Index

• Ocenený podnikateľ: Problém slovenských firiem je mentálny. Treba si veriť

  Ocenenia FéliX Business Award poznajú svojich víťazov. Hlavnú cenu v kategórii excelentný business príbeh si odniesla nitrianska spoločnosť Klimak, ktorá sa venuje vývoju a výrobe vzduchotechniky. Jej spolumajiteľ Marek Vaško v rozhovore vysvetľuje, že slovenské firmy môžu uspieť aj vo svetovej konkurencii, ak majú dostatočne kvalitný produkt a dokážu vystupovať ako rovnocenný hráč. „Slovenským firmám chýba väčšie sebavedomie. Potrebujeme zmeniť myslenie a neočakávať, že k nám príde nejaký veľký zahraničný investor a ukáže nám, čo robiť. My sami máme na to, aby sme boli svetoví. Treba sa cítiť v Európe ako rovnocenný hráč, nebáť sa byť aj tvrdý a konkurovať veľkým etablovaným značkám,“ hovorí Vaško. Rozvoju podnikania však nepomáha politika štátu, ktorá poškodzuje imidž krajiny v zahraničí, vytvára nepredvídateľné prostredie a nevie doručiť vymožiteľnosť práva. „Bolo by fajn, keby štát robil takú politiku, aby značka Slovensko bola rešpektovanejšia, aby tu mali chuť zahraničné spoločnosti rozvíjať svoje aktivity. Potom môžu reagovať aj slovenské firmy s ponukou svojich služieb a ekonomika napreduje.“ Marek Vaško v rozhovore približuje aj svoj pohľad na zelenú transformáciu, nedostatok pracovných síl a zodpovednosť firiem ozvať sa, keď krajina ide zlým smerom. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: Ako sa posunúť z montážnej dielne na inovačnú spoločnosť Problém konkurencieschopnosti slovenských firiem je mentálny Ako zlepšiť imidž krajiny pre podnikanie Ako sa získavajú zákazky pre Teslu alebo Tik Tok Kedy nastáva radosť z platenia daní Ako vyriešiť nedostatok pracovnej sily Zelená transformácia je príležitosť Má byť firma aj spoločensky angažovaná? See omnystudio.com/listener for privacy information.

  --------  

  37:11

  --------

  37:11
• Analytik Ďurana: Toto je grécka cesta. Pád môže prísť o sedem rokov

  Štátny rozpočet na rok 2026 má ambíciu ozdravovať verejné financie a znížiť aktuálny deficit na 4,1% HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako nezávislý orgán o tom pochybuje a tvrdí, že deficit bude 4,6%. Rozpočtovým plánom ministra financií Ladislava Kamenického neverí ani analytik Radovan Ďurana z inštitútu INESS. „Toto je rozpočet z rýchlika. Chýbala poriadna diskusia a neobsahuje žiadne reformy a systémové zmeny, ktoré táto krajina potrebuje, aby zastavila rast dlhu,“ hovorí Ďurana. Plány Ladislava Kamenického môžu naraziť na nižší výber daní. Podľa septembrovej daňovej prognózy dosiahne výpadok daňových príjmov v tomto roku takmer jednu miliardu eur. Prispievajú k tomu rovnakým dielom daň z pridanej hodnoty aj daň z príjmu právnických osôb. Podľa analytikov bude tento trend pokračovať aj v budúcom roku. „Ľudia už nemajú chuť rozvíjať podnikanie. Vláda svojimi opatreniami tak brzdí celú ekonomiku. Všetky významné dane už zvýšila a stále to nestačí na zaplátanie diery vo výške troch miliárd eur. To už nedokáže zvýšením žiadnej dane. Táto cesta je vyčerpaná,“ uvádza analytik INESS. Pripomína, že pre malú ekonomiku ako Slovensko je kritická už hranica dlhu 50% HDP a Slovensko je aktuálne na úrovni 61%. Napriek trom konsolidačným balíkom sa jeho rast nepodarilo zastaviť. Budúci rok sa dostane takmer na 63 % a v roku 2027 na 64 %. Vláda sa bráni argumentami o ekonomickom protivetre v podobe amerických ciel a problémov Nemecka, pričom neustále opakuje zodpovednosť predchádzajúcej vlády. Nie je však ochotná znížiť štedré sociálne dávky, ani výraznejšie obmedziť náklady na vlastnú prevádzku. Podľa Radovana Ďuranu je tak Slovensko na gréckej ceste a aj pre prípadnú budúcu vládu bude ťažké zvrátiť tento vývoj: „Môj osobný odhad je, že si zvolíme novú vládu, po dvoch rokoch padne, potom to bude druhá ešte skúšať štyri roky a potom to padne celé.“ Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 2:30 Prečo vláda nedokáže naplniť plánovaný deficit 10:42 Môže vláda urobiť z dôchodkov nedotknuteľnú prioritu? 12:29 Dokáže akákoľvek vláda osekať štedrý sociálny systém? 16:19 Je už Slovensko na gréckej ceste? 24:47 Môže za zlé verejné financie predchádzajúca vláda? 34:21 Šetrí vláda na sebe? 43:26 Ako Slovensko ovplyvňuje dianie v Európe See omnystudio.com/listener for privacy information.

