Index

Podnikatelia majú už len pár dní na to, aby podali v riadnom termíne daňové priznanie za uplynulý rok. Čakajú ich viaceré novinky a zrejme aj vyššia daň. Ako zvládnuť zmeny v daňovom priznaní, ale aj v odpočte DPH na auto a aké sú možnosti znížiť svoju daň vysvetľuje v rozhovore Alica Orda Oravcová, daňová poradkyňa a prezidentka Daňového fóra Slovenska.
Hoci sa nezdaniteľná časť základu dane zvyšuje, bude sa rýchlejšie krátiť. Základ dane si daňovník môže znížiť o nezdaniteľné minimum, ktoré je za rok 2025 na úrovni 5753 eur. Táto suma sa začína postupne krátiť, ak základ dane prevýši hranicu 25 426 eur.
Ak daňovník vykonáva činnosť, pri ktorej mu vznikajú relevantné náklady, môže zvážiť rôzne formy daňovej optimalizácie. "Niekedy je možné prerušiť odpisy motorového vozidla a uplatniť si ich v budúcich rokoch. Vždy je dobré zamyslieť sa nad daňovým základom už v decembri a prípadne požiadať odberateľov o úhradu faktúr až v januári," hovorí daňová expertka.
Rodičia si všimnú aj nižší bonus na dieťa. Ak mesačný základ dane z príjmov je vyšší ako 2477 eur, tak sa daňovníkovi začína krátiť daňový bonus na dieťa. Pri základe 3477 mesačne úplne zaniká nárok na tento bonus.
V porovnaní s rokom 2024 tak rodič pri jednom dieťati do 15 rokov dostanete o 480 eur menej.Pri dvoch malých dieťoch dostanete o 960 eur menej. "Odporúčame rodičom, aby si dobre spočítali svoje príjmy a ak je to pre nich výhodnejšie, môžu si daňový bonus medzi sebou prehodiť, ak by to jednému nevychádzalo ale druhému áno," hovorí Alica Orda Oravcová.
V daňovom priznaní je možnosť uplatniť si aj daňový bonus na zaplatené úroky na hypotéke pre mladých ľudí do 35 rokov. Daňovník môže všetky informácie získať vo svojej banke.
Časť svojej dane vo výške 6 % tiež môže darovať podľa vlastného výberu. Musí však zachovať pomer 2% pre neziskovku, 2% pre jedného rodiča a 2% pre druhého rodiča. Daňová expertka vysvetľuje, či je možné tieto percentná kombinovať a kedy je možné zvýšiť príspevok pre neziskovku až na 3%.
Čo sa v rozhovore dozviete:
Aké zmeny prináša daňové priznanie za rok 2025
Ako sa kráti daňový bonus na dieťa
Kto si môže uplatniť daňový bonus na hypotéku
Ako sa bude krátiť nezdaniteľné minimum
Komu sa oplatí založiť sro
Ako bude fungovať mikroodvod
See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko a Maďarsko tlačia na Ukrajinu, aby obnovila dodávky ropy cez Družbu. Robert Fico požiadal SEPS o zastavenie núdzových dodávok elektriny na ukrajinské územie. Kyjev sa bráni tým, že ropovod poškodili ruské bomby a odkazuje, že ultimáta treba posielať do Moskvy.
