Podcasty Aktuality.sk

„Od tej chvíle je smrť súčasťou mojej reality. Najdôležitejšie je byť v tej chvíli zmierený so sebou, so všetkými svojimi chybami, omylmi a pádmi, a zároveň byť zmierený s druhými ľuďmi a nenosiť v sebe nenávisť.“
— František Mikloško
📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

Či si už vyjasnil postoje s Viliamom Karasom a či má KDH predsedu s autoritou.
Prečo je prijatie smrti poslednou výzvou ľudskej slobody a ako osobná konfrontácia s chorobou mení rebríček hodnôt.
Čo odhalil príbeh umierajúceho Dominika Tatarku o dôležitosti vnútorného zmierenia v hodine pravdy.
Prečo zo slovenskej verejnej diskusie vymizli „proroci“ aj kritickí intelektuáli a akú úlohu v tom hrá konformizmus a závislosť od moci.
Ako hodnotí aktuálnu politiku, pomoc Ukrajine, škandalóznu cestu do Moskvy, opozičný zmätok či českú diskusiu o „slovenskej ceste“.

Najväčšie zlo či najväčšie dobro? Aj takéto otázky vznikali pri fenoméne, akým je smrť. Sme v období, keď si pripomíname svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. A z ríše živých sme jediní, ktorí to robia – spomínajú tých, ktorí už nie sú medzi živými.
Prečo? A čo je vlastne smrť? Čo robí už len jej blízkosť s človekom?
„Považovať ju za najväčšie zlo, hoci nevieme, či náhodou nie je pre človeka najväčším dobrom?“ – tak uvažoval už antický Platón.
Seneca o nej hovoril ako o „najvyššej škole slobody“.
A Marcus Aurélius ako o „pripomienke pominuteľnosti všetkých mocnárov, cisárov a impérií“.
Sú aj takí, ktorí ju považujú za „najdôležitejší okamih v živote“ – to citujem Silva Krčméryho. A len letmý dotyk s jej hrozbou mení život na obdobie PRED a PO. A tiež mení vzťahy – robí ich vrúcnejšími.
„Od tej chvíle je smrť súčasťou mojej reality“ – túto vetu pred časom vyslovil aj František Mikloško.
Smrť – najväčšie zlo či naopak – najväčšie dobro? Kam nás zavedie tento paradox?

Kým sa opozícia hádala o Novembrové tribúny, premiér demonštroval chorvátsky luxus. Zatiaľčo Slovensko trápi rozvrat verejných financií a stúpajúci dlh, premiér už zjavne nechce skrývať svoj blahobyt. Prečo Robert Fico prestal predstierať skromnosť a ako vyzerá cesta od sociálnej demokracie až k vládnucej oligarchií? Odpovie šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.
Kým sa opozičné strany verejne dohadujú kto bude stáť na tribúnach osláv Novembra 89, premiér vyráža so svojou priateľkou oddychovať na predĺžený víkend do Chorvátska. Otázka, ako si tento dlhoročný politik dokáže z oficiálnych príjmov financovať luxusný spôsob života, ostáva opäť bez uspokojivej odpovede.
Stav verejných financií pritom Slovensko posiela na Grécku cestu, vládna konsolidácia zlyhala a podľa oficiálnych dát riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia čelí na Slovensku takmer 900 tisíc ľudí. I toto je krajina, v ktorej sa záujmy občana z hľadáčika politikov celkom vytratili a namiesto zmysluplnej alternatívy k papalášizmu a nekompetentnosti vládnej moci sa čoraz viac šíri skepsa, frustrácia a pocit bezmocnosti.
Ako sa zo sociálnej demokracie zrodila vládnuca oligarchia? Ako vyzerala cesta od tvrdej kritiky mečiarovej Elektry až k luxusu drahých hodiniek, vietnamských dovoleniek a chorvátskych pobreží? Prečo už Robert Fico nechce skrývať luxus, v ktorom žije a prečo to jeho voličom neprekáža? Téma dnešného podcastu so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym.
Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

13. dôchodky by som bez váhania zrušil. Ak majú existovať, tak len ako adresná sociálna dávka pre najodkázanejších.“ Bez obalu tvrdí exminister Jozef Mihál. Systém štátnych penzií je neudržateľný, ružovo to nevyzerá už pre dnešných päťdesiatnikov: Ich penzie môžu klesnúť na úroveň tretiny priemernej mzdy. Čo čaká mladých Slovákov na dôchodku?
V Sociálnej poisťovni tiká časovaná bomba. Výber poistného dnes dokáže pokryť len osem z dvanástich dôchodkov, zvyšok je zo štátneho rozpočtu a na dlh, ktorý budú splácať i naše deti. Populistické zavádzanie 13. dôchodkov, ako aj zlá demografia, dostali penzijný systém do dlhodobo neudržateľného stavu. Dôchodky od štátu budú voči mzdám neustále klesať a spoliehať sa v starobe na štát sa tak stáva doslova život ohrozujúcim hazardom.
Za prvý polrok sa narodilo len 20-tisíc detí a silná generácia Husákových detí nezadržateľne mieri do penzie. Aké dôchodky nás čakajú a bude sa z nich dať vôbec vyžiť? Bez obalu sa pozrime na tvrdú reč čísel a faktov, o ktorých politici najradšej mlčia:
“Systém je neudržateľný. Starší ľudia sa budú mať tak dobre, ako si sami odložia, nainvestujú a vytvoria majetok. Ja osobne sa na štát spoliehať nemienim,” Bez obalu hovorí exminister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál.
Sledujete Bez obalu. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Počas druhej svetovej vojny boli obce Rajeckej doliny obsadené nemeckými jednotkami. Jej otca chceli zastreliť, lebo nechcel dať vojakom prasa. Rodina aj ostatní obyvatelia horného konca boli vysťahovaní za dedinu, chceli ju vypáliť. V okolitých horách pôsobili partizánske skupiny, mama im varila guláš, otec ho vozil do hôr. Rodičia zachránili zajatca, ktorého Nemci doviedli k nim domov, po vojne sa im prišiel poďakovať. Po vojne vychodila školu, pracovala na miestnom národnom výbore, musela odísť, lebo otec nechcel vstúpiť do družstva.

Reč bude o Rážovi aj Mazurekovi.
Kto je víťazom volieb a čo môže mať Peter Kotlár z novej funkcie Martiny Šimkovičovej, priblíži Ťažký týždeň.