Ľudskosť

• 212. Gynekologička Denisa Marcišová: ako si švédske ženy vybojovali kvalitnú popôrodnú medicínu

  Poznáte tie narážky našich starých mám, že keď sa od srdca smejú, alebo si idú kýchnuť, majú radšej prekrížené nohy? Poškodené panvové dno žien, ktoré porodili deti, považujeme v našej kultúre za niečo, na čo si treba zvyknúť. V západnej Európe je to inak. Medicínske riešenia existujú a ženy vedia, že si ich zaslúžia. Aké možnosti ponúka súčasná medicína ženám, ktoré majú po pôrode následky, ktoré im zhoršujú kvalitu života? A prečo mnohé z nich nie sú dostupné aj u nás? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s gynekologičkou a pôrodníčkou Denisou Marcišovou, ktorá vyštudovala na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, pracovala v Bratislave a potom pôsobila sedem rokov vo švédskom zdravotníckom systéme, kde sa stala expertkou na diagnostiku a liečbu porúch panvového dna. „Pred dvadsiatimi rokmi neboli takéto operácie dostupné ani vo Švédsku,“ vraví v podcaste. „Ale [tamojšie] ženy sa začali dožadovať toho, aby sa im pomohlo - išli do médií a zakladali si rôzne online skupiny. A, našťastie, boli vtedy vo Švédsku aj dve veľmi šikovné docentky, ktoré hľadali riešenia a vymysleli vlastné metodiky, ako by sa to dalo dobre zoperovať. Pochopili pritom napríklad úlohu hrádze, a toho, že práve ona vytvára stabilitu v panvovom dne.“ Denisa priblíži, v čom bola jej práca gynekologičky vo Švédsku iná ako u nás na Slovensku. Hostka odporučila knihu: Eve - How The Female Body Drove 200 Million Years of Human Evolution (Cat Bohannon) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:59) O odchode zo Slovenska (00:18:43) O práci vo Švédsku (00:41:49) O popôrodnom zdraví žien (01:08:34) Prečo sa pokroky nedostávajú na Slovensko (01:11:14) Pracovné podmienky vo Švédsku (01:24:17) O odchode zo Švédska (01:30:25) Tipy na knihy _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

  --------  

  1:32:48

  --------

  1:32:48
• 211. Prečo učiteľky zarábajú málo? A prečo na vládu netlačia podobne, ako lekári?

  Prečo učiteľky nie sú pre štát väčšou prioritou? A ako súvisí výška učiteľskej výplaty s rodom a so schopnosťou stanoviť si hranice? Podľa všetkých relevantných analýz je pre akademický úspech detí kľúčový dostatok kompetentných a motivovaných učiteliek a učiteľov - no na Slovensku máme v tomto smere dlhodobo problém. Hlavný dôvod nájdeme na učiteľskej výplatnej páske. V porovnaní s priemernou mzdou v ekonomike sú učiteľské platy na základných a stredných školách u nás nižšie, ako je zvykom v ekonomicky rozvinutom svete. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s učiteľkou angličtiny a občianskej náuky Janou Ftáčnik Pastorkovou, ktorá je zároveň aj predsedníčkou Slovenskej komory angličtinárov. Pred desiatimi rokmi bola Jana jednou z tvárí najväčšieho učiteľského štrajku, do ktorého sa zapojilo okolo 15-tisíc učiteliek a učiteľov. Tento štrajk pritom neviedli učiteľské odbory, ale malá, iniciatívna skupinka učiteliek a učiteľov, ktorí chceli dosiahnuť viac. "Väčšina mojich kolegov má druhú prácu, aby sa uživili. Mala som napríklad aj kolegu, ktorý robil popoludní taxikára," vraví v podcaste. Barbora sa jej pýta, prečo majú podľa nej učiteľky na Slovensku problém presadzovať svoj záujem podobne, ako to robia napríklad lekári. "Učiteľky sú v tomto porovnateľné skôr so sestrami. Sú to ženy a sú naučené poslúchať. A sú tiež veľmi preťažené, lebo majú na pleciach prácu aj rodinu," vraví Jana Ftáčnik Pastorková. Rozprávajú sa aj o jej zahraničných skúsenostiach. Jana učila na školách v Indii, v Kanade či na Islande a rozpráva o tom, čo inšpirujúce si tam všimla a čo by rada videla aj na školách u nás na Slovensku. Spomenuté v podcaste: Vystúpenie Jany Ftáčnik Pastorkovej na demonštrácii učiteliek a učiteľov v Bratislave 25. 1. 2016, ktorý odštartoval najväčší učiteľský štrajk v dejinách Slovenska. Hostka odporučila knihy: Teaching the Unteachable (Marie Delaney) Sociopatka (Patric Gagne) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:20) O ceste k učiteľstvu (00:24:35) O ekonomickej situácii učiteľov (00:58:52) O súčasných aktivitách (01:09:51) Tipy na knihy _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

