Index

Aliter Technologies získala tento rok ocenenie Felix Business Award Ocenenie Felix Business Award v kategórii biznis príbeh zo sektora technológií si tento rok odmiesla spoločnosť Aliter Technologies a získala aj špeciálnu cenu KPMG za zodpovedné podnikanie. Aliter sa venuje informačným technológiám, cloudu, obrannému priemyslu, kyberbezpečnosti a vyvíja vlastné drony a komunikačné systémy. Riaditeľ Aliter Technologies Ján Grujbár približuje, že vývoj dronov v posledných rokoch výrazne napreduje. Keď sa vyriešia legislatívne prekážky, drony môžu doručovať aj tovar do balíkoboxov namiesto dodávok. „My používame drony na vešanie plašičov vtákov na elektrické drôty vysokého napätia. Donedávna sa to robilo ťažkou technikou, alebo vrtuľníkom. My to vieme urobiť dronom za plnej prevádzky a oveľa efektívnejšie,“ hovorí Grujbár. Drony dnes majú nenahraditeľné využitie v armáde a Ukrajincom pomohli vyrovnať na bojisku prevahu Ruska. Situácia sa však rýchlo mení. „Po tom, ako sa Rusko preklopilo na vojnovú ekonomiku, tak Ukrajinu predbehlo vo výrobe dronov. Dnes už sa situácia opäť vyrovnala.“ Digitálna doba umožnila nielen rozvoj dronov, ale aj intenzívnejšie hackerské útoky na firmy. Grujbár vysvetľuje, že hackeri dnes fungujú ako vysoko organizované a sofistikované organizácie, ktoré spolupracujú a majú svoju deľbu práce. Vo výsledku žiadajú výpalné za to, že poskytnú dešifrovací kľúč k zamknutým dátam, alebo že nebudú ďalej šíriť ukradnuté dáta. Povaha hackerských útokov sa zmenila tak, že nie je možné sa pred nimi skryť a útočníci využívajú rôzne taktiky. Môžu si vyberať obete cielene, alebo cestou širokého útoku a potom čakajú, kto sa chytí. „Dnes to už nie je o tom, či niekto bude predmetom útoku, ale kedy sa to stane,“ dodáva Grujbár. Čo sa dozviete v rozhovore? Ako veľmi sa zmenila bezpečnosť sveta za posledných desať rokov Na čo všetko sa dnes dajú využiť drony Ako sa chrániť pred hackermi vo firmách Ako funguje podnikateľské prostredie v Kanade Ako sa pracuje pre NATO See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko končí rok 2025 s minimálnym ekonomickým rastom na úrovni približne 0,8%. Ekonomiku dusia konsolidačné opatrenia, ale aj globálna neistota. Budúci rok výraznejšie oživenie neprinesie. „Dane a odvody dusia ekonomiku. Domáca spotreba je veľmi utlmená, zatiaľ čo v iných krajinách ekonomiku ťahá najmä domáca spotreba,“ hovorí v koncoročnom rozhovore analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Vláda pritom avizuje na rok 2026 ďalší konsolidačný balík, ktorý by mohol ekonomickú kondíciu Slovenska ešte viac zhoršiť. Jeho účinky však vstúpia do platnosti až v roku 2027 a vláda podľa Ľ. Koršňáka nebude mať odvahu na bolestivé opatrenia v predvolebnom roku. Preto predpokladá, že ďalšia konsolidácia už bude viac na papieri ako v relalite. „Vláda sa stále dokáže bezpečne financovať na finančných trhoch. Odloženie reálnej konsolidácie o jeden rok sa dá zvládnuť a aj investori pochopia, že ide o predvolebný rok,“ zdôvodňuje svoju predikciu. Problémom slovenskej ekonomiky je aj nízka atraktivita krajiny pre investorov. „Máme minimálny prílev zahraničných investícií, v podstate sem zahraničný kapitál už ani neprúdi,“ hovorí analytik. Dôvodom nie sú len zvýšené dane. „Máme nízku vymožiteľnosť práva, nepredvídateľnosť legislatívnych procesov, neviete, čo bude zajtra. Keď investori vidia, ako Slovensko vajatá nad svojou geopolitickou orientáciou, tak pre mnohých z nich to môže byť odstrašujúce.