Podcasty Aktuality.sk

Zdieľali postrehy z materskej, zožali úspech. Tieto naše známe mamy influencerky nás často rozosmievajú a aj podporujú v dňoch, kedy potrebujeme cítiť, že v tom nie sme samé. Aké sú však, keď kamera nebeží a ony sú len bežné ženy, bežné mamy a nie obľúbené, mamy influencerky? Počúvajte spolu s nami najnovšiu časť Pre mamy s Babsy.
Na začiatku to bola "len" materská dovolenka a krásne i náročné chvíle, ktoré pozná azda každá z nás. Postupne s tým potom prišla nejaká tá prvá vnútorná túžba "vypustiť paru" a s poriadnou dávkou humoru sa podeliť o svoje pocity ešte s niekým iným. No a keď k tomu všetkému máte aj talent a originálny nápad, úspech sa zaručene dostaví. A s ním aj lajky, sledovatelia a sláva. A aj šťastie, aj sloboda a peniaze. Alebo, žeby nie?
O tom, aké to je byť mamou influencerkou na Slovensku a či je to všetko naozaj tak jednoduché a skvelé pozlátko, za aké to mnohí považujú, sme sa rozprávali v najnovšej časti relácie Pre mamy s Babsy.
Naša moderátorka Babsy Jagušák v diskusii privítala tie najpovolanejšie - mamy, influencerky a hlavne majsterky sebairónie Dianu Kleštincovú a Veroniku Lieskovskú. Okrem humoru sa spolu všetky tri rozprávali aj o tom, ako pretaviť čas na materskej do úspešného podnikania, či je to niečo, čím sa u nás dá uživiť na full time a zároveň v tom nájsť aj osobné naplnenie.
Dozviete sa:
- čo študovali a robili pred tým, než sa z nich stali známe mamy influencerky
- ako sa postupne vyprofilovali až k tomu, že dnes tvoria taký digitálny obsah, aký tvoria
- aké sú podľa nich najväčšie rozdiely v ich práci v porovnaní so zamestnaním matiek v iných úväzkoch
- zákulisie influencerstva, ktoré na sociálnych sieťach nevidieť
- výhody, ale aj nevýhody influencerstva priamo s príkladmi z praxe
- ako naozaj úprimne s odstupom času vnímajú aj tú temnú stránku tohto biznisu, ktorá má dopady nielen na duševné zdravie influencerov, ale svojím spôsobom aj na dušu samotných detí matiek - influenceriek. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo sa obe rozhodli svoje deti držať mimo svojich úspešných videí.
Počúvajte s nami reláciu Pre mamy s Babsy s Dianou Kleštincovou a Veronikou Lieskovskou.

Hovorí sa, že deti s Downovým syndrómom sú učiteľmi bezpodmienečnej lásky. Pre Veroniku Sedláčkovú sa jej syn stal symbolom veľkej životnej misie.
Dnes ako riaditeľka pre medzinárodné vzťahy stojí spolu s ďalšími odhodlanými ženami na čele Špeciálnych olympiád Slovensko a búra bariéry, ktoré v našej spoločnosti často stoja vyššie než tie športové.
Poukazuje na nedostatky v inklúzii u nás a zdôrazňuje význam rodinnej podpory. Svojim pôsobením mení pohľad na ľudí s intelektuálnym znevýhodnením nielen doma, ale v celej krajine.
V rozhovore sa dozviete:
- Akú prvú myšlienku mala, keď sa dozvedela, že jej syn bude iný;
- či vníma v niečom svoje potreby ako matky inak;
- aké je Slovensko v roku 2026 pre rodičov detí s Downovým syndrómom;
- v čom tkvie filozofia Špeciálnych olympiád Slovensko, ktoré nie sú len o výkonoch.

