Index

Tesco vraj uvažuje o odchode z českého a slovenského trhu. Reťazec, ktorý na Slovensko prišiel okolo roku 2000, už niekoľkokrát zvažoval odchod, respektíve sa o ňom aspoň pošuškávalo.
Teraz však už spoločnosť má mať v tejto veci najatých bankárov a spoločne s nimi riešiť, čo s trhmi v strednej Európe.
Podľa Filipa Kužmu, riaditeľa Inštitútu moderného spotrebiteľa, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, to dáva zmysel hlavne vzhľadom na to, ako bezvýznamný je stredoeurópsky trh pre samotné Tesco.
„Slovensko tvorí len dve percentá tržieb skupiny Tesco, v prípade celej strednej Európy hovoríme o tržbách okolo šesť percent a upravenom očistenom prevádzkovom zisku niekde nad tromi percentami,“ vysvetľuje Kužma.
Problémom však je aj tlak na obchodníkov, ktorý spôsobuje niekoľkoročná konsolidácia a fakt, že sa mení nákupné správanie ľudí. Hlavne čo sa týka nakupovania v hypermarketoch, ktoré má Tesco vo svojom portfóliu.
„Hypermarkety v prípade tržieb oslabujú. Posledné údaje z júna ukazujú už tretí pokles za sebou pri pohľade na medziročnú zmenu v stálych cenách,“ dodáva Kužma s tým, že v segmente oblečenia, elektroniky či domácich potrieb sa tešia popularite hlavne zahraničné platformy vrátane ázijských a čínskych e-shopov.
Kto môže byť potenciálnym kupcom predajní Tesco, zatiaľ jasné nie je. Podľa Kužmu to môžu byť aj etablovaní hráči na slovenskom trhu, ale aj finančné skupiny. „Koluje informácia, že by Tesco chcelo svoje prevádzky predať v dvoch balíkoch. Slovenský a český trh dokopy a maďarský zvlášť,“ vysvetľuje.
Problémom však podľa neho môže byť nájsť reťazec, ktorý je ochotný odkúpiť všetko vzhľadom na široké portfólio Tesca.
V rozhovore sa dozviete:
Prečo môže Tesco uvažovať nad odchodom zo strednej Európy,

do akej miery sťažuje situáciu retailu konsolidácia,

ako sa zmenilo nákupné správanie ľudí na Slovensku,

kto by mohol mať záujem Tesco kúpiť,

či je Slovensko ešte atraktívnym trhom pre retail vzhľadom na množstvo konkurencie.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Rušenie NAKA, špeciálnej prokuratúry, ale aj snahy o koniec Úradu na ochranu oznamovateľov či zmeny v Trestnom zákone. Európska únia už dlhšie pozoruje všetko, čo sa na Slovensku deje, a pýta sa, nakoľko sme vôbec schopní v týchto nových podmienkach chrániť napríklad aj jej peniaze.
Eurofondy totiž získavame v miliardách, platia ich v značnej miere najmä krajiny na západe Európy a Slovensku vo veľkej miere sanujú bežné štátne investície.
Zuzana Múčka, analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá bola hostkou video relácie Index s Evou Frantovou, tvrdí, že Slovensko podľa vzoru Maďarska môže prísť až o päť miliárd eur.
„Najviac by boli zasiahnuté infraštruktúrne projekty, ktoré smerujú do regiónov, zelené technológie a inovácie. Druhou veľkou oblasťou sú zase zdroje pre poľnohospodárstvo, ktoré sú skutočne kritické pre Slovensko,“ vysvetľuje.
Problémom však je, že nezrealizované investície brzdia ekonomiku aj do budúcna - chýbajúca infraštruktúra znamená horšie podmienky na pritiahnutie investora, ktorého strata zase znamená negatívne dosahy na pracovný trh.
„Keď sa to stalo Maďarom, ich ekonomika prakticky prestala rásť. Ak by zmrazenie eurofondov postihlo aj Slovensko, na každé tri stratené eurá by sme prišlo o ďalšie euro navyše. V prípade súkromných investícií tak hovoríme o viac ako štyroch miliardách eur, o ktoré by sme ako krajina prišli,“ dodáva Múčka.
V rozhovore sa dozviete:
čo pre Maďarsko znamenalo zmrazenie miliárd z eurofondov,

aké dosahy má takéto niečo na krajinu do budúcna,

aké zmrazenie eurofondov hrozí Slovensku,

ako sa tento efekt pretaví do ekonomiky a do pracovného trhu,

čo by sa stalo, ak by sa Slovensku v tejto súvislosti aj zhoršil celkový rating.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Umelá inteligencia sa vo firmách čoraz častejšie stáva bežnou súčasťou práce, keďže dokáže automatizovať úlohy aj spracovať veľké množstvo informácií. Zároveň však prináša nové riziká. Podvody sú presvedčivejšie a útoky vedia byť automatizované. Ako teda využívať umelú inteligenciu bezpečne? Ako menia kybernetické hrozby? A prečo je dôležité budovať si v tejto oblasti ako firma aj vlastné know-how?
Aj o tom sa v Indexe zhovárala Eva Frantová s Kamilom Pšenákom, produktovým manažérom spoločnosti ESET, s ktorej podporou vznikla aj táto časť Indexu.
See omnystudio.com/listener for privacy information.

