila proukrajinská menšina obyvateľstva na čele s mariupoľskou profesorkou histórie a politológie Mariou Podibailo, ktorú miestni volali "Marička". V podcaste rozpráva, čo sa dialo v Mariupole počas hybridnej fázy ruského útoku a priblíži aj, ako mesto vyzerá dnes - po tom, ako ho obsadila ruská armáda. "Poznať tento príbeh je dôležité aj pre nás," myslí si Hana. "Lebo aj u nás sa potrebujeme mobilizovať, budovať si silnú občiansku spoločnosť a politickú kultúru založenú na pravdách. Za ruku nás nikto vodiť nebude." Spomenuté v podcaste: Mariupol 2013 - 2022 - Stories of Mobilization and Resistance (Hana Jošticová) Hostka odporučila knihu: Sloboda byť slobodný (Hannah Arendt) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

  --------  

  52:14

  --------

  52:14
• 201. Spevák Martin Madej: našťastie žijeme v dobe, keď už muži nemusia byť stále len drsní

  Má 37 rokov, no pre mnohých akosi zamrzol v čase: ešte aj dnes sa ho ľudia pýtajú na Petra Nagya, na psa Bobiho či Ferrari, o ktorých spieval ako dieťa. Spievaniu sa Martin Madej venuje dodnes, no medzičasom vyštudoval muzikálové herectvo na VŠMU, účinkoval na rôznych divadelných a hudobných scénach a stal sa otcom. V tejto epizóde Ľudskosti sa ho Barbora Mareková pýta na postavu Jozefa Tisa, ktorú hrá v inscenácii Hitlerov prezident. Martin hovorí, z ktorej Tisovej repliky má husiu kožu. Aké to je účinkovať spolu so Zuzanou Kronerovou, ktorá bola v minulosti jeho učiteľkou na VŠMU. A hovorí tiež, v čom sa podľa neho Tisovo správanie podobá na to, ktoré vidíme v dnešnej politike. Rozpráva aj o tom, ako prežíva otcovstvo a ako vníma sám seba: napríklad to, že je citlivý, že ľahko sa otvorí a ľahko sa dojme. Spomenuté v podcaste: Hitlerov prezident (inscenácia DPOH, Ľuba Lesná na motívy knihy Madeline Vadkerty Slovutný pán prezident) Prešporské porno (DPOH, autorská inscenácia Valerie Schulczovej) Fragile (vokálna skupina) Hosť odporučil knihy: Vychovávame deti a rastieme s nimi (Naomi Aldortová) Moc faktov (Anna Rosling Rönnlund, Hans Rosling, Ola Rosling) Nikdy nedělej kompromis (Chris Voss) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

  --------  

  1:12:24

  --------

  1:12:24
• 200. Moderátor Ondrej Rosík: keď som sa hlásil do rádia, zatajil som, že nevidím

  „Dnes už máme ako nevidiaci neskutočné možnosti,“ vraví moderátor Rádia Lumen Ondrej Rosík, ktorý žije od narodenia bez zraku - a žije naplno: má prácu, v ktorej sa mu darí, popri nej robí viacero spoločensky prínosných aktivít a má aj spokojné manželstvo. V tejto epizóde sa s ním Barbora Mareková vráti do jeho detstva a pýta sa ho, ako vnímal okolitý svet, ktorý spoznával najmä hmatom či sluchom. Ondrej rozpráva o tom, ako musel v šiestich rokoch odísť od rodiny do internátnej školy pre nevidiacich. Ako vyzeralo jeho dospievanie, vysokoškolské štúdium a ako sa dostal k práci v rádiu. „Zatajil som, že nevidím, keď som sa tam hlásil,“ vraví v podcaste. „A keď som tam potom prišiel, trocha sa báli, že čo ja vlastne viem a neviem robiť, takže na začiatku som si tie aktivity musel vymýšľať sám. Ale potom zistili, že sa to dá.“ Hovorí aj o tom, ako spoznal svoju manželku, akú mali svadbu, ako si delia domáce práce a ako uvažujú o deťoch. Spomenuté v podcaste: Slepé lásky (dokumentárny film, r. 2008) Blind. So What? (podcast) Hosť odporučil Videné z nevidna (Antológia nevidiacich básnikov) Mesto slepých (José Saramago) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

  --------  

  1:29:01

  --------

  1:29:01
• 199. Vďaka Viktorovi Vinczemu vidíme, čo sa v tunajších firmách deje bežne (Milan Kuruc)

  Posledné mesiace pozorujeme hodnotový rozklad televízie Markíza, z ktorej odišlo pre obranu novinárskej integrity už niekoľko výrazných novinárov - okrem iných Michal Kovačič, Adel Ghannam, Viktor Vincze či Gabriela Kajtárová. Ďalší zamestnanci Markízy komunikovali svoju nespokojnosť s krokmi vedenia, no do kolektívnej nátlakovej akcie sa napokon nepustili. Prečo majú zamestnankyne a zamestnanci na Slovensku tak často problém za seba zabojovať, keď sa im v práci deje niečo nespravodlivé? Aké majú možnosti, keď ich vedenie firmy začne valcovať? "Nie som rád, že sa to stalo aj Viktorovi Vinczemu, ale som rád, že sa tá téma zviditeľnila na príklade nejakej známej osobnosti, lebo teraz všetci vidia, aká je realita s korporáciami. Správanie zamestnávateľa k odborárom je často úplne rovnaké," vraví odborár a zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc. Toto združenie sa zameriava na práva ľudí, ktorí pracujú, no aj tak žijú v chronickom ekonomickom strese - a aj vďaka nemu majú dnes firmy povinnosť zverejňovať minimálnu výšku mzdy v pracovných inzerátoch a zamestnanci majú zase právo hovoriť o výške svojej mzdy. Barbora Mareková sa ho pýta, s čím treba počítať, keď sa zamestnanectvo pustí do kolektívnej akcie. Kde sa podľa neho berú nízke nároky na zamestnávateľov a nízka ochota zamestnancov vytvárať spolu tlak, tam, kde ide o niečo dôležité. Milan Kuruc vysvetlí, aké poznatky a zručnosti potrebujú odborári, ktorí chcú niečo presadiť. A rozoberú aj, či u nás vôbec je nejaká politická sila, ktorá sa zaujíma o situáciu zamestnankýň a zamestnancov a ktorá rieši ich práva. Hosť odporučil knihu: Mať alebo byť (Erich Fromm) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:56) O pracujúcej chudobe (00:18:03) O TV Markíza (00:32:19) O práci odborára (00:44:38) O štrajkoch (00:56:38) O politikoch (01:10:26) Záver _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

  --------  

  1:11:32

  --------

  1:11:32

Weitere Gesellschaft und Kultur Podcasts

Trending Gesellschaft und Kultur Podcasts

Über Ľudskosť

Ľudskosť: Zugehörige Podcasts