Podcasty Aktuality.sk

Bývalý útočník známy svojou rýchlosťou, medailista z MS a dnes jeden z najprogresívnejších koučov na slovenskej scéne. Hosťom najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu bol hlavný tréner tímu Vlci Žilina Milan Bartovič. S moderátormi Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom rozobral majstrovské ambície svojho mužstva, zmenu vlastnej horkokrvnej povahy, ako aj trénerskú inšpiráciu.
Poslucháči sa dozvedia, aký tlak so sebou prináša pozícia lodivoda v klube, ktorý sa od začiatku sezóny netají tými najvyššími cieľmi. Milan Bartovič detailne opisuje letnú prestavbu žilinského kádra, do ktorého po novom pribudlo viac fyzickej sily a neoceniteľných skúseností. Hlavným zámerom je pripraviť mužstvo tak, aby svoju formu vygradovalo práve v najdôležitejších momentoch play-off. Ako sám priznáva, po menšom hľadaní sa v úvode ročníka sa tím vracia k priamočiaremu a rýchlemu hokeju, ktorý jeho zverencom i jemu samému svedčí najviac.
Rozhovor sa následne preklopí k jeho trénerskej transformácii. Kým počas hráčskej kariéry patril k mimoriadne energickým a emotívnym lídrom, na lavičke musel tento prístup postupom času prehodnotiť. Zistil totiž, že prílišná impulzívnosť mužstvu skôr škodí. „Čím som na striedačke ja pokojnejší, tak aj tím reaguje lepšie, takže emócie sa snažím prenášať skôr do príhovorov v kabíne,“ vysvetlil svoj vyvinutý cit pre tímovú psychológiu a prácu so striedačkou.
V diskusii odkrýva tiež svoje metódy budovania víťaznej kultúry a zdravej chémie v šatni. Aby sa predišlo vytváraniu skupiniek a izolácii legionárov, primárnym jazykom v žilinskej kabíne sa stala angličtina, čo zároveň pomáha mladým Slovákom v príprave na prípadný odchod do zámoria. Milan Bartovič nešetrí slovami chvály na adresu obrovských pracantov, akým je strelec Šimon Petráš či ukážkový profesionál Brant Harris.
Moderný hokej sa nezaobíde bez pokročilých štatistík a inak to nie je ani pod Dubňom, kde realizačný tím úzko spolupracuje s dátovým analytikom. Tréner Vlkov presne vie, aké herné ukazovatele sú pre jeho systém najviac kľúčové. „Tým, že som bol útočne ladený, tak sa veľa pozerám na vstupy do pásma, no obzvlášť zaťažený som na zbytočné straty pukov na modrých čiarach, lebo viem, aké to je pre hráča nepríjemné, keď musí šprintovať 30 metrov dozadu,“ zdôraznil dôležitosť taktických detailov, ktoré v konečnom dôsledku rozhodujú ťažké zápasy.
V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk rozobrali spolu s moderátormi aj jeho neustále vzdelávanie a hľadanie svetovej inšpirácie. Hoci ako kormidelník napreduje raketovým tempom, neustále sleduje moderné európske i zámorské trendy. Netají sa tým, že okrem futbalového stratéga Jürgena Kloppa ho momentálne najviac fascinuje práca Roda Brind‘Amoura v Caroline Hurricanes, ktorého tím je v NHL známy enormnou pracovitosťou, charakterom a nepríjemným, priamočiarym hokejom.
V diskusii nechýba ani spomínanie na jeho povestnú výbušnú rýchlosť, vďaka ktorej si kedysi zahral aj v zámorskej NHL či vybojoval striebro na šampionáte v Helsinkách. Dozviete sa, prečo si myslí, že tajomstvo dlhodobého úspechu spočíva v prísnej každodennej rutine, ktorú by rád vštepoval už mladým hokejistom v žiackych kategóriách. Okrem toho prezradí aj svoj aktuálny postoj k čerstvej ponuke stať sa asistentom trénera pri slovenskej reprezentácii a prečo je pre neho žilinský klub na ceste za úspechom absolútnou prioritou.

