Index

Po Maďarsku je Slovensko druhou najviac polarizovanou krajinou v Európe. Krajina na to dopláca nielen zvýšeným príklonom k antisystému a nenávisti, ale aj menšou schopnosťou produkovať bohatstvo. „Ak si neveríme, tak nespolupracujeme. Potom máme menšiu chuť vytvárať aj obchodné partnerstvá, biznis je ťažkopádny, bujnie byrokracia a krajina je menej atraktívna pre investorov aj mladých ľudí,“ hovorí výskumník Hugo Gloss z DEKK Inštitútu. Dôvera je na Slovensku historicky veľmi nízka a od 90-tych rokov sa prakticky nemení. Iným ľuďom dôveruje len štvrtina slovenskej populácie. To je veľký kontrast s inými vyspelými krajinami, ktorým sa darí ekonomicky napredovať. Napríklad vo Fínsku je dôvera v spoločnosti až na úrovni 70 percent. Krajina pritom dosiahla prosperitu len relatívne nedávno, má za sebou občiansku vojnu v roku 1918 aj zimnú vojnu so Sovietskym zväzom v roku 1939. „Fínom sa podarilo vybudovať novú identitu spoločnosti a fungujúci štát vďaka spolupráci politických a biznisových elít,“ vysvetľuje výskumník Gloss rozdiel medzi Fínskom a Slovenskom. Ak by sa politici rozhodli polarizáciu a nedôveru v spoločnosti potláčať a nie ťažiť z nej voličský potenciál, pomohlo by to aj verejným financiám. Všeobecná dôvera v systém sa totiž prejavuje aj v ochote platiť dane, ktorá je na Slovensku pomerne nízka. Vzniká začarovaný kruh, v ktorom veľa ľudí vyjadruje ochotu platiť dane až po tom, ako sa zlepšia verejné služby, ale tie sa nemôžu zlepšiť, ak sú finančne podvýživené. „Je to podobná debata ako o vajci a sliepke. Možno by pomohlo už len to, ak by občania mali pozitívnu skúsenosť s ochotnými a kompetentnými úradníkmi, aby sa zlepšil ich názor na fungovanie štátneho aparátu a ich ochota financovať ho,“ dodáva H. Gloss. Nedôvera v spoločnosti živí aj antisystém a nostalgiu za socializmom, ktorú pociťujú viac ako dve tretiny spoločnosti. Dôvodom je čiastočne pocit subjektívnej chudoby, ale u veľkej časti manuálne pracujúcich ľudí je to aj strata spoločenského kreditu, ktorý kedysi mali. Mäsiari, baníci a iné podobné profesie mali za bývalého režimu často rovnaké spoločenské postavenie ako profesori, učitelia, či lekári. To sa s nástupom trhového kapitalizmu stratilo a tieto vrstvy sa s tým ťažko vyrovnávajú. „Spolu so všeobecným nárastom narcistických vlastností to vytvára spoločnosť, v ktorej sa časť ľudí necíti dobre a preto sa obracajú proti systému.“ Priveľa ľudí na Slovensku by chcelo „blahobyt kapitalizmu a zodpovednosť socializmu.“ Veria tak chyméram a volia antisystémové strany, ktoré nedokážu krajinu posunúť vpred a ďalej rozkrúcajú špirálu polarizácie a nedôvery. „Ak sa nespamätáme, môže nás čakať scenár ako v Severnom Írsku v podobe občianskej vojny,“ dodáva Hugo Gloss z DEKK Inštitútu. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: Ako dôvera zvyšuje prosperitu a HDP krajiny Ako súvisí polarizácia s byrokraciou a ochotou platiť dane Prečo 65% Slovákov verí, že socializmus je lepší systém Ako by vláda mohla zvýšiť dôveru v spoločnosti Aké následky čakajú Slovensko, ak sa situácia nezlepší See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aliter Technologies získala tento rok ocenenie Felix Business Award Ocenenie Felix Business Award v kategórii biznis príbeh zo sektora technológií si tento rok odmiesla spoločnosť Aliter Technologies a získala aj špeciálnu cenu KPMG za zodpovedné podnikanie. Aliter sa venuje informačným technológiám, cloudu, obrannému priemyslu, kyberbezpečnosti a vyvíja vlastné drony a komunikačné systémy. Riaditeľ Aliter Technologies Ján Grujbár približuje, že vývoj dronov v posledných rokoch výrazne napreduje. Keď sa vyriešia legislatívne prekážky, drony môžu doručovať aj tovar do balíkoboxov namiesto dodávok. „My používame drony na vešanie plašičov vtákov na elektrické drôty vysokého napätia. Donedávna sa to robilo ťažkou technikou, alebo vrtuľníkom. My to vieme urobiť dronom za plnej prevádzky a oveľa efektívnejšie,“ hovorí Grujbár. Drony dnes majú nenahraditeľné využitie v armáde a Ukrajincom pomohli vyrovnať na bojisku prevahu Ruska. Situácia sa však rýchlo mení. „Po tom, ako sa Rusko preklopilo na vojnovú ekonomiku, tak Ukrajinu predbehlo vo výrobe dronov. Dnes už sa situácia opäť vyrovnala.