“ Ako bude v budúcom roku vyzerať hypotekárny trh? A oplatí sa na jar kúpiť nové štátne dlhopisy pre bežných ľudí? Odpovede ponúka analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: Čo stojí za spomaleným ekonomickým rastom Slovenska Aké sú ekonomické vyhliadky na rok 2026 Ako budú rásť mzdy v budúcom roku Prečo Slovensko nedokáže prilákať viac zahraničných investorov Aký môže byť výnos budúcoročných štátnych dlhopisov pre ľudí Aké prorastové opatrenia by vláda mala prijať See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vláda predstavila vzorec, podľa ktorého sa bude vypočítavať energopomoc na rok 2026. Získa ju približne 90% domácností, vrátane skutočne bohatých ľudí. „Do príjmov sa zarátavajú hrubé mzdy, príjmy z podnikania a dôchodky. Nezarátavajú sa tam dividendy a príjmy z prenájmu,“ hovorí v rozhovore analytik Radovan Potočár z portálu Energie-portal.sk. Vysvetľuje, ako bude vyzerať vzorec výpočtu bonity domácnosti a ktoré skupiny obyvateľov získajú alebo stratia nárok na dotáciu od štátu. Jednoosobová domácnosť nesmie mať hrubý príjem vyšší ako 1930 eur. V prípade rodiny s dvoma deťmi existuje nárok do výšky spoločného hrubého príjmu 5 211 eur. Ak niekto vlastní viac bytov a niektoré prenajíma, tento príjem sa mu nezarátava do výpočtu jeho bonity. Takže sa môže kvalifikovať na energopomoc a tú potom môže čerpať aj na byty, ktoré prenajíma a nemá v nich trvalý pobyt.„Vzniká veľmi komplikovaný systém plný nespravodlivostí a štát ušetrí len veľmi málo,“ hodnotí to Radovan Potočár. Dodáva, že energopomoc v takejto podobe len zvyšuje potrebný objem konsolidácie a občania to napokon všetko zaplatia cez zvýšené dane. „Nemá to veľký zmysel a kriví to motiváciu ľudí energiami šetriť a obnovovať svoje domy.“ Analytik komentuje aj rozhodnutie EÚ úplne ukončiť odber ruského plynu od jesene 2027. Podľa Roberta Fica ide o rozhodnutie ideologické a škodlivé pre Slovensko a celú EÚ a Slovensko zvažuje žalobu na EK. „Zastavenie dodávok ruského plynu je vec pudu sebazáchovy. Ak bojujeme s Ruskom, tak nemá zmysel, aby sme sa jednou rukou bránili a druhou mu dávali peniaze. Slovensko si dokáže zabezpečiť dostatok plynu aj z iných zdrojov,“ hovorí R. Potočár. Zároveň vysvetľuje, či sú v Európe dostatočné kapacity a aké ceny plynu možno očakávať. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: Ako sa bude vypočítavať energopomoc v roku 2026 Ktoré domácnosti vypadnú z nároku na energopomoc Prečo je energopomoc politický fetiš Prečo neplatí mýtus o lacnom ruskom plyne Prečo majú slovenské firmy jednu z najvyšších cien plynu v EÚ? See omnystudio.com/listener for privacy information.