Potrebuje alebo nepotrebuje Bratislava ďalšiu spaľovňu? Aj keď minister životného prostredia ešte pred rokom hovoril novému projektu spoločnosti Slovnaft nie, len pred pár týždňami jeho rezort vydal k celej veci kladné stanovisko.
Podľa environmentálneho experta Ladislava Hegyiho, ktorý bol hosťom video relácie Index s Evou Frantovou, minister Taraba robí presný opak toho, čo sľuboval ešte donedávna - že zo Slovenska nedovolí urobiť odpadkový kôš Európy.
„Krátko po tom, ako prišiel do funkcie, podpísal súhlasné stanovisko na výstavbu spaľovne pri obci Drieňov, len tridsať kilometrov od košickej spaľovne, ktorá svoju kapacitu ešte ani dnes nemá plne využitú. A teraz dovolil ďalšiu podobnú vec v prípade Slovnaftu,“ vysvetľuje.
Proti spaľovni sa pritom búria aj mestské časti, ktorých sa projekt dotkne, ale aj magistrát mesta ako taký a aj obyčajní ľudia. Vyše 18-tisíc ich totiž podpísalo petíciu na zastavenie projektu.
Prekáža im viacero vecí vrátane dosahov na stav ovzdušia v Bratislave, vzdialenosť od zastavaných oblastí, ale aj fakt, že Slovnaft plánuje do spaľovne zvážať odpad zo spádových oblastí, čo podľa Hegyiho nedáva ekonomický ani environmentálny význam.
„Spaľovňa bude úplne mimo územia, odkiaľ by sa mali do nej zvážať odpady. Predstavte si, že smetiarske autá budú musieť prejsť desiatky kilometrov. Niektoré mestá sú totiž vzdialené 170 až 190 kilometrov a Slovnaft ich ani nemá nijako podchytené,“ dodáva Hegyi.
V rozhovore sa dozviete:
Aký veľký nesúlad je medzi tým, čo tvrdil Tomáš Taraba a čo reálne robí,

prečo nedáva zmysel stavať spaľovňu len niekoľko metrov od už existujúcej,

prečo zvážanie odpadu zo spádovej oblasti nie je domyslené,

aké dosahy môže mať spaľovňa na už aj tak znečistené ovzdušie v Bratislave,

na čo by sme sa ako krajina mali v prípade odpadu sústrediť radšej.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vláda minulý rok umožnila, aby sa časť úspor z druhého piliera mohla investovať aj do štátom podporovaného nájomného bývania. Len pred pár týždňami sa toto rozhodnutie už aj pretavilo do reality.
Podľa Maroša Ovčarika, riaditeľa pre rozvoj investícií v spoločnosti Brokeria, ktorý bol hosťom videorelácie Index s Evou Frantovou, to nie je a priori zlý nápad. Musí však platiť, že dôchodcovské správcovské spoločnosti o presune prostriedkov klientov rozhodnú samy.
„Ony sa totiž zodpovedajú svojim sporiteľom a zároveň práve ony majú k dispozícii kvalitné tímy ľudí, ktoré vedia vyhodnotiť, či dané projekty sú vhodné na investovanie, alebo nie,“ vysvetľuje.
Vyjadrenie ministra práce Erika Tomáša o tom, že táto zmena konečne zabezpečí, že peniaze z II. piliera budú pomáhať slovenským občanom, však podľa neho nedáva zmysel.
„Občanovi je jedno, či sú peniaze v zahraničí, alebo na Slovensku, dôležité sú výnos, stabilita a kvalita projektu. Ak to minister myslel tak, že peniaze ostanú na Slovensku, pomôžu domácej ekonomike a tým aj občanom, potom je kľúčové, aby dané projekty boli konkurencieschopné a výnosnosťou aj rizikom porovnateľné so zahraničím,“ dodáva.
Dôležité však podľa neho je nespoliehať sa len na štátom vyplácaný dôchodok, ale čo najskôr si začať sporiť samostatne mimo akýchkoľvek pilierov. Výška dôchodkov sa totiž bude aj naďalej znižovať a ak dnes po nástupe do dôchodku klesne príjem človeka v priemere o polovicu, v budúcnosti to podľa Ovčarika bude len horšie.
„Ak sa napríklad pozrieme na dvadsaťpäťročných ľudí, ich príprava do dôchodku by mala byť zo štyridsiatich percent tvorená prvým pilierom, z tridsiatich percent druhým a tretím a zvyšok vlastným investovaním mimo,“ približuje expert s tým, že prvý pilier bude fungovať aj o tridsať či štyridsať rokov, spoliehať sa však na to, že v ňom bude dosť prostriedkov na pohodlnú penziu pre každého, je nemysliteľné.
V rozhovore sa dozviete:
aké riziká či výhody so sebou prináša investovanie peňazí z II. piliera do fondov rozvoja nájomného bývania,

o akú investíciu ide v porovnaní s alternatívami,

aké ďalšie zmeny v II. pilieri pripravuje rezort práce a či sa treba mať na pozore,

ako sa rozumne pripraviť na dôchodok a koľko si odkladať mimo štátnych pilierov,

prečo sa nebáť finančných trhov a o koľko sú bohatšie národy, ktoré na nich dlhodobo investujú.

See omnystudio.com/listener for privacy information.