Analytik Radovan Potočár z webu energie-portal.sk pripomína, že dodávky ropy cez Družbu už boli v minulosti zastavené opakovane a kedykoľvek sa to môže znovu zopakovať. Slovensko by namiesto vydierania malo vnímať realitu a zariadiť sa podľa toho. "Pripomínať si výročie začiatku vojenskej agresie voči Ukrajine tým, že jej zastavíme dodávky elektriny, je bizarné a nechutné, ale nijako to nepomôže vyriešiť vec. Je to rana pod pás, ale Ukrajina má aj iných susedov, ktorí jej dokážu pomôcť."
Vysvetľuje, že Slovensku ani pri zastavenom toku cez Družbu nehrozí nedostatok paliva. Slovensko funguje na spoločnom európskom trhu a čerpacie stanice si môžu priviezť dodávky aj od iných dodávateľov ako je Slovnaft. "Dnes nám bezprostredne nehrozí, že by sme sa mali ako krajina ocitnúť bez dodávok pohonných látok," hovorí Potočár.
Problém však má Slovnaft. Ak nebudú zabezpečené alternatívne dodávky ropy cez ropovod Adria alebo reverzným tokom z Česka, rafinéria môže mať nedostatok ropy. To by mohlo vyvolať širší regionálny problém, ktorý by sa odrazil aj na cenovej hladine benzínu a nafty.
"Preto bude v najbližšom období dôležité, ako sa podarí sprevádzkovať ropovod Adria na vyššie objemy ropy. Tamojší terminál ešte historicky nespracovával také objemy, ako budú potrebné na zásobovanie Slovenska a Maďarska."
Vzniknutá situácia je však predovšetkým ekonomický problém maďarskej skupiny MOL, ktorá vlastní Slovnaft. Keďže sú alternatívne dodávky ropy drahšie, rastú jej náklady. To však nemusí znamenať drahšie palivá na Slovensku, pretože krajina je súčasťou jednotného európskeho trhu, kde je vysoká konkurencia.
"Reakcia Fica je úplne nekonzistentná. Najprv tri týždne nič a potom ako na steroidoch sa vyhráža Ukrajine a zastavuje jej dodávky elektriny. To nie je racionálne správanie," hovorí Potočár. Premiér Fico tak rieši hlavne ekonomické záujmy maďarského MOLu a využíva proruský sentiment na svojich voličov.
Na Slovensku sú zároveň témou aj vysoké ceny elektriny, ktoré postihujú firmy. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví obviňuje zle nastavený európsky trh, na ktorý vraj Slovensko dopláca. Analytik Potočár však vysvetľuje, že štát by namiesto nadávania na európsky trh s elektrinou mal nastavovať domáce podmienky tak, aby firmy mohli mať lacnejšiu elektrinu.
"Sú tu rôzne inovatívne metódy, flexibilita, zdieľanie elektriny, ale všetko sa to dostáva len pomaly do praxe. Potom sú tu aj poplatky, ktoré sú súčasťou ceny energie a ktoré by štát mohol znížiť, ak by chcel."
Na Slovensku tiež funguje špecifikum, že "za každú cenu prenášame bremeno ceny elektriny z domácností na firmy. Vo výsledku potom ceny pre domácnosti zostávajú nezmenené, ale pre firmy idú prudko hore," vysvetľuje Radovan Potočár. Rozhovor moderuje Eva Mihočková.
V rozhovore sa ešte dozviete
V rozhovore sa ešte dozviete