Slovenský hokej má za sebou mimoriadne náročný olympijský turnaj v Miláne, ktorý naši reprezentanti zakončili v nabitej konkurencii hviezd z NHL na fantastickom, no zároveň trochu nepopulárnom 4. mieste.
Zatiaľ čo fanúšikovia vidia predovšetkým výkony hráčov na ľade a taktické pokyny trénerov na striedačke, o celkový obraz národného tímu a jeho bezproblémové fungovanie sa stará tím profesionálov v úzadí. Práve do tohto fascinujúceho a pre verejnosť často skrytého sveta vás zoberie najnovšia epizóda podcastu suSPEAK.
Marek Marušiak a Rasťo Konečný v nej vyspovedali mediálneho manažéra slovenskej reprezentácie Tomáša Kyselicu, ktorý poodhalil nielen náročnú operatívu pri kádri počas ostro sledovaného turnaja, ale najmä tvrdú realitu tzv. mixzóny. Práve tam sa totiž bezprostredne po záverečnej siréne stretávajú vyčerpaní hráči s novinármi, ktorí okamžite bažia po atraktívnych vyjadreniach.
V týchto kritických momentoch musí ísť občas tradičná diplomacia bokom a mediálny manažér sa mení na ochrancu samotnej kabíny. Tomáš Kyselica v otvorenom rozhovore priznáva, že často musí fungovať ako „mixzónový ťahač“, čo zástupcovia médií prirodzene neradi vidia. Z pohľadu zdravého fungovania tímu je to však absolútna nevyhnutnosť.
„My tam nie sme na to, aby sme boli za chrumkavých a dobrých... Sme tam na to, aby sme v prvom rade trochu chránili tých chalanov,“ vysvetľuje Tomáš Kyselica a zdôrazňuje, že najmä po vypätých dueloch platí v tíme dôležitá zásada krízovej komunikácie. „Zlaté pravidlo je v emočnom vypätí po zápase lepšie nepovedať nič, ako povedať nejakú blbosť,“ dodáva s tým, že mediálny tím musí prísne strážiť čas a vyťaženosť najväčších hviezd.
Ako sám podotkol na margo obrovského záujmu o draftovú jednotku: „Keď ide Juraj Slafkovský na dvadsať stanovíšť, tak ho nemôžete tam nechať po päť minút na každom.“
Výborný rozhovor však ani zďaleka nie je len o tlaku a mediálnych povinnostiach po ťažkých zápasoch. Poslucháči sa dozvedia úsmevné detaily o tom, ako si kabína jednohlasne odhlasovala za gólovú pieseň virálny hit „Cingi ľingi bom“, aj to, aké je stať sa z ničoho nič spisovateľom a spolupracovať s trénerskou legendou Craigom Ramsaym na tvorbe jeho knižnej biografie.
Chýbať nebude ani pohľad na prácu s juniormi a očakávania smerom k blížiacim sa MS v hokeji do 18 rokov na domácom ľade v Trenčíne a Bratislave.
Ak chcete skutočne pochopiť, ako funguje národný tím po tom, čo zhasnú hlavné reflektory nad ľadovou plochou, tento priamy a miestami poriadne vtipný rozhovor by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.

Čo s manželom, ktorý zapína smerovky aj na kruhovom objazde, ako zistiť majiteľa auta podľa evidenčného čísla a ako zabrániť vodičom, aby sa v zápche zipsovali cez druhý jazdný pruh. Aj toto sú vaše otázky, na ktoré odpovedáme v novej epizóde podcastu Autobazar.EU.
Môj muž zapína smerovku v kruháči doprava, aj keď neodbočuje. Trvá na svojom a nechce si nechať poradiť. Čo s ním?
Kruhové objazdy sú večnou témou slovenských motoristov aj napriek tomu, že mali dostatok času osvojiť si dopravné predpisy, ktoré sa v tomto kontexte nemenia.
Váš pán manžel sa dopúšťa veľkej chyby, keď používa smerové svetlo aj v prípade, že pokračuje v jazde rovno. Dopravné predpisy definujú, že na okruhovom objazde sa smerové svetlo môže použiť iba pri výjazde z kruhového objazdu. Tým, že váš manžel ponecháva zapnuté pravé smerovky, dáva všetkým vodičom čakajúcim pred kruhovým objazdom zreteľný signál, že môžu do objazdu vojsť.
Na okruhom objazde platia nasledovné dopravné predpisy podľa § 20, § 25 a § 30 a Zákona o cestnej premávke č. 8/2009:
Ak je kruhový objazd označený dopravnou značkou „Kruhový objazd“ spolu s dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde!“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde!“, vodič v kruhovom objazde má prednosť (§ 20 ods. 5)
Vodič nesmie zastaviť a stáť na kruhovom objazde (§ 25 ods. 1 písm. r)
Znamenie o zmene smeru jazdy vodič nedáva pri vjazde do kruhového objazdu. Pri jazde po kruhovom objazde vodič dáva znamenie o zmene smeru jazdy, ak z takej križovatky vychádza (§ 30 ods. 5).