  --------  

  1:12:24

  --------

  1:12:24
• 210. Čo robiť, keď vidíme násilie? Tréner sebaobrany o incidente v pražskej električke (repríza)

  Vodič električky, ktorý pred pár týždňami v Prahe napadol dedka s vnúčaťom na rukách, už v dopravnom podniku nepracuje a jeho konanie odsúdili aj viacerí politici. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa pozrieme na to, prečo v električke nikto nezasiahol. „Efekt prizerajúceho sa nám hovorí, že čím viac ľudí je prítomných na verejnom mieste vo chvíli, keď je niekto terčom násilia, tým nižšia je šanca, že tomu človeku niekto pomôže,“ vraví český tréner sebaobrany Pavel Houdek. „A ďalšia vec je, že ľudia vlastne ani nevedia, ako môžu pomôcť. Nikto ich to neučil,“ dodáva. Pavel vedie spolu s manželkou školu s názvom Moderní sebeobrana, ktorá pôsobí v rôznych mestách v Česku, no pobočku už majú aj v Bratislave. V rozhovore vysvetlí, čo sa deje v našom tele a mozgu, keď sme v prítomnosti násilia a ako to môže ovplyvniť naše správanie. A vysvetlí aj, ako sa môžeme učiť tvoriť spoločnosť, ktorá vie rozpoznať nebezpečie a dokáže aj konať. „Ten efekt prizerajúceho sa má aj svoju druhú stránku, funguje aj opačne: keď raz niekto začne pomáhať, ľudia sa chcú pridať,“ vraví Pavel. Spomenuté v podcaste: kniha Moderná sebaobrana (Jasmína Houdek, Pavel Houdek) Hosť odporučil knihy: V pasti pohlaví (Silvie Lauder) Když promluvila (Jodi Kantor, Megan Twohey) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:07) O incidente v električke (00:26:49) Ako čeliť násiliu (00:50:30) Ako sa zastať detí (01:14:34) Záver _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

  --------  

  1:17:03

  --------

  1:17:03
• 209. Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné - Ivana Gibová (repríza)

  “Bola som prekvapená, v akej miere sa veci z nej vyskytujú aj v životoch iných ľudí,” vraví spisovateľka Ivana Gibová o svojej najnovšej knihe Babička, za ktorú dostala už dve prestížne ceny. Je o vzťahoch v rodine, alkoholizme, traumách, starobe, ale aj o témach, ako je priateľstvo, či starostlivosť o druhých. V centre pozornosti je rozprávačka Magda, ktorá vyrástla na sídlisku na východe Slovenska. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Ivanou o procese písania tejto knihy. “Keď ideme v umení na dreň, máme schopnosť rozrušovať," vraví Ivana v podcaste. "A myslím si, že keď k tomu ako tvorkyňa nepristupuješ tak, že sa do toho vkladáš - a si aj reálne otvorená - tak sa to ľudí až tak nedotkne.” Rozprávajú sa teda aj o autorkinom živote. Ivane v dospelosti diagnostikovali hraničnú poruchu osobnosti a medzičasom má viacero skúseností s odbornou podporou, ktorá jej veľmi pomohla. “Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné. Že všetko prežívam veľmi intenzívne a moja emocionalita - hoci som to vtedy ešte nevedela takto pomenovať - je iná. A bola veľmi znepokojená a frustrovaná tým, že to neviem vysvetliť druhým.” Ivana približuje, čo vie o sebe dnes - aj vďaka odbornej pomoci a čo všetko pre seba spravila, aby sa cítila dobre. V rozhovore zaznie aj téma samovražedných predstáv, preto ak máte vy alebo váš blízky myšlienky na ukončenie života, je dôležité vyhľadať pomoc. Môžete zavolať aj na nonstop linku Nezábudka 0800 800 566 a v akútnej situácii kontaktujte telefonickú linku 155. Hostka odporučila knihu: Sirény (Orsolya Karafiáth) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:15) O knihe Babička (00:21:34) O rodine (00:31:42) O hraničnej poruche osobnosti (00:53:14) O závislosti na alkohole (01:09:04) O reakciách blízkych a otvorenosti v písaní (01:16:11) O štúdiu a tvorbe (01:32:08) Záver _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

