Index

Hodnota zlata sa za posledné tri roky zvýšila o takmer 170 percent. To je rekordný rast, ktorý sa dá porovnať len s obdobiami ako bola ropná kríza koncom sedemdesiatych rokov, alebo globálna finančná kríza po roku 2008. Tieto obdobia však zároveň upozorňujú, že po prudkom raste často prichádza strmý pád.
Ak niekto kúpil zlato v roku 1980, nasledoval prepad ceny a trvalo mu 27 rokov, kým sa jeho investícia dostala späť na úroveň nákupu. Ak nakupoval v roku 2010, investícia sa mu vrátila o desať rokov. Aktuálne v posledných týždňoch cena zlata mierne klesla asi o desať percent, ale stále zostáva na rekordnej úrovni okolo 5000 dolárov za trójsku uncu.
Radoslav Kasík zo spoločnosti Finax vysvetľuje, že investície do zlata dnes hraničia skôr so psychózou a ľudia majú skreslené predstavy: "Pri investovaní nikdy nie je dobré reagovať na aktuálne dianie a naháňať trendy. Aj tak ľudia väčšinou zachytia až záver, po ktorom nasleduje prudká zmena."
Zlato nie je ideálna investícia na zhodnotenie majetku, pretože jeho výkon z dlhodobého hľadiska nedosahuje zhodnotenie akcií. Môže však slúžiť na diverzifikáciu portfólia, ak v ňom človek nemá uložených viac ako desať - pätnásť percent svojho majetku.
Ak už sa niekto rozhodne investovať do zlata, mal by dôkladne zvážiť, kde ho kúpi, za akú cenu a kde ho bude skladovať. Predajcovia majú totiž rôzne triky. "Často sľubujú predaj bez poplatku, ale ponúkajú zlato v eurách za gram," vysvetľuje Kasík. Zlato sa však celosvetovo predáva v amerických dolároch za trójsku uncu a preto je dôležité si ponúkanú cenu prepočítať. Pre investora je najlepšie navštíviť priamo výrobcu zlata, zvyčajne mincovňu.
Kasík tiež hodnotí vývoj na akciovom trhu. Napriek clám a inflácii zatiaľ americká a svetová ekonomika nie sú v recesii, ale na trhu sa dejú nečakané zmeny. "Napríklad v minulom roku európske a ázijské indexy prekonali tie americké a zmenila sa aj pozícia technologických firiem," dodáva Radoslav Kasík z Finaxu. Rozhovor moderuje Eva Mihočková.
V rozhovore sa dozviete:
Oplatí sa dnes kupovať zlato?
Bude hodnota zlata ešte rásť alebo príde pád?
Na čo si dať pozor pri kúpe zlata
Aké je historické zhodnotenie zlata a akcií
Ako trhy reagujú na nepredvídateľnú politiku Donalda Trumpa
Aký vývoj akciového trhu je možné očakávať
See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vláda chce v Jaslovských Bohuniciach postaviť nový jadrový zdroj s výkonom 1200 megawattov a odhadovanými nákladmi 15 miliárd eur. Vládnym favoritom na hlavného dodávateľa reaktora je americká spoločnosť Westinghouse a do projektu by sa mali zapojiť aj Kórejčania a Francúzi.
Hoci ide o najväčšiu verejnú investíciu od vzniku republiky, celý proces prebieha netransparentne a bez otvoreného výberového konania. Premiér Fico už avizoval, že finálna zmluva sa môže podpísať najskôr koncom roka 2027. To znamená, že s najväčšou pravdepodobnosťou už o nej bude rozhodovať nová vláda.
Poslanec opozičnej SaS Karol Galek je presvedčený, že Robert Fico už v novej vláde nebude a preto nebude mať vplyv na finálny výber dodávateľa. Zároveň predpokladá, že hoci súčasná opozícia postup Ficovej vlády kritizuje, v projekte výstavby nového jadrového bloku bude pokračovať. Proces by však mal byť transparentnejší.
„Najprv bude nutné osloviť všetkých relevantných hráčov a ak to bude možné, vysúťažiť čo najlepšiu cenu,“ hovorí Karol Galek, ktorý je zároveň geológ a energetik.
Zdôvodňuje to tým, že Slovensko nutne potrebuje nový silný zdroj elektriny, keďže jej spotreba sa o dvadsať rokov zdvojnásobí. „O novom jadrovom bloku sa hovorí už od roku 2009. Ale z úst Roberta Fica to teraz vyznieva skôr ako populizmus a klientelizmus. Potrebuje zabezpečiť zákazky pre svojich sponzorov a oligarchov ako v minulosti,“ hovorí Galek.
Pochybuje tiež o odhadovaných nákladoch vo výške 15 miliárd eur. „To je cena vycucaná z prsta,“ hovorí Galek. Vypočítava, že Česi stavajú reaktor s rovnakým výkonom o polovicu lacnejšie.