Paradox: Kto bude vinníkom nehody?
Kuriozitou je, že aj v prípade vzniku škodovej udalosti alebo dopravnej nehody nebude váš muž vinníkom, pretože bol na hlavnej ceste. A vodiči mieniaci vojsť do kruhového objazdu musia dávať vozidlám, ktoré sú už na kruhovom objazde. To, že tieto vozidlá mali alebo nemali zapnuté niektoré smerovky, prednosť v jazde nemení.
Samozrejme, že nesprávnym použitím smerových svetiel sú ostatní vodiči účinne oklamaní, avšak ich povinnosť dať prednosť v jazde vozidlám na hlavnej ceste sa tým neruší.
Slušne čakám v zápche a obiehajú ma cez ľavý pruh. Ako im v tom mám legálne zabrániť?
„Dobrý deň. Chcem sa spýtať jednu vec. Každý deň idem v kolóne v hlavnom meste na vjazde alebo výjazde z obchvatu, kde sú 2 pruhy. Poobede je tu všade zápcha a všetci čakajú, kým sa na nich dostane rad, tak ako to má byť. Niektorí ale idú aj cez ľavý pruh, všetkých vodičov predbehnú a na konci sa potom tlačia do kolóny. Počítajú s tým, že vybabrú so systémom. Ako im v tom LEGÁLNE zabrániť?“ pýtal sa náš čitateľ s prezývkou Dodi na Facebooku.
Spočiatku nás otázka čitateľa do našej dopravnej poradne prekvapila, pretože poukázala na skutočnosť, že ako vodič nepozná alebo ignoruje pravidlo zipsovania a rovnomerného využívania všetkých dostupných jazdných pruhov v jednom smere jazdy. Neodpovedali sme, k otázke sa vraciame teraz - považujeme za správne napraviť našu chybu a upozorniť ostatných vodičov, ako reagovať správne, eticky a v súlade s dopravnými predpismi.
Jednoznačná odpoveď je nie, nemôžeme ostatným vodičom brániť v zipsovaní preto, že využívajú na jazdu aj druhý jazdný pruh a skracujú tak kolónu či zápchu.
Snaha o ich vytrestanie môže byť dokonca považované za trestný čin, ak by ste v dôsledku takéhoto absurdného konania spôsobili na inom vozidle škody alebo niekoho zranili - čo by sa veľkou pravdepodobnosťou stalo.
V zmysle § 10 platí nasledovné:
Tam, kde sa dva jazdné pruhy zbiehajú do jedného jazdného pruhu tak, že nie je zrejmé, ktorý z nich je priebežný, vodič jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi v pravom jazdnom pruhu; to neplatí pri súbežnej jazde, keď vodič idúci v pravom jazdnom pruhu je povinný umožniť vodičovi prvého vozidla v ľavom jazdnom pruhu zaradenie sa do kolóny idúcich vozidiel, ak ten dáva znamenie o zmene smeru jazdy vpravo.
Tam, kde sa jazdné pruhy v jednom smere jazdy zbiehajú, vodič idúci v priebežnom jazdnom pruhu je pri súbežnej jazde povinný umožniť vodičovi prvého vozidla nachádzajúceho sa v jazdnom pruhu, ktorý sa zaraďuje do priebežného jazdného pruhu, preradenie do priebežného jazdného pruhu.

Ako zistiť majiteľa podľa evidenčného čísla?
Predstavte si situáciu, že pred vašou príjazdovou cestou parkuje cudzie vozidlo a zavadzia vám, prípadne ste niekomu poškodili auto pri parkovaní a chcete ho kontaktovať. Lenže, v aute a na aute nie sú žiadne indície, ako majiteľa kontaktovať. Ja napríklad aj pri parkovaní v meste či nákupných centrách dávam za čelné sklo malý papierik s mojím telefónnym číslom, práve pre tieto prípady a viackrát sa mi to už osvedčilo.
Sme ale v situácii, že majiteľa nepoznáme, a tak ho prirodzene chceme zistiť podľa evidenčného čísla. Napriek tomu, že samotné evidenčné číslo vozidla nie je osobný údaj, a preto ho fakticky môžeme fotiť a zverejňovať na internete napríklad pre nesprávne parkovanie, tak údaj o majiteľovi už osobným údajom je. Preto ani reporty o histórii vozidla, povedzme od Cebie, neobsahujú údaje o konkrétnych majiteľoch vozidiel.
Z tohto dôvodu nie je nikde verejne dostupný register majiteľov vozidiel podľa ich EČV, po starom ŠPZ. Keď niekomu poškodíte vozidlo a chcete ho kontaktovať, najlepšie je jednoducho na mieste vyčkať niekoľko minút. Prípadne, ak ste napríklad v nákupnom centre, vyhlásiť jeho evidenčné číslo do rozhlasu s tým, nech príde k autu. Dobrým zvykom je zanechať na seba kontakt a vysvetlenie za stieračom, hoci podľa zákona by ste to robiť nemali. Ak sa ten lístok znehodnotí alebo stratí, alebo ak narazíte na konfliktnú protistranu, môže byť váš odchod považovaný za odídenie z miesta škodovej udalosti.
Zistiť majiteľa podľa EČV teda takto priamo nejde, a to ani cez občas zmieňovaný register Slovenskej kancelárie poisťovateľov - ten vám len prezradí, v akej poisťovni má vlastník vozidla uzatvorené PZP. Môžete do poisťovne zavolať a vec objasniť, že by vám ale poskytli priamy kontakt na vlastníka vozidla, nie je isté.
Zdanlivo najhorším, ale na druhej strane predpisovo správnym postupom, je zavolať na políciu. V takomto prípade ale počítajte s účasťou polície, a teda aj s blokovou pokutou, ktorú vám budú mať právo policajti uložiť za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky od 50 do 150 eur.
Zmienené články z našej poradne:
Môj muž zapína smerovku v kruháči doprava, aj keď neodbočuje. Trvá na svojom a nechce si nechať poradiť. Čo s ním?
https://magazin.autobazar.eu/otazka-citatelky-moj-muz-zapina-smerovku-v-kruhaci-doprava-aj-ked-neodbocuje-trva-na-svojom-a-nechce-si-nechat-poradit-co-s-nim-clanok9063.html
Slušne čakám v zápche a obiehajú ma cez ľavý pruh. Ako im v tom mám legálne zabrániť?
https://magazin.autobazar.eu/otazka-od-vas-slusne-cakam-v-zapche-a-obiehaju-ma-cez-lavy-pruh-ako-im-v-tom-mam-legalne-zabranit-clanok9550.html