  --------  

  1:36:06

  --------

  1:36:06
• 208. Aj vy doma riešite, kto čo uprace? O vyjednávaní mužov a žien - Zuzana Sekeráková Búriková (repríza)

  Naša spoločnosť si v poslednom vyše polstoročí prešla revolučnou zmenou v oblasti práce. Ženy sa postupne presunuli z domácností do platenej práce a začali robiť aj povolania, ktoré v minulosti robili len muži. Naše deti a domácnosti však nikam nezmizli a postarať sa o ne treba aj dnes, keď sú muži aj ženy v platenej práci. Rodiny na Slovensku riešia svoju situáciu rôzne, ale v priemere toho robia ženy v domácnosti a v starostlivosti o deti stále viac ako muži aj vtedy, keď pracujú mimo domácnosti rovnako. A časť párov rieši svoju situáciu najatím si pracovníčky, ktorej za upratovanie, či starostlivosť o deti platí. V zahraničí robia takúto platenú prácu najmä migrantky z iných krajín, no u nás na Slovensku je to inak: do domácností chodia pracovať najmä lokálne ženy – študentky a dôchodkyne. A hoci ide o platenú prácu, robia ju znova len ženy. Prečo je to tak? Zuzana Sekeráková Búriková je sociálna antropologička pôsobí na Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied a napísala knihu s názvom Panie k deťom a na upratovanie – kde zhrnula svoj výskum o podobách platenej práce v domácnostiach. „Niektorí filozofi a filozofky hovoria, že spôsob, akým poskytujeme starostlivosť o deti, o nevládnych, starých či chorých ľudí, definuje našu kultúru a našu spoločnosť,“ vraví Zuzana v podcaste. Barbora Mareková sa jej pýta na to, ako v dnešných domácnostiach vyjednávajú ženy a muži o tom, kto čo uprace a kto sa postará o deti. A Zuzana priblíži, v akých podmienkach pracujú tie ženy, ktoré chodia do domácností pracovať za peniaze. Spomenuté v podcaste: Desatoro férového zamestnávateľa - príručka pre ľudí, ktorí si za prácu v domácnosti platia Panie k deťom a na upratovanie (kniha Zuzany Sekerákovej Búrikovej) Hostka odporučila: Dievča s perlovou náušnicou (Tracy Chevalier) - kniha Maid (Stephanie Land) - kniha aj rovnomenný seriál na Netflixe Global Woman: Nannies, Maids and Sex Workers in the New Economy (Barbara Ehrenreich) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:03:05) Prečo riešia deti a domácnosť ženy (00:18:23) Ako to robia rodiny v SR (00:39:40) Aké verejné politiky fungujú (00:47:03) Ako to má doma Zuzka a Barbora (01:01:56) Záver _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

  --------  

  1:04:41

  --------

  1:04:41

Weitere Gesellschaft und Kultur Podcasts

Trending Gesellschaft und Kultur Podcasts

Über Ľudskosť

Ľudskosť: Zugehörige Podcasts