„V puberte som mal pocit, že ako gej mám pred sebou len dve možné životné trajektórie: buď budem na smiech, alebo môj život bude tragédiou. Malo by pre mňa obrovskú hodnotu vidieť, že život môže dopadnúť dobre, aj keď je človek kvír,“ hovorí občiansky aktivista Roman Samotný.
Pred štyrmi rokmi útočník pred bratislavským barom Tepláreň zavraždil Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha. Miesto, ktoré bolo pre mnohých LGBTI+ ľudí symbolom bezpečia, slobody a prijatia, sa odvtedy spája aj s jednou z najtragickejších udalostí novodobého Slovenska. V čase, keď si pripomíname štvrté výročie teroristického útoku a zároveň 20 rokov od vzniku Iniciatívy Inakosť, sme sa rozprávali s občianskym aktivistom a zakladateľom Teplárne Romanom Samotným.
V rozhovore otvorene hovorí o tom, prečo si ani dnes nedokáže spomenúť na svoj bar bez bolesti a ako sa vyrovnával s tragédiou, ktorá zásadne zasiahla jeho život. Opisuje aj obrovskú vlnu solidarity, vďaka ktorej napriek skúsenosti s nenávisťou dospel k presvedčeniu, že dobro v ľuďoch prevažuje. Hoci bar na Zámockej ulici už neexistuje, Tepláreň žije ďalej v podobe komunitných podujatí a diskusií.
S Romanom Samotným sa však vraciame aj do jeho dospievania, k prvému coming outu a k šestnástim rokom aktivizmu v Inakosti. Rozprávame sa o tom, ako sa za posledné dve desaťročia zmenil život LGBTI+ ľudí na Slovensku, prečo podľa neho spoločnosť v prijímaní menšín predbehla politikov a aký dosah má nenávistná rétorika na mladých ľudí.
Čo mu napriek všetkým sklamaniam dáva nádej, že Slovensko môže byť láskavou krajinou, v ktorej sa každý bude cítiť doma? Aj o tom je dnešná časť Aktuality Nahlas. Moderuje Monika Vatrálová.

Futbalová kabína pripomínajúca babylonskú vežu, v ktorej by ste napočítali 17 či 18 rôznych národností, každodenné spoločné dochádzanie z Bratislavy na Žitný ostrov, ale aj tvrdé odmietanie predčasných majstrovských úvah. Najnovšia epizóda obľúbeného podcastu Striedame! s moderátorskou dvojicou Julom a Muťom prináša exkluzívny pohľad do samotného srdca aktuálneho lídra našej najvyššej súťaže.
Pozvanie do štúdia ŠPORT.sk totiž prijal stopér a súčasný kapitán FC DAC 1904 Dunajská Streda Filip Blažek. Hráč, ktorý za seba necháva hovoriť výkony na trávniku, tentoraz urobil výnimku a fanúšikom naservíroval mimoriadne otvorený a pútavý rozhovor.
Dunajskostredčania zažívajú výborný vstup do sezóny. Mužstvo šliape naplno, a hoci by sa pri pohľade na tabuľku mohlo zdať, že v šatni už prirodzene rezonuje slovo titul, skúsený obranca tieto myšlienky rázne krotí. Divákov v podcaste okamžite zaujme jeho pragmatický prístup a snaha držať tím nohami pevne na zemi.
„Ak situácia zostane rovnaká aj v poslednom kole, stále nebudeme hovoriť o titule, pretože je to ešte zbytočné. Je pred nami naozaj veľmi veľa kôl,“ prízvukuje líder „žlto-modrých”.
Kapitánsku pásku prebral po tom, čo hlavného kapitána Tarasa Kačarabu odstavili zdravotné problémy. Filip Blažek v rozhovore prezrádza, ako toto trénerovo rozhodnutie z letnej prípravy vníma a prečo nemá najmenší problém vrátiť sa kedykoľvek späť do roly radového hráča. „Taras je naďalej určený ako hlavný kapitán, ale keďže bol zranený, padlo to na mňa. Verím, že to bolo dobré rozhodnutie, napokon, zatiaľ sa nám darí,“ hovorí s úsmevom na margo svojej dočasnej vodcovskej úlohy.