Slovenský ligový futbal sa dlhodobo snaží zbaviť nálepky problémového prostredia, no cesta k modernému rodinnému zážitku je často plná prekážok. O tom, aká je reálna prax pri budovaní značky jedného z najtradičnejších domácich klubov, prišiel do najnovšej epizódy podcastu Striedame! z redakcie ŠPORT.sk porozprávať Ivan Bobošík.
Marketingový riaditeľ investičnej skupiny Generations Group, pod ktorú spadá aj FC Spartak Trnava, v otvorenom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil nevšedné zákulisie fungovania „Bílych Andelov“. Zatiaľ čo v zahraničí je návšteva štadióna atraktívnym celodenným eventom, na Slovensku kluby stále narážajú na zakorenené stereotypy, no i na reálne problémy s infraštruktúrou či správaním časti vlastných tribún.
Spartak sa v posledných rokoch snaží svoj marketing výrazne posunúť na úroveň, ktorá je bežná vo vyspelých európskych ligách. Každý domáci zápas je trnavským manažmentom vnímaný ako samostatný event s vlastnou témou, platenými kampaňami a sprievodnými akciami, ktoré majú do hľadiska prilákať rodiny s deťmi či seniorov.
Napriek masívnej snahe klubu a zapájaniu samotných hráčov do komunitných aktivít, akými sú napr. pravidelné návštevy detských domovov či pôrodníc, mediálnym priestorom často rezonujú úplne iné, podstatne temnejšie témy.
„Stále sú to tie negatívne veci. Ako sú bitky, policajné manévre, ťažkoodenci alebo vodné delá,“ posťažoval sa v podcaste Ivan Bobošík na prístup k medializácii nášho futbalu.
Šéf trnavského marketingu zdôrazňuje, že klub sa z minulosti poučil, má jasný fokus na rodiny, no zbaviť sa tieňa výtržností je stále mimoriadne náročné.
Debata sa preto logicky nevyhla ani pálčivým a kontroverzným témam, ktoré v uplynulom období hýbali športovou verejnosťou. Reč prišla nielen na incidenty zo zápasov s najväčším rivalom, Slovanom Bratislava, ale aj na údajné poškodzovanie vozidla VAR vlastnými fanúšikmi, z čoho následne vznikla obrovská mediálna kauza.
Vedenie klubu sa snaží s tvrdým jadrom priaznivcov transparentne komunikovať, no napriek tomu Trnava dopláca na ich prehrešky astronomickými čiastkami. „Tento posledný polrok je extrém. Bolo to okolo 30-tisíc, čo nie je málo,“ priznal Ivan Bobošík otvorenou rečou krutú výšku pokút, ktoré musel klub zaplatiť len za prvú polovicu sezóny.
Pre manažment je to logicky frustrujúci fakt, keďže, ako sám hosť pripomína, ide o financie, ktoré by sa dali okamžite investovať do zlepšovania komfortu pre návštevníkov. Navyše, klub má často zviazané ruky aj v iných smeroch, keďže samotný štadión nevlastní, ale iba si ho prenajíma, čo mu výrazne komplikuje snahy o vylepšenie bufetov a ďalších služieb.
Prečo hráči Spartaka nesmú odmietnuť účasť na marketingových aktivitách, ako sa klub stavia k udeľovaniu zákazov vstupu pre problémových divákov, a z akého dôvodu je také ťažké presadiť na slovenských štadiónoch európsky štandard občerstvenia? To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej, mimoriadne úprimnej epizóde podcastu Striedame!