“ Digitálna doba umožnila nielen rozvoj dronov, ale aj intenzívnejšie hackerské útoky na firmy. Grujbár vysvetľuje, že hackeri dnes fungujú ako vysoko organizované a sofistikované organizácie, ktoré spolupracujú a majú svoju deľbu práce. Vo výsledku žiadajú výpalné za to, že poskytnú dešifrovací kľúč k zamknutým dátam, alebo že nebudú ďalej šíriť ukradnuté dáta. Povaha hackerských útokov sa zmenila tak, že nie je možné sa pred nimi skryť a útočníci využívajú rôzne taktiky. Môžu si vyberať obete cielene, alebo cestou širokého útoku a potom čakajú, kto sa chytí. „Dnes to už nie je o tom, či niekto bude predmetom útoku, ale kedy sa to stane,“ dodáva Grujbár. Čo sa dozviete v rozhovore? Ako veľmi sa zmenila bezpečnosť sveta za posledných desať rokov Na čo všetko sa dnes dajú využiť drony Ako sa chrániť pred hackermi vo firmách Ako funguje podnikateľské prostredie v Kanade Ako sa pracuje pre NATO See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko končí rok 2025 s minimálnym ekonomickým rastom na úrovni približne 0,8%. Ekonomiku dusia konsolidačné opatrenia, ale aj globálna neistota. Budúci rok výraznejšie oživenie neprinesie. „Dane a odvody dusia ekonomiku. Domáca spotreba je veľmi utlmená, zatiaľ čo v iných krajinách ekonomiku ťahá najmä domáca spotreba,“ hovorí v koncoročnom rozhovore analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Vláda pritom avizuje na rok 2026 ďalší konsolidačný balík, ktorý by mohol ekonomickú kondíciu Slovenska ešte viac zhoršiť. Jeho účinky však vstúpia do platnosti až v roku 2027 a vláda podľa Ľ. Koršňáka nebude mať odvahu na bolestivé opatrenia v predvolebnom roku. Preto predpokladá, že ďalšia konsolidácia už bude viac na papieri ako v relalite. „Vláda sa stále dokáže bezpečne financovať na finančných trhoch. Odloženie reálnej konsolidácie o jeden rok sa dá zvládnuť a aj investori pochopia, že ide o predvolebný rok,“ zdôvodňuje svoju predikciu. Problémom slovenskej ekonomiky je aj nízka atraktivita krajiny pre investorov. „Máme minimálny prílev zahraničných investícií, v podstate sem zahraničný kapitál už ani neprúdi,“ hovorí analytik. Dôvodom nie sú len zvýšené dane. „Máme nízku vymožiteľnosť práva, nepredvídateľnosť legislatívnych procesov, neviete, čo bude zajtra. Keď investori vidia, ako Slovensko vajatá nad svojou geopolitickou orientáciou, tak pre mnohých z nich to môže byť odstrašujúce.“ Ako bude v budúcom roku vyzerať hypotekárny trh? A oplatí sa na jar kúpiť nové štátne dlhopisy pre bežných ľudí? Odpovede ponúka analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: Čo stojí za spomaleným ekonomickým rastom Slovenska Aké sú ekonomické vyhliadky na rok 2026 Ako budú rásť mzdy v budúcom roku Prečo Slovensko nedokáže prilákať viac zahraničných investorov Aký môže byť výnos budúcoročných štátnych dlhopisov pre ľudí Aké prorastové opatrenia by vláda mala prijať See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vláda predstavila vzorec, podľa ktorého sa bude vypočítavať energopomoc na rok 2026. Získa ju približne 90% domácností, vrátane skutočne bohatých ľudí. „Do príjmov sa zarátavajú hrubé mzdy, príjmy z podnikania a dôchodky. Nezarátavajú sa tam dividendy a príjmy z prenájmu,“ hovorí v rozhovore analytik Radovan Potočár z portálu Energie-portal.sk. Vysvetľuje, ako bude vyzerať vzorec výpočtu bonity domácnosti a ktoré skupiny obyvateľov získajú alebo stratia nárok na dotáciu od štátu. Jednoosobová domácnosť nesmie mať hrubý príjem vyšší ako 1930 eur. V prípade rodiny s dvoma deťmi existuje nárok do výšky spoločného hrubého príjmu 5 211 eur. Ak niekto vlastní viac bytov a niektoré prenajíma, tento príjem sa mu nezarátava do výpočtu jeho bonity. Takže sa môže kvalifikovať na energopomoc a tú potom môže čerpať aj na byty, ktoré prenajíma a nemá v nich trvalý pobyt.