Index

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum
Sociálna poisťovňa posiela svojim poistencom dôchodkovú prognózu. Dostane ju 3,5 milióna ľudí a získajú tak predstavu, ako sa im asi bude finančne dariť na dôchodku. Miroslav Kotov, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností však upozorňuje, že ľudia vo veku menej ako päťdesiat rokov ju nemusia brať vážne.
Čím je človek mladší, tým menej spoľahlivá je jeho dôchodková prognóza. Pretože pri každej predikcii platí, že čím dlhšie obdobie beriete do úvahy, tým väčšia je miera chybovosti.
„Na prognózy, ktoré sú na viac ako 30 rokov, by som sa pozeral len ako na nejaké cvičenie, ako by to mohlo vyzerať, keby bolo splnených tisíc predpokladov,“ hovorí M. Kotov. Naozaj vážne prognózu môžu brať len ľudia, ktorým už do dôchodku zostáva len pár rokov.
V dokumente od Sociálnej poisťovne sa človek dozvie viacero údajov. Najviac asi zaujme predpokladaná výška budúceho dôchodku. Jej interpretácia však môže byť zavádzajúca. „Tá suma, ktorú v tej prognóze vidíte, je dôchodok, ktorý by ste dostali, keby od dnes zamrzli ceny, ale zároveň by sa naďalej zvyšovala životná úroveň,“ vysvetľuje šéf Asociácie DSS.
Dôležitejší údaj ako očakávaná suma dôchodku je predpokladaná miera náhrady príjmu. Má lepšiu výpovednú hodnotu o tom, ako sa človeku bude finančne dariť. „Dosiahnuť 50 - 60 percentnú mieru náhrady príjmu je pomerne komfortná hranica.“
Celá prognóza však má jednu zásadnú chybu - nie je v nej započítaná demografická kríza a pokles aktívne pracujúcich občanov. To opäť výrazne podkopáva jej dôveryhodnosť.
Sporitelia si však minimálne môžu skontrolovať roky, ktoré im Sociálna poisťovňa započítava do výpočtu dôchodku. Ak si všimnú, že im chýba obdobie štúdia pred rokom 2004, alebo niektoré odpracované roky, určite by sa mali obrátiť na Sociálnu poisťovňu a požiadať ju o doplnenie údajov. Výrazne si tým môžu zvýšiť svoj budúci dôchodok.
Čo môžu urobiť ľudia, ktorí by chceli mať vyšší dôchodok? Podľa M. Kotova je najistejší spôsob viac šetriť a správne svoje úspory investovať. Väčšina sporiteľov v druhom pilieri už pochopila stratégiu a dnes sú prevažne v indexových alebo akciových fondoch. Len malá časť je v garantovaných fondoch. „Teší nás, že sporitelia neprepadajú panike ani pri náhlom poklese akciových trhov, ako sme videli minulý rok,“ dodáva Miroslav Kotov. Rozhovor moderuje Eva Mihočková.
V rozhovore sa dozviete:
ako správne čítať dôchodkovú prognózu,

aké sú jej chyby a medzery,

či je možné očakávať dôchodok tritisíc eur,

ako Sociálna poisťovňa vypočítala túto prognózu,

čo robiť, ak chce človek vyšší dôchodok.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum
V poslednom období čoraz viac slovenských firiem expanduje do Rakúska. Niektoré tam rozvíjajú iba svoje aktivity, ale mnohé tam presúvajú aj sídlo. „Je to logické, pretože Rakúsko je vstupnou bránou do nemeckojazyčného DACH regiónu. To predstavuje stomiliónový trh a ak tam uspejete, máte najlepšiu šancu sa internacionalizovať,“ vysvetľuje Zuzana Nötstaller, advokátka a partnerka FAIRSQUARE Rakúsko.
Hlavnou motiváciou firiem je stabilné podnikateľské prostredie a predvídateľný legislatívny rámec, čo na Slovensku čoraz viac chýba. Majú aj väčšiu ochranu a podporu zo strany štátu, ktorý zároveň viac podporuje inovácie. V neposlednom rade ich láka väčšia kúpna sila.
Pre mnoho firiem je dôvodom na odchod zo Slovenska aj transakčná daň. „Mám klienta, ktorý len minulý rok zaplatil 600-tisíc eur na transakčnej dani,“ hovorí Zuzana Nötstaller.
Pre firmy je veľmi dôležité daňové zaťaženie. V Rakúsku je daň z príjmu vyššia ako na Slovensku a platí sa ešte aj 27,5-percentná daň z kapitálových výnosov pri výplate podielov na zisku. „Daň z príjmov právnických osôb je plošne 23 percent. Daň z dividend síce je 27,5 percenta, ale je tam možná optimalizácia, ak je spoločník zo Slovenska. Okrem toho, ak spoločníkom nie je fyzická osoba, ale právnická osoba, tak sa táto daň neplatí vôbec,“ vysvetľuje advokátka.
Mnoho firiem si naďalej necháva sídlo na Slovensku a v Rakúsku rozvíja len svoje aktivity. Typicky tam vysielajú svojich pracovníkov, napríklad na stavby a podobne. Ale treba byť opatrný, pretože stačí, aby si v Rakúsku otvorili sklad alebo kanceláriu a už sa to považuje za usídlenie a treba aplikovať iný režim.
Podľa advokátky rakúske pracovné právo môže vyzerať komplikovanejšie, ale nie je také rigidné, ako sa môže zdať. Neexistuje tam jedna minimálna mzda, v platnosti je asi 800 rôznych kolektívnych zmlúv, ktoré firmy musia rešpektovať, ale zamestnanca môžu prepustiť aj bez uvedenia dôvodu. Komu sa teda oplatí podnikať v Rakúsku a čo všetko to zahŕňa? Rozhovor moderuje Eva Mihočková.
V rozhovore sa dozviete:
kedy musíte v Rakúsku založiť Gmbh,