Kľúčové bude aj financovanie projektu. Firma Westinghouse zvyčajne postupuje tak, že financuje výstavbu diela až do momentu odovzdania. „Potom príde na rad investor a musí položiť peniaze na drevo. To môže nastať už o desať rokov, keď bude hotový primárny okruh,“ vysvetľuje poslanec.
Keďže Slovensko má už dnes problém s narastajúcim dlhom verejných financií, podľa Galeka si štát určite nebude môcť dovoliť zaplatiť miliardy eur z verejných zdrojov. Aké iné možnosti financovania zostávajú? A prečo Karol Galek neverí, že nový jadrový zdroj bude vo vlastníctve štátu? Dozviete sa v rozhovore, ktorý moderuje Eva Mihočková.
See omnystudio.com/listener for privacy information.

Európska únia podpísala historickú obchodnú dohodu Mercosur s krajinami Latinskej Ameriky.
Mala by vytvoriť najväčšiu zónu voľného obchodu na svete so 700 miliónmi spotrebiteľov.
Ročný vývoz EÚ do krajín Mercosuru by sa mohol zvýšiť až o 39 %, čo predstavuje 49 miliárd eur.
Tisíce európskych farmárov sa však búria a hovoria o likvidácii európskeho poľnohospodárstva. Boja sa následkov, keď sa podľa dohody liberalizuje 82% agroproduktov a na európsky trh sa dostane lacné mäso a cukor z Brazílie, či Argentíny.
Expert na agrosektor Juraj Huba z portálu poľnoinfo.sk vysvetľuje, že žiadna záplava juhoamerických komodít nehrozí. Množstvá na liberalizáciu obsiahnuté v dohode nie sú zásadné z hľadiska európskej produkcie. Európskych farmárov skôr hnevá to, že oni musia v EÚ dodržiavať množstvo ekologických opatrení a ich juhoamerickí kolegovia nie, pričom majú byť teraz pripustení na spoločný trh. Vnímajú to ako krivdu.
„Nerobme z juhoamerického dovozu drámu. Tie komodity sem prúdia už teraz a nedôjde k žiadnemu masovému navýšeniu tohto objemu. Okrem toho, vždy to bude v konečnom dôsledku na spotrebiteľovi, či uprednostní mäso domáceho pôvodu, alebo lacnejší dovoz z Brazílie,“ hovorí Huba.
Pre farmárov v EÚ však bude veľmi náročné byť konkurencieschopní voči ich kolegom v Argentíne alebo Brazílii. Nie sú to len ekologické opatrenia a prísne normy, ktoré musia dodržiavať. Dôležitou súčasťou ich nákladov sú mzdy. „V Brazílii je priemerný plat v agrosektore 340 dolárov mesačne. Na Slovensku to môže byť 1100 eur. Potom sa nečudujem slovenským, či európskym farmárom, že sú nahnevaní, keď počujú o Mercosure.“
Slovenskí farmári sa však viac ako Mercosuru boja dovozu poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny. Podľa Hubu však problém slovenského agrosektora leží úplne inde. „My sme sa dostali na úroveň Afriky, že produkujeme komoditu, ktorú len vyvážame a nevyrábame z nej konečný produkt. Úplne sa nám rozpadla výrobná vertikála, teda chýba spracovateľský priemysel.“
Štát by mal prísť s modernou koncepciou rozvoja a podpory poľnohospodárstva i spracovateľského priemyslu, aby celý výrobný reťazec dával zmysel a pridanú hodnotu. Kľúčové sú investície do moderných technológií a veľkovýroba. Bez toho bude slovenská poľnohospodárska produkcia naďalej stagnovať a celý agrosektor zostane zaseknutý v 90-tych rokoch. Príčiny vysvetľuje Juraj Huba v rozhovore, ktorý moderuje Eva Mihočková.
V rozhovore sa dozviete:
Prečo farmári z EÚ vnímajú Mercosur ako krivdu
Objem dovážaných komodít nebude pre EÚ zásadný
Prečo je pre farmárov v EÚ ťažké konkurovať juhoamerickým farmárom
Ako to bude s dovozom GMO plodín
Ako poklesol dovoz ukrajinskej pšenice do EÚ
Čo je skutočný problém slovenského agrosektora
See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko prežíva zlé ekonomické časy, vláde sa nedarí vytiahnuť z firiem viac peňazí na daniach a rast HDP v tomto roku môže podľa NBS klesnúť na 0,6%, hoci ministerstvo financií verí, že to bude aspoň 1,3%. Juraj Karpiš, finančný analytik INESS a autor kníh o investovaní, analyzuje nepredvídateľný ekonomický vývoj doma aj v USA.