Prečo ropa netečie cez ukrajinský ropovod Družba

Či Slovensku hrozí nedostatok ropy bez fungovania Družby

Čo môže robiť štát i firmy na zníženie ceny elektriny

Čo prinesie reforma európskeho trhu s elektrinou

Ako budú fungovať dynamické tarify pre domácnosti



See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na Slovensku je nedostatok bytov, čo tlačí ich cenu nahor. Metropolitný inštitút v Bratislave uvádza, že 40 % všetkých novostavieb je v kategórii luxusných bytov, kde priemerná cena za meter štvorcový je 5 000 eur. Podľa analýzy denníka Sme bolo dokonca viac než 50 % voľných bytov v novostavbách v Bratislave v polovici roka 2025 s cenou až 6 000 eur za meter štvorcový.
Podľa Mojmíra Plavca z Realitnej únie Slovenska sú vysoké ceny spôsobené aj slabou bytovou výstavbou. Brzdí ju najmä zdĺhavý povoľovací proces. "Novela stavebného zákona vytvorila dobrý základ, aby sa to urýchlilo, ale sme len na začiatku. Úplne zmeniť takýto komplikovaný proces a vidieť výsledky môže trvať päť až desať rokov," dodáva Plavec.
Situáciu s dostupnosťou bývania komplikujú aj neobývané byty. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2021 ich môže byť na Slovensku až 300-tisíc. Toto číslo nie je podľa realitného experta úplne presné, pretože nemalo dobrú metodiku. "Inak to robil Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý vypočítal, že v hlavnom meste je neobývaných 13 - 15 tisíc neobývaných bytov. Je to veľká škoda, pretože tisíce bytov nám zároveň chýbajú."
Mnoho ľudí kupuje nehnuteľnosti ako investíciu, ktorá sa dobre zhodnotí. Podľa údajov Národnej banky Slovenska priemerná cena nehnuteľností na bývanie medzi rokmi 2021 až 2024 vzrástla o 19,5 %, pričom len za prvé dva kvartály roku 2025 narástla o ďalších 11,08 %.
Podľa M. Plavca sú vyhliadky na ďalší rast do budúcnosti pozitívne, ale úplne spoľahnúť sa na to nedá: "Je predpoklad, že cena nehnuteľností na Slovensku bude aj naďalej rásť. Samozrejme, nikdy sa nedá vylúčiť, že príde nejaká čierna labuť, ale predpokladáme rast na úrovni 8 - 11 percent medziročne."
Pri otázke, kam investovať svoje voľné zdroje, sa ľudia často rozhodujú medzi akciami a nehnuteľnosťami. V oboch prípadoch môžu investori dosiahnuť zaujímavé zhodnotenie, ale každý spôsob má zároveň svoje nevýhody a riziká. Preto základom zostáva diverzifikácia a dôvera. "Z môjho pohľadu by mal človek investovať v tom segmente, kde sa cíti doma a kde tomu aspoň trochu rozumie," dodáva M. Plavec. Rozhovor moderuje Eva Mihočková.
V rozhovore sa dozviete:
čo spôsobuje nedostupnosť bývania na Slovensku?
ako urýchliť bytovú výstavbu na Slovensku
ako budú rásť ceny bytov v budúcnosti
je lepšie investovať do akcií alebo bytov?
See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hodnota zlata sa za posledné tri roky zvýšila o takmer 170 percent. To je rekordný rast, ktorý sa dá porovnať len s obdobiami ako bola ropná kríza koncom sedemdesiatych rokov, alebo globálna finančná kríza po roku 2008. Tieto obdobia však zároveň upozorňujú, že po prudkom raste často prichádza strmý pád.
Ak niekto kúpil zlato v roku 1980, nasledoval prepad ceny a trvalo mu 27 rokov, kým sa jeho investícia dostala späť na úroveň nákupu. Ak nakupoval v roku 2010, investícia sa mu vrátila o desať rokov. Aktuálne v posledných týždňoch cena zlata mierne klesla asi o desať percent, ale stále zostáva na rekordnej úrovni okolo 5000 dolárov za trójsku uncu.
Radoslav Kasík zo spoločnosti Finax vysvetľuje, že investície do zlata dnes hraničia skôr so psychózou a ľudia majú skreslené predstavy: "Pri investovaní nikdy nie je dobré reagovať na aktuálne dianie a naháňať trendy. Aj tak ľudia väčšinou zachytia až záver, po ktorom nasleduje prudká zmena."