  --------  

  50:26

  --------

  50:26
• Poradca Mihál: S odvodmi sa dá vybabrať a zaplatiť päť eur ročne

  Veľká časť bremena tretieho konsolidačného balíka dopadne na živnostníkov, ktorým sa zvyšuje odvodové zaťaženie. Poslanci tiež schválili novú povinnosť v podobe sociálneho mikroodvodu. V praxi to znamená, že každý živnostník bez ohľadu na výšku príjmu bude musieť platiť sociálne odvody minimálne 131 eur mesačne. Zmeny vyvolali nesúhlasné reakcie a minister práce Erik Tomáš už avizuje novelu čerstvo prijatého zákona, ktorá by priniesla výnimku z platenia mikroodvodu aspoň pre niektoré skupiny živnostníkov. Medzitým už koalícia živnostníkom ustúpila aj v otázke transakčnej dane. Po novele zákona ju už nebudú musieť platiť. „Minimálny sociálny odvod 131 eur je nastavený zákerne,“ hovorí daňovo-odvodový poradca a bývalý minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál. Vysvetľuje, že platitelia tohto mikroodvodu aj tak nedosiahnu ani minimálny dôchodok. Zavedenie povinných odvodov napríklad voči rodičom na materskej, ktorí si privyrábajú malé sumy, je podľa Mihála „čisté výpalníctvo štátu.“ Mnoho živnostníkov tak hľadá spôsoby, ako sa plateniu vysokých odvodov vyhnúť. Podľa Mihála je to nešťastná situácia: „Prečo nás zlé vládne zákony nútia, aby sme míňali svoju tvorivú energiu na hľadanie dier v systéme?“ Stále však existujú spôsoby, ako navigovať v novej odvodovej realite a mnohí živnostníci ich aj využívajú. Jozef Mihál v rozhovore vysvetľuje, aké dnes majú živnostníci možnosti legálne sa vyhnúť plateniu vysokých odvodov a za jednu legislatívnu zmenu v rámci konsolidačného balíka dokonca vládu aj pochváli. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: Transakčná daň je vlajková loď babráctva vlády Kto by mal mať výnimku z platenia povinného sociálneho odvodu? Komu sa oplatí založiť si s.r.o. Kedy sa oplatí pozastaviť živnosť Ako by konsolidácia mohla zasiahnuť aj skutočných milionárov Oplatí sa ukončiť živnosť a zamestnať sa? Končí sa éra fiktívnych živnostníkov? See omnystudio.com/listener for privacy information.

  --------  

  50:15

  --------

  50:15
• Analytička Ježíková: Čo dostane pacient za vyššie odvody? Rozhodne rozpočet

  Konsolidovať sa má aj v zdravotníctve, ktoré predseda NKÚ Ľubomír Andrassy označil za čiernu dieru verejných financií. Poslanci namiesto potrebnej reformy odhlasovali, že do tejto čiernej diery pritečie ešte viac peňazí. Zamestnancom i živnostníkom zvýšili zdravotné odvody o jeden percentuálny bod, čo by malo priniesť do verejných zdrojov dodatočných 360 miliónov eur. Čo však z toho bude mať pacient? „O čo viac ľudia zaplatia na odvodoch, o to menej môže potom štát zaplatiť za poistencov štátu,“ vysvetľuje v rozhovore zdravotnícka analytička Jana Ježíková, ktorá v rokoch 2020 - 2021 pôsobila ako štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva. Približuje, že z hľadiska objemu zdrojov v zdravotníctve je najdôležitejšie, ako bude vyzerať budúcoročný štátny rozpočet a výdavkové limity. Podľa toho bude jasné, ako sa peniaze budú čerpať. V rezorte však rozhodne je veľký potenciál na zlepšenie hospodárenia. Napríklad systém platieb zdravotných poisťovní každý rok vytvára nerovnosti a podľa Ježíkovej je to dôvod, prečo musí štát pravidelne dofinancovávať podvyživené štátne nemocnice desiatkami miliónov eur. „Keby VšZP platila nemocniciam toľko, koľko im platia Dôvera a Union, tak za šesť uplynulých rokov by ušetrila 330 miliónov eur,“ hovorí Ježíková. Dodáva, že aktuálne sa to už mení a súkromné poisťovne sa začínajú približovať výškou platieb štátnej VšZP. „Ja sa pýtam, prečo to súkromné poisťovne nerobili aj doteraz? Prečo doteraz platili nemocniciam menej ako štátna VšZP, tie sa potom zadlžovali a my všetci sme to museli hasiť z našich daní." Analytička v rozhovore rozporuje tvrdenie, že súkromné nemocnice hospodária efektívnejšie, a vysvetľuje, prečo Penta a Agel nemajú v českom zdravotníckom systéme takú pozíciu ako na Slovensku. Reláciu Index moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 1:50 Prečo viac peňazí v zdravotníctve pacienti nepocítia 5:11 Ako bude šetriť ministerstvo zdravotníctva? 8:32 Ako zefektívniť systém zdravotnej starostlivosti? 12:51 Ktoré nemocnice hospodária lepšie? 28:15 Prečo patrí slovenské zdravotníctvo medzi najslabšie v EÚ See omnystudio.com/listener for privacy information.