„Vzniká veľmi komplikovaný systém plný nespravodlivostí a štát ušetrí len veľmi málo,“ hodnotí to Radovan Potočár. Dodáva, že energopomoc v takejto podobe len zvyšuje potrebný objem konsolidácie a občania to napokon všetko zaplatia cez zvýšené dane. „Nemá to veľký zmysel a kriví to motiváciu ľudí energiami šetriť a obnovovať svoje domy.“ Analytik komentuje aj rozhodnutie EÚ úplne ukončiť odber ruského plynu od jesene 2027. Podľa Roberta Fica ide o rozhodnutie ideologické a škodlivé pre Slovensko a celú EÚ a Slovensko zvažuje žalobu na EK. „Zastavenie dodávok ruského plynu je vec pudu sebazáchovy. Ak bojujeme s Ruskom, tak nemá zmysel, aby sme sa jednou rukou bránili a druhou mu dávali peniaze. Slovensko si dokáže zabezpečiť dostatok plynu aj z iných zdrojov,“ hovorí R. Potočár. Zároveň vysvetľuje, či sú v Európe dostatočné kapacity a aké ceny plynu možno očakávať. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: Ako sa bude vypočítavať energopomoc v roku 2026 Ktoré domácnosti vypadnú z nároku na energopomoc Prečo je energopomoc politický fetiš Prečo neplatí mýtus o lacnom ruskom plyne Prečo majú slovenské firmy jednu z najvyšších cien plynu v EÚ? See omnystudio.com/listener for privacy information.

Premiér Robert Fico tvrdí, že chce krajinu riadiť strategicky smerom k lepšiemu životu pre všetkých občanov. Preto si od vedcov zo Slovenskej akadémie vied objednal dokument Vízia a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2040. Má definovať hlavné spoločenské výzvy a ciele, aby sa zo Slovenska stala moderná, prosperujúca a konkurencieschopná krajina. „Reči o vízii sú posledné útočisko politika, ktorý už nemá čo ponúknuť,“ reaguje v rozhovore ekonóm a bývalý politik Miroslav Beblavý. Pripomína, že premiér Fico to skúša opakovane a vždy zostane len pri slovách. „Už v minulosti si jeho vláda objednala takúto víziu ďalšieho rozvoja Slovenska od SAV v roku 2008. Je to len snaha dať ľuďom pocit, že niečo rieši, ale od roku 2010 už nič nové nevymyslel.“ Upozorňuje, že vládna koalícia namiesto budovania prosperity krajiny míňa verejné zdroje na dôchodcov a úradníkov. „Preto sme dnes úplne najbližšie k scenáru Grécka a to hlavne kvôli modelu štátu, ktorý nevie investovať do svojej budúcnosti. Ak sa z toho nevysekáme, tak budeme dlhodobo viac pripomínať južné Taliansko, či Grécko ako Rakúsko alebo Česko.“ Vízia Slovenska do roku 2040 chce dosiahnuť komplexnú transformáciu hospodárstva, posun k vyššej pridanej hodnote priemyslu, či zásadné zvýšenie inovačnej výkonnosti. V realite však Slovensko v týchto kategóriách dosahuje najhoršie výsledky v medzinárodných porovnaniach. V tohtoročnom svetovom rebríčku konkurencieschopnosti od Inštitútu pre rozvoj manažmentu (IMD) sa Slovensko prepadlo o štyri priečky na 63. miesto zo 69 hodnotených krajín. Aj v inovačnom indexe EU skončilo Slovensko na 24. mieste z 27 štátov. Prečo je to tak? Dajú sa tieto trendy zvrátiť? Odpovedá ekonóm, investor, startupista, vedec a bývalý politik Miroslav Beblavý. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete V čom spočíva kríza elít na Slovensku Prečo nemáme na Slovensku viac inovatívnych firiem Či nás čaká vláda samovrahov alebo vláda s odvahou Prečo Slovensko skôr prepadne vláde šaša ako autokrata See omnystudio.com/listener for privacy information.