ktorý daňový režim je výhodnejší,

ktoré živnosti sú v Rakúsku viazané,

ako fungujú rakúske kolektívne zmluvy,

ako sa pripraviť na stretnutie s rakúskymi partnermi.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum
Slovenské verejné financie sú v zlom stave. Dlhodobo je to neudržateľné. Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v rozhovore vysvetľuje, že Slovensko malo vážny problém financovať svoj dlh už pri jeho hodnote 48 percent HDP. Dnes je na úrovni 61 percent a ak príde naozaj veľká kríza, štát nedokáže viac financovať verejný dlh.
„Kameňom úrazu je rok 2019, keď sa ministrom financií stal Ladislav Kamenický a vláda zafixovala vek odchodu do dôchodku, čo bola najväčšia facka dlhodobej udržateľnosti verejných financií. To bol koniec dobrých časov. Potom sa prijali 13. dôchodky, prišiel predvolebný rok a prehupli sme sa do pásma vysokého rizika. To všetko sa stalo ešte pred pandémiou v roku 2020, ktorá to dovŕšila,“ vysvetľuje Tóth.
Od roku 2022 je Slovensko trvalo v pásme vysokého rizika a nič sa na tom nemení. Aj Matovičova vláda prijímala opatrenia ako napr. rodinný balíček, ktoré zhoršili verejný dlh, ale najväčšie zhoršenie o 3,6 percenta HDP prišlo práve v roku 2019 za vlády Smeru.
Slovensko však nemá najvyšší verejný dlh v eurozóne. Krajiny ako Francúzsko, Taliansko, Belgicko či Španielsko majú verejný dlh viac ako sto percent. Podľa Jána Tótha sa však malá krajina ako Slovensko nemôže s nimi porovnávať. „Sú to krajiny, ktoré majú oveľa vyšší rating, výkonnejšiu ekonomiku a investori im skrátka veria viac ako Slovensku.“
Nastavenie dôchodkov tvorí 36 percent problémov dlhodobej udržateľnosti verejných financií. „Mali by sme sa zamyslieť nad tým, ako urobiť dôchodkový systém adresný. Mali by sme mať len dvanásť plnohodnotných dôchodkových dávok,“ hovorí šéf RRZ.
Zároveň pripomína, že na Slovensku máme aj rôzne plošné sociálne dávky za štyri miliardy eur. „Sociálny systém je nemoderný a plošný. Máme veľa sociálnych dávok, ale málo pomáhame tým, ktorí to naozaj potrebujú.“ Aké zmeny potrebujú slovenské verejné financie? Vysvetľuje predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v rozhovore, ktorý moderuje Eva Mihočková.
V rozhovore sa dozviete:
kedy malo Slovensko najhoršie verejné financie,

kto je naozaj zodpovedný za súčasný stav,

ako dlho môže Slovensko vydržať takto fungovať,

aké reformy treba prijať, aby sa dlh stabilizoval,

prečo je problémom sociálny systém a dôchodky.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Takmer polovica slovenských firiem využíva podnikový softvér s umelou inteligenciou. Významne im šetrí čas, peniaze a dokáže prinášať aj nové rozvojové impulzy. „Je to slušné číslo. Je to dokonca o trochu viac ako v prípade Českej republiky,“ hovorí Martin Ferenec, generálny riaditeľ spoločnosti SAP Slovensko, ktorá stojí za prieskumom.
Umelá inteligencia predstavuje zásadnú technologickú zmenu, ktorá sa presadzuje rýchlejšie ako v deväťdesiatych rokoch internet. „Je to zlom v životoch firiem i ľudí. Otázka už nestojí tak, či firmy budú využívať AI, ale ako rýchlo si ju osvoja a adaptujú svoje fungovanie. Žiadna firma sa tomu nevyhne,“ hovorí Martin Ferenec.
Umelá inteligencia preberá v korporáciách čoraz viac oblastí - plánovanie, nákup, predaj, logistiku, služby zákazníkom i výberové konania.
Trend dnes smeruje k využívaniu AI agentov, ktorí sa špecializujú na rôzne oblasti. Ak sú dobre nastavení, dokážu samostatne vykonať celý proces - od naplánovania cez objednávku, platbu až po expedíciu a komunikáciu so zákazníkmi.
AI agent dokáže byť veľmi prospešný a ušetriť firmám veľkú časť nákladov. Ak však nemá dobre nastavené pravidlá a supervíziu, môže narobiť aj škody, napríklad vybieliť firemné účty. „Agenta treba trénovať, kontrolovať a učiť ho na správnych dátach robiť správne veci,“ zdôrazňuje šéf SAP Slovensko.
Umelá inteligencia mení aj situáciu na trhu práce. Až 57 percent firiem dokáže vďaka AI znížiť počet zamestnancov. Zároveň však vďaka nej vznikajú nové pozície a vo výsledku sa trh práce skôr transformuje. Rozhovor s Martinom Ferencom moderuje Eva Mihočková.
V rozhovore sa dozviete:
čo všetko dokáže AI robiť vo firme,