Donald Trump stupňuje agresivitu a colnú vojnu, ale prudký prepad finančných trhov by ho vedel zastaviť v jeho deštruktívnej politike. „Má to svoje rácio, veď už sme to raz zažili,“ hovorí Karpiš. „Keď Trump ohlásil v apríli obrovské clá najmä na Činu, trhy sa prepadli o 20%. Americký minister financií vtedy Trumpovi vysvetlil, že to spolu súvisí a tak rýchlo oznámil 90-dňovú pauzu. Vtedy sa trhy spamätali, lebo pochopili, že Trump je slabý a ustúpil.“
Na trhoch sa už skutočne začal fenomén „debasement trade“, keď sa investori odkláňajú od dolára a preferujú aktíva odolné voči devalvácii. „Ľudia sa začali báť Ameriky a kapitál sa sťahuje z dolárových dlhopisov a aktív, tie strácajú na sile a hore letí zlato,“ upozorňuje analytik.
Zlato skutočne za minulý rok zvýšilo svoju hodnotu o 70%, čo najprudší rast za posledných 50 rokov. Podľa Karpiša je to varovný signál, že je zle. „Za posledné dva roky vidíme najväčší nárast hodnoty zlata v modernej histórii. Je to indikátor, že prežívame zlé ekonomické a politické scenáre.“
Aktuálne dianie skresľuje pohľad investorov. „Ľudia sa často pozerajú na svoje výnosy a vravia si, že americké akcie im zarobili 20%. Ale v skutočnosti sledujú len oslabenie amerického dolára. Ak si to premenia na eurá, tak sú na nule a v českých korunách sú v mínuse,“ vysvetľuje analytik.
Dodáva, že stále sme len na začiatku tohto procesu a naplno sa môže prejaviť po máji 2026, keď sa skončí mandát súčasnému šéfovi FEDu a ukáže sa, či Donald Trump dokáže presadiť svoju politiku nízkych úrokových sadzieb.
Juraj Karpiš zároveň približuje, ako funguje kryptomena stablecoin, ktorá má potenciál vytvoriť celý nový sektor a vziať bankám veľkú časť trhu. „Ak ho nezakážu, môže vyvolať revolúciu v platobnom styku.“ Ako sa v tomto svete má zachovať slovenský investor? Pozrite si celý diel relácie Index s Jurajom Karpišom. Moderuje Eva Mihočková.
V rozhovore sa dozviete:
Vyhýbajú sa firmy plateniu daní, alebo už skrátka nevládzu?
Môžu Donalda Trumpa zastaviť finančné trhy?
Prečo sa investori začali báť amerických dlhopisov
Prečo zlato narástlo o 70%
Ako Amerika ničí sama seba a postavenie dolára
Ako sa dajú využiť stablecoiny
See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovenské ministerstvo dopravy chystá liberalizáciu železničnej dopravy. Súkromní dopravcovia by tak mohli začať jazdiť po slovenských koľajniciach už od roku 2030. To by mohlo priniesť vyššiu kvalitu pre cestujúcich a nižšie náklady štátu na dotácie. Tvrdí to majiteľ českého dopravcu RegioJet Radim Jančura, ktorý sa do pripravovaných súťaží o slovenské železničné trate chce prihlásiť.
„My sme pred rokmi odišli zo Slovenska kvôli vyjadreniam Andreja Danka, ktorý povedal, že neznáša RegioJet. Ak nie ste vítaný v krajine, kde chcete podnikať, tak radšej idete preč. Ale teraz vidíme pozitívny krok ministra dopravy Jozefa Ráža, ktorý urobil harmonogram súťaží,“ hovorí Jančura.
Tvrdí, že hoci slovenské koľajnice pripomínajú tankodrom, RegioJet sa chce na Slovensko vrátiť. Všetko však bude záležať od toho, ako minister Ráž nastaví pravidlá súťaží o jednotlivé železničné trasy. „Musí to byť nastavené tak, aby sa prihlásili minimálne traja dopravcovia. Treba na to aspoň tri - štyri roky, súťažiť sa musia minimálne dva milióny vlakokilometrov ročne a ministerstvo musí mať jasnú predstavu, aké vlaky a kde majú jazdiť,“ dodáva majiteľ českého dopravcu.
Slovensko dlhodobo trpí veľkým investičným dlhom na železniciach, čo sa odráža aj v nízkej kvalite cestovania a relatívne vysokom počte vlakových nehôd v uplynulom roku. „V Česku idú do železničných investícií ročne dve miliardy eur. Na Slovensku je to menej ako 300 miliónov,“ vysvetľuje situáciu Jančura. Podľa jeho názoru sa na českých železniciach doslova plytvá peniazmi a pri opravách sa vyhadzujú aj funkčné koľajnice. „Možno to skončí tak, že sa budú používať na Slovensku,“ dodáva majiteľ RegioJetu Radim Jančura. Moderuje Eva Mihočková.
V rozhovore sa dozviete:
Prečo sa chce RegioJet vrátiť na Slovensko
Čo môže priniesť liberalizácia železničnej dopravy
Ako by mala vyzerať súťaž, aby vznikla konkurencia
Prečo sa v Česku na železniciach plytvá peniazmi
Ako Jančura dnes vníma Andreja Danka a korupciu
See omnystudio.com/listener for privacy information.