Okrem čisto športových tém sa Julo s Muťom ponorili aj do atraktívneho zákulisia fungovania extrémne kozmopolitného tímu. Len málokto si totiž vie predstaviť, aké je to každodenne ladiť chémiu v šatni, kde sa miešajú hráči doslova z celého sveta.
Muťo to sám počítal, no pri trinástej alebo štrnástej národnosti prestal. „Myslím si, že celkovo ich je 17 alebo 18. Mali sme to dokonca ako otázku v kvíze počas teambuildingu,“ vťahuje Filip Blažek divákov do interného chodu klubu.
Zároveň dodáva, že univerzálnym a hlavným spájacím jazykom je angličtina, no napríklad africkí legionári zo Senegalu neraz komunikujú vo vlastných dialektoch. Fanúšikovia sa taktiež dozvedia, prečo si väčšina kádra vybrala pre rodinný život Bratislavu a spoločne dochádza po rýchlostnej ceste R7 alebo koľko stojí nového kapitána zápisné do tímovej kasy.
Rozhovor sa však ani zďaleka neobmedzuje len na súčasnosť v Dunajskej Strede. Filip Blažek sa obzerá aj za svojou bohatou kariérou, ktorá ho zo slovenskej ligy zaviala do dánskeho Bröndby Kodaň, českej ligy či rumunských klubov, pričom nevynecháva ani porovnanie podmienok.
Rovnako tak sa nevyhýba ani otázkam o svojej futbalovej budúcnosti a otvorene debatuje o tom, či by ho na sklonku kariéry lákalo pôsobenie v exotickejších destináciách. Ak chcete zistiť, ako funguje tá najrozmanitejšia futbalová šatňa na Slovensku a ako premýšľa jej aktuálny líder, nenechajte si ujsť celú epizódu podcastu Striedame!

„Síce som prišiel o nohy, ale dostal som čas – čas hovoriť o vojne a jej pravej tvári. Ak nechcete dopustiť, aby sa vojna rozliala k vám, musíte byť vnútorne pripravení zvíťaziť.“ Oleksandr Chumak, vojnový veterán z Kyjeva. “Vojna je obrovská špina, krv a mimoriadne ťažká práca. Nedá sa ňou prejsť bez toho, aby vás nezmenila”, dodáva.
📌 V tomto rozhovore sa dozviete:
- Ako veterán Oleksander Chumak spracoval stratu oboch nôh a prečo považuje každé vážne zranenie za „mikrosmrť“.
- Ako funguje rehabilitačné centrum Next Step a prečo pripomína skôr modernú posilňovňu než nemocnicu.
- Prečo sa mnohí zrehabilitovaní ukrajinskí vojaci dobrovoľne vracajú zo stredísk späť na front.
- Čo si myslia o vyhláseniach Donalda Trumpa a diktovaných mierových ústupkoch.
- Akú kľúčovú lekciu o národnej pripravenosti a obrane slobody dávajú Ukrajinci Európe.
- Čo hovoria o Ficovom “otváraní dverí” Moskve.
„Stratil som nohy, no získal čas, aby som mohol rozprávať o vojne a jej krutostiach“ – slová vojnového veterána Oleksandra Chumaka.
Putinova vojna – to nie sú len nenasýtené geopolitické chúťky vládcu Kremľa. Aktuálne sú za nimi neuveriteľné dva milióny tých, ktorých stáli život či zdravie. To sú úhrnné straty a informácie o zranených na oboch stranách konfliktu. Realita však môže byť ešte horšia, nakoľko tieto informácie si armády strážia.
Život a zdravie
V prípade poškodeného zdravia máme dočinenia s vojnovými veteránmi. Prežili zákopy, peklu vojnu čelili tvárou v tvár…. A teraz bojujú hoc’ len o každý samostatný krok. Aj to je jedna z tvárí vojny.