Zlato nie je ideálna investícia na zhodnotenie majetku, pretože jeho výkon z dlhodobého hľadiska nedosahuje zhodnotenie akcií. Môže však slúžiť na diverzifikáciu portfólia, ak v ňom človek nemá uložených viac ako desať - pätnásť percent svojho majetku.
Ak už sa niekto rozhodne investovať do zlata, mal by dôkladne zvážiť, kde ho kúpi, za akú cenu a kde ho bude skladovať. Predajcovia majú totiž rôzne triky. "Často sľubujú predaj bez poplatku, ale ponúkajú zlato v eurách za gram," vysvetľuje Kasík. Zlato sa však celosvetovo predáva v amerických dolároch za trójsku uncu a preto je dôležité si ponúkanú cenu prepočítať. Pre investora je najlepšie navštíviť priamo výrobcu zlata, zvyčajne mincovňu.
Kasík tiež hodnotí vývoj na akciovom trhu. Napriek clám a inflácii zatiaľ americká a svetová ekonomika nie sú v recesii, ale na trhu sa dejú nečakané zmeny. "Napríklad v minulom roku európske a ázijské indexy prekonali tie americké a zmenila sa aj pozícia technologických firiem," dodáva Radoslav Kasík z Finaxu. Rozhovor moderuje Eva Mihočková.
V rozhovore sa dozviete:
Oplatí sa dnes kupovať zlato?
Bude hodnota zlata ešte rásť alebo príde pád?
Na čo si dať pozor pri kúpe zlata
Aké je historické zhodnotenie zlata a akcií
Ako trhy reagujú na nepredvídateľnú politiku Donalda Trumpa
Aký vývoj akciového trhu je možné očakávať
See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vláda chce v Jaslovských Bohuniciach postaviť nový jadrový zdroj s výkonom 1200 megawattov a odhadovanými nákladmi 15 miliárd eur. Vládnym favoritom na hlavného dodávateľa reaktora je americká spoločnosť Westinghouse a do projektu by sa mali zapojiť aj Kórejčania a Francúzi.
Hoci ide o najväčšiu verejnú investíciu od vzniku republiky, celý proces prebieha netransparentne a bez otvoreného výberového konania. Premiér Fico už avizoval, že finálna zmluva sa môže podpísať najskôr koncom roka 2027. To znamená, že s najväčšou pravdepodobnosťou už o nej bude rozhodovať nová vláda.
Poslanec opozičnej SaS Karol Galek je presvedčený, že Robert Fico už v novej vláde nebude a preto nebude mať vplyv na finálny výber dodávateľa. Zároveň predpokladá, že hoci súčasná opozícia postup Ficovej vlády kritizuje, v projekte výstavby nového jadrového bloku bude pokračovať. Proces by však mal byť transparentnejší.
„Najprv bude nutné osloviť všetkých relevantných hráčov a ak to bude možné, vysúťažiť čo najlepšiu cenu,“ hovorí Karol Galek, ktorý je zároveň geológ a energetik.
Zdôvodňuje to tým, že Slovensko nutne potrebuje nový silný zdroj elektriny, keďže jej spotreba sa o dvadsať rokov zdvojnásobí. „O novom jadrovom bloku sa hovorí už od roku 2009. Ale z úst Roberta Fica to teraz vyznieva skôr ako populizmus a klientelizmus. Potrebuje zabezpečiť zákazky pre svojich sponzorov a oligarchov ako v minulosti,“ hovorí Galek.
Pochybuje tiež o odhadovaných nákladoch vo výške 15 miliárd eur. „To je cena vycucaná z prsta,“ hovorí Galek. Vypočítava, že Česi stavajú reaktor s rovnakým výkonom o polovicu lacnejšie.
Kľúčové bude aj financovanie projektu. Firma Westinghouse zvyčajne postupuje tak, že financuje výstavbu diela až do momentu odovzdania. „Potom príde na rad investor a musí položiť peniaze na drevo. To môže nastať už o desať rokov, keď bude hotový primárny okruh,“ vysvetľuje poslanec.
Keďže Slovensko má už dnes problém s narastajúcim dlhom verejných financií, podľa Galeka si štát určite nebude môcť dovoliť zaplatiť miliardy eur z verejných zdrojov. Aké iné možnosti financovania zostávajú? A prečo Karol Galek neverí, že nový jadrový zdroj bude vo vlastníctve štátu? Dozviete sa v rozhovore, ktorý moderuje Eva Mihočková.
See omnystudio.com/listener for privacy information.