  --------  

  41:53

  --------

  41:53
• Poradkyňa Bláhová: Slovenskí boháči zaplatia 3% daň zo zisku pol miliardy

  Ak chce štát zvyšovať svoje príjmy cez opatrenia v daniach, najprv by sa mal zamerať na lepšie vymáhanie daní a kontrolu, hovorí auditorka a daňová poradkyňa Renáta Bláhová zo spoločnosti BMB Partners. V rokoch 2021 - 2024 pôsobila ako predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Výber daní nezlepšíte daňovou amnestiou, ani hrozbami a znížením odpočtu DPH na firemné autá. Riešením je komplex opatrení, ktoré treba robiť dlhodobo,“ upozorňuje Blahová a dodáva, že na Slovensku klesá počet daňových kontrol aj dorubenej dane. Zatiaľ čo v roku 2019 vykonali daniari zhruba 10-tisíc kontrol, v roku 2024 to bolo už len približne 7-tisíc. Aj nález z týchto kontrol bol v minulom roku o viac ako polovicu nižší v porovnaní s obdobím pred šiestimi rokmi. Klesol aj objem dorubenej dane z približne 250-tisíc eur v roku 2019 na zhruba 170 miliónov minulý rok. „Netvrdím, že štát sa má nejako šialene sústreďovať na doruby. Ale toto nesvedčí o veľmi efektívnom výbere daní,“ hovorí daňová poradkyňa. Vysvetľuje, že problémom je nielen nízky počet kontrol, ale aj fakt, že väčšina sa sústreďuje len na DPH a daň z príjmov tvorí len malú časť pracovnej vyťaženosti kontrolórov. „Na finančnej správe nastali dramatické zmeny. Odrazilo sa to aj na kontrolách a daniari nemajú kapacity. Lepší výber daní môže štát dosiahnuť hlavne trpezlivou mravenčou prácou, ktorá tu chýba,“ dodáva Bláhová. Kritizuje aj pasivitu štátu vo vzťahu ku schránkovým offshore firmám, cez ktoré si stále vedia skutočne bohatí ľudia agresívne znižovať svoje daňové zaťaženie: „To sú milióny eur, ktoré odtekajú ktoviekam a znižujú daňové príjmy Slovenska. Ale nevidela som, že by to niekto kontroloval.“ Namiesto zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov a živnostníkov by sa vláda podľa Bláhovej mohla pozrieť napríklad na možnosti zaviesť špeciálnu daň pre ultra bohatých milionárov. Upozorňuje, že majú majetok rozložený v rôznych daňových rajoch a jeho hodnota stále narastá. Progresívna daň z príjmu sa ich nedotkne a vláda neplánuje zvýšiť ani majetkové dane. „Sociálno-demokratické vlády rôznych krajín diskutujú na úrovni EÚ o zavedení špeciálnej dane pre ultra bohatých ľudí. Tam sa bavíme o majetku nad sto miliónov eur, na ktorý by bola uvalená táto extra daň. Nie je jednoduché to urobiť, ale ak je vôľa a expertíza, tak sa to dá. Na Slovensku nevidím vôľu ísť touto cestou, hoci máme sociálno-demokratickú vládu,“ hovorí poradkyňa Renáta Bláhová. Vysvetľuje aj to, ako bude fungovať znížený odpočet DPH na firemné autá používané na súkromné účely a prečo je platenie daní z príjmu na Slovensku v podstate dobrovoľné, čo je svetový unikát. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 1:47 Ako zlepšiť výber daní na Slovensku 06:09 Ako klesá počet daňových kontrol 08:09 Ako stúpa počet schránkových firiem na Cypre 10:18 Aké dane platia slovenskí miliardári 14:07 Ako bude fungovať znížený odpočet DPH na firemné autá 20:16 Jazda šéfa SIS Pavla Gašpara na firemnom aute 27:56 Ako bude fungovať daňová amnestia See omnystudio.com/listener for privacy information.

  --------  

  38:11

  --------

  38:11

Weitere Wirtschaft Podcasts

Trending Wirtschaft Podcasts

Über Index

Index: Zugehörige Podcasts