Dnes k nám vstupuje cez príbeh Olexandra Chumaka a Karin Mashtalirovu. Vojnového veterána Putinovej agresie a ženu, ktorá jemu a stovky ďalším dáva nádej na každý „ďalší krok“, riaditeľku centra Next step pre veteránov.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hoci ho mnohí fanúšikovia pasovali do roly defenzívneho špecialistu a čierneho koňa tímovej rotácie, jeho vitrína úspechov hovorí jasnou rečou. Bývalý slovenský reprezentant Marek Kozlík, ktorý má na konte úctyhodných 5 majstrovských titulov a 4 víťazstvá v Slovenskom pohári, prijal pozvanie Tomáša Kotlárika do najnovšej epizódy basketbalového podcastu Pod košom.
Skúsený krídelník v exkluzívnom rozhovore spomína na nezabudnuteľné momenty svojej kariéry, odkrýva svoj špecifický prístup k basketbalu a nevyhýba sa ani kritickému pohľadu na súčasnú mladú generáciu hráčov.
Na palubovke nikdy nepatril k hráčom, ktorí by sa hnali výlučne za individuálnymi štatistikami. Ako sám v podcaste priznáva, jeho hlavnou motiváciou bol vždy tímový úspech a zbieranie trofejí. „Ja som vždy chcel hrať tam, kde sa hralo o titul. Mňa osobne veľmi nebavilo naháňať štatistiky alebo pozerať sa na individuálne veci, ale skôr byť v tíme, ktorý má šancu hrať o titul,“ úprimne konštatuje Marek Kozlík pri spomienke na formovanie svojej úspešnej dráhy.
Poslucháči sa tak dozvedia fascinujúce detaily o jeho prvom titule s Pezinkom v sezóne 2007/08, ktorý ako odchovanec Interu Bratislava získal symbolicky práve na palubovke „žlto-čiernych”. Nechýbajú ani spomienky na slávnu éru bratislavského Interu, s ktorým vybojoval ďalšie štyri prvenstvá, vrátane dominantnej jazdy v play-off bez jedinej prehry.
Rozhovor však nezostáva len pri oslavách a zlatých medailách. Marek Kozlík otvorene hovorí o svojej hernej transformácii, vďaka ktorej bol ochotný pre tím urobiť na ihrisku tú najčiernejšiu prácu. „Keď odo mňa tréneri vyžadovali tvrdú obranu, tak som to robil. Keď odo mňa potrebovali, aby som sa zameral viac na skórovanie, prispôsobil som sa,“ vysvetľuje svoju hernú filozofiu a schopnosť adaptovať sa na potreby mužstva.
Významnou témou epizódy je aj jeho silné puto s fanúšikmi, s ktorými vedel komunikovať nielen po víťazstvách, ale dokázal si s nimi vymeniť názory aj v momentoch, keď sa nedarilo. Pri spomienke na to, ako ho priaznivci raz z vďaky zasypali plyšákmi, dodáva, že to vnímal ako tú najkrajšiu spätnú väzbu za dobre odvedenú robotu.
V druhej polovici podcastu sa rozprávanie plynule presúva k životu po zavesení tenisiek na klinec. Bývalý reprezentant dnes pôsobí v korporátnom svete ako manažér v bankovom sektore, kde denne využíva skúsenosti z medzinárodných športových šatní.
Zaujímavý je aj jeho kritický, no konštruktívny pohľad na dnešnú mládež. Marek Kozlík upozorňuje na to, že mladým hráčom často chýba ochota prekonávať prekážky a chcú mať všetko hneď. „Toto je to, čo dnešná mládež podľa mňa až tak nemá – trpezlivosť, takú tú vytrvalosť a odhodlanie,“ odkazuje nastupujúcej generácii športovcov.
Ak vás zaujíma, prečo mu nevyšiel angažmán v českej Plzni, aký má názor na dynamicky sa rozvíjajúci olympijský 3x3 basketbal a čo si myslí o novom odvážnom mládežníckom projekte Interu Bratislava, určite si nenechajte ujsť celú epizódu.