Premiér Robert Fico tvrdí, že chce krajinu riadiť strategicky smerom k lepšiemu životu pre všetkých občanov. Preto si od vedcov zo Slovenskej akadémie vied objednal dokument Vízia a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2040. Má definovať hlavné spoločenské výzvy a ciele, aby sa zo Slovenska stala moderná, prosperujúca a konkurencieschopná krajina. „Reči o vízii sú posledné útočisko politika, ktorý už nemá čo ponúknuť,“ reaguje v rozhovore ekonóm a bývalý politik Miroslav Beblavý. Pripomína, že premiér Fico to skúša opakovane a vždy zostane len pri slovách. „Už v minulosti si jeho vláda objednala takúto víziu ďalšieho rozvoja Slovenska od SAV v roku 2008. Je to len snaha dať ľuďom pocit, že niečo rieši, ale od roku 2010 už nič nové nevymyslel.“ Upozorňuje, že vládna koalícia namiesto budovania prosperity krajiny míňa verejné zdroje na dôchodcov a úradníkov. „Preto sme dnes úplne najbližšie k scenáru Grécka a to hlavne kvôli modelu štátu, ktorý nevie investovať do svojej budúcnosti. Ak sa z toho nevysekáme, tak budeme dlhodobo viac pripomínať južné Taliansko, či Grécko ako Rakúsko alebo Česko.“ Vízia Slovenska do roku 2040 chce dosiahnuť komplexnú transformáciu hospodárstva, posun k vyššej pridanej hodnote priemyslu, či zásadné zvýšenie inovačnej výkonnosti. V realite však Slovensko v týchto kategóriách dosahuje najhoršie výsledky v medzinárodných porovnaniach. V tohtoročnom svetovom rebríčku konkurencieschopnosti od Inštitútu pre rozvoj manažmentu (IMD) sa Slovensko prepadlo o štyri priečky na 63. miesto zo 69 hodnotených krajín. Aj v inovačnom indexe EU skončilo Slovensko na 24. mieste z 27 štátov. Prečo je to tak? Dajú sa tieto trendy zvrátiť? Odpovedá ekonóm, investor, startupista, vedec a bývalý politik Miroslav Beblavý. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete V čom spočíva kríza elít na Slovensku Prečo nemáme na Slovensku viac inovatívnych firiem Či nás čaká vláda samovrahov alebo vláda s odvahou Prečo Slovensko skôr prepadne vláde šaša ako autokrata See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hitom kybernetických útokov sú deep fake videá, kde sa vám prihovorí vlastný šéf. Kybernetické útoky sa množia a dokážu paralyzovať celú firmu. Umelá inteligencia im dala nový rozmer, ale takisto môže AI zvýšiť možnosti obrany pred hackermi. Mnoho firiem využíva možnosť outsourcovať služby kybernetickej bezpečnosti podobne, ako si v externom prostredí zabezpečujú služby účtovníctva, alebo právne zastupovanie. Július Selecký zo spoločnosti ESET Slovensko v rozhovore približuje, ako dnes vyzerajú najnovšie hackerské útoky: „AI zdokonalila cielené personalizované útoky na konkrétnych ľudí. Dokáže si zistiť, čomu ste sa v posledných dňoch venovali a potom pripraví phishingový e-mail doslova vám na mieru. Napríklad zverejníte na sociálnej sieti, že ste boli na nejakej konferencii. Na druhý deň vám príde email, kde sa vám niekto prihovára, že vás na tej konferencii videl, že sa chce spojiť, alebo vám posiela fotky… a potom je ľahké sa nechať nachytať a kliknúť na priložený link.“ Kritickým momentom pre firmy a ich dáta je aj migrácia do cloudu: „Firmy sa veľmi sústredia na technickú stránku migrácie, ale nezamýšľajú sa nad tým, že k dátam treba pristupovať cez internet a tomu treba prispôsobiť množstvo nastavení,“ vysvetľuje Selecký. Upozorňuje, že zvýšenú pozornosť treba venovať aj online zariadeniam v kanceláriách, ako sú kamery, klimatizácia, smart chladnička, online fitness zariadenia a podobne, ktoré útočníci vedia využiť na preniknutie do siete. Na čo treba dávať pozor, ak zamestnanci majú možnosť pracovať z domu a aké nové povinnosti prináša novela zákona o kybernetickej bezpečnosti? Odpovedá Július Selecký zo spoločnosti ESET Slovensko. Moderuje Eva Mihočková. Táto epizóda vznikla v spolupráci so spoločnosťou Eset. See omnystudio.com/listener for privacy information.