aké náklady dokáže firma ušetriť,

ktoré profesie sú najviac ohrozené,

aké bezpečnostné riziká prináša AI,

aké sú trendy jej využívania v budúcnosti.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ak si chce podnikateľ pri kúpe nového auta odpočítať DPH, od januára nastali zmeny. Pribudli nové obmedzenia a povinnosti, ktoré však môžu pôsobiť zmätočne. Platí, že sto percent DPH si môže odpočítať len ten podnikateľ, ktorý auto využíva výlučne na podnikateľské účely a zároveň vedie elektronickú knihu jázd.
Daňová expertka Ľubomíra Murgašová zo spoločnosti Grant Thornton v rozhovore upozorňuje, že ak podnikateľ spraví chybu pri vedení knihy jázd, stratí nárok na celý odpočet DPH. Treba myslieť na to, že táto evidencia už musí byť elektronická a nie papierová. „Najviac sa to podobá GPS. Treba tam napísať VIN číslo vozidla, meno šoféra, stav kilometrov na začiatku a konci každej jazdy i mesiaca a účel cesty,“ vysvetľuje expertka.
Elektronickú knihu jázd treba viesť presne, pretože daňová kontrola ju môže porovnávať so záznamami napríklad z diaľničných kamier. Taktiež si môže overiť účel stretnutia u druhej strany a všetko musí sedieť.
Podľa Murgašovej budú daňové kontroly naozaj detailné, pretože štát môže vďaka týmto zmenám získať významné zdroje do štátneho rozpočtu. Správca dane vie, ktorí podnikatelia si uplatňujú stopercentný odpočet DPH, pretože mu to musia nahlásiť. Zároveň je ich menej ako tých, ktorí sa rozhodnú len pre polovičný odpočet.
Podľa expertky však takto nastavené obmedzenie plného odpočtu DPH porušuje zásadu daňovej neutrality. Ak totiž podnikateľ využíva služobné auto na 90 percent na podnikanie a iba desať percent na súkromné jazdy, stále si môže odpočítať len 50% DPH.
Zákon v tejto súvislosti tiež rozlišuje medzi konateľom a zamestnancom. Zatiaľ čo konateľ si môže vykázať jazdu z domu do práce ako služobnú, pri zamestnancovi to neplatí. Ak má čisto služobné auto slúžiť zamestnancovi, v noci musí byť zaparkované pri pracovisku.
Systém je pomerne komplikovaný a väčšina podnikateľov sa rozhodla pre režim len polovičného odpočtu DPH. „Ak sa niekto nechce stresovať s tým, že nemôže na služobnom aute ani dieťa zaviesť do školy, tak si vyberie režim polovičnej DPH a pri účtovaní pohonných látok pre účely dane z príjmu zasa systém 80:20. Je to pohodlnejšie.“
V zákone je zároveň priestor, ktorý sa dá označiť ako diera v prospech majiteľov veľkých vozidiel, na ktorých sa vozia aj súkromne. Obmedzenie odpočtu DPH sa totiž vzťahuje len na kategórie M1, L1e a L3e — teda osobné autá a niektoré motocykle. Na nákladné vozidlá v kategórii N1 si však podnikateľ stále môže odpočítať plnú výšku DPH tak ako doteraz.
Do tejto kategórie však patria aj modely, ktoré mnoho ľudí využíva na bežné súkromné jazdy. Sú to značky ako Ford Ranger, Toyota Hilux, alebo Nissan Navara, či Volkswagen Amarok.
Niektorí výrobcovia ponúkajú osobné modely následne upravené a preklasifikované do kategórie N1 — napríklad SUV modely ako Kia Sportage či Sorento, alebo kombíky doplnené o predpísanú priečku medzi nákladovým a osobným priestorom. Aj pre tých platí starý režim odpočtu DPH.
Počas používania auta vo firme sa jeho účel môže meniť zo služobného na súkromné a naopak. Ľubomíra Murgašová odpovedá, ako v tom prípade postupovať pri účtovaní DPH. Moderuje Eva Mihočková.
See omnystudio.com/listener for privacy information.