Podcasty Aktuality.sk

V Česku za politické trafiky zatýkali kukláči a padla vláda. U nás dosadzujú do miliardových štátnych firiem straníckych nominantov bez praxe i odbornosti. Úplatky pritom nemusia byť iba vo forme hotovosti. Je dosadzovanie politických kádrov do dozorných rád skrytou formou korupcie? Prezradíme tri spôsoby, ako si strany delia vplyv v zlatých vajciach našej ekonomiky.
Dozorné rady štátnych podnikov opäť raz pripomínajú lukratívne politické trafiky namiesto skutočne odborných orgánov miliardových firiem hospodáriacich z verejnými zdrojmi. Nadácia Zastavme korupciu vytiahla na svetlo sveta aktuálnu sériu pochybných nominácií v štátnych megapodnikoch – od kozmetičky či roľníka v orgánoch štátnej Energetiky Slovensko až po osoby s väzbami na zmenkové podvody či firmy s mafiánskym pozadím v Eximbanke, Tipose a na Burze cenných papierov.
Je toto systematické obchádzanie transparentných súťaží len nikdy nekončiacou snahou premeniť lukratívne štátne podniky na peňazovody mieriace do straníckych pokladní alebo ide o pretrvávajúci pokus chápať štát ako domnelé léno víťazných politických strán? Ak nie, tak prečo sa tak strašne bránia otvoreným, transparentným - a na odborných argumentoch postavených, konkurzom na miesta štátnych manažérov a ich kontrolórov v dozorných radách?
Politický boj o ovládnutie štátnych peňazovodov pritom nie je žiadnou novinkou a slovenské moderné dejiny sú ním doslova prepletené. O praxi za éry Mečiarizmu a jeho privatizačnej mašiny v podobe Fondu národného majetku snáď už ani netreba hovoriť. Neblahá prax sa však preliala aj do fungovania vlád Mikuláša Dzurindu a svoj neúspešný zápas o očistu zvádzala aj premiérka Radičová.
90 tisícové odstupné pre nominanta v košickej teplárni TEKO vyvolalo ostrý koaličný súboj o povinné tendre, ktorý však narážal na odpor vlastných partnerov trvajúcich na princípe „dôvery ministra“. Žiarivým mementom absolútnej svojvôle nominantov však zostávajú už deväťdesiate roky – či už v podobe povestných Duckého zmeniek v SPP, alebo pokusov o prevzatie podielov v strategickom Transpetrole cez sporné exekúcie Ignáca Ilčišina.
Že nejde o neškodný politický zvyk, ale o doslova trestnú činnosť pritom jasne preukázali aj prelomové rozsudky v susednom Česku, kde v kauze poslaneckých trafík Nečasovej vlády súd označil výmeny postov v štátnych podnikoch za poslanecké hlasy za jednoznačné podplácanie.
Kým u nás politici stále dokola obhajujú právo na „našich ľudí“, riešenie leží v zriadení nezávislých nominačných rád, tak ako to demonštrujú príklady z Estónska či Česka, ktoré by mohli navždy odstrihnúť stranícke centrálny - i mešce straníckych pokladníc, od nášho verejného majetku.
Počúvate Aktuality Nahlas so šéfkou Nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Aj 12. kolo najvyššej futbalovej ligy na Slovensku prinieslo množstvo zaujímavostí, pričom konkrétne dve skutočnosti ostali nezmenené – DAC 1904 Dunajská Streda ešte stále nespoznal chuť prehry a KFC Komárno si, naopak, ešte nezakričal víťazné pokriky. Víkend toho však priniesol oveľa viac. O všetkom podstatnom sme podebatovali v 107. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.
Ďalšie kolo, ďalšie veľké množstvo zaujímavostí, a to v každom jednom zápase, ktorý ponúklo 12. kolo najvyššej slovenskej futbalovej ligy. Majstrovský ŠK Slovan Bratislava si nenapravil chuť po trpkej prehre v Lige majstrov proti AS Rím, DAC Dunajská Streda pokračuje vo valcovaní a úradujúceho vicemajstra ešte nikto nezastavil. V MOL Arene totiž v tejto sezóne nepoznajú pocit prehry.
To nevie ani KFC Komárno, ale v jeho prípade je to v súvislosti s víťazstvami a „fialky“ ostávajú prikované na dne ligového pelotónu. Gólové hody už tradične priniesol súboj Košíc so Žilinou a Podbrezová pod rukami nového trénera úradovala v Michalovciach. Víkendové kolo toho prinieslo oveľa viac.
O všetkom podstatnom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s niekdajším ligovým futbalistom a známym expertom Petrom Ďurišom v 107. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Moderné diagnostické prístroje už nie sú len mechanické stroje, ale softvérové uzly prepojené do sietí. S klesajúcim počtom vývojárov vďaka AI agentom a rastúcimi hrozbami čelí zdravotníctvo obrovským výzvam – od starého systému Windows XP až po prípravu na postkvantovú éru.
O tom, ako slovenské inžinierske tímy v Siemens Healthineers vyvíjajú globálne medicínske systémy, prečo sú zdravotné dáta cennejšie než bankové karty a ako funguje výskum šifier pod záštitou americkej agentúry ARPA-H, sa v podcaste SHARE rozprával redaktor so šéfom kyberbezpečnostných technológií Jánom Ščambom.
Podcast vznikol v spolupráci so Siemens Healthineers.
V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:
Prečo magnetická rezonancia či CT dnes fungujú predovšetkým ako sofistikované superpočítače a softvérové uzly.
Ako integrácia umelej inteligencie zmenšuje softvérové tímy z desiatich ľudí na troch kľúčových expertov.
Prečo staršie diagnostické stanice stále bežia na zastaraných systémoch a ako ich chrániť pred útokmi.
Prečo sú lekárske záznamy na čiernom trhu horšou komoditou na zmenu než ukradnutá bankomatová karta.
Ako Slováci spolupracujú s agentúrou ARPA-H na šifrovacích algoritmoch odolných voči kvantovým počítačom.

TIP: Ďalšie zaujímavosti k téme prinášame v nasledovnom článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/5f5q80A/lahka-korist-zastarale-medicinske-systemy-lakaju-hackerov-slovaci-maju-sposob-ako-ich-chranit/
Podcast SHARE Chipcast pripravuje magazín Živé.sk.

Z trojice autoritárskych lídrov z nášho regiónu zostáva vo funkcii už len Robert Fico. Aleksandar Vučič v Srbsku priznal porážku. Zaujímavá je ale otázka, kto Vučiča nahradí. Nadpolovičnú väčšinu totiž získalo protestné hnutie študentov a ich kandidátka. Hnutie však nepovedalo vopred, kto bude premiérom. Budú teda Srbsku vládnuť študenti? Analytik Ján Cingel vidí podobnosť s niekdajším slovenským hnutím VPN, ktoré bolo tiež ideologicky heterogénne a zakrátko sa rozpadlo. Podľa odborníka presne na toto teraz bude čakať Aleksandar Vučič.
V podcaste s Jánom Cingelom a srbskou aktivistkou Milinou Zimovou sa dozviete:
– od 1. minúty – čo vieme o tom, kto bude vládnuť v Srbsku;
– po 3:00 – akého premiéra čakajú v Srbsku;
– okolo 7:00 – že išlo najmä o voľbu proti Vučičovi a jeho strane;
– po 9:00 – že študenti nebudú potrebovať koaličného partnera;
– od 10:00 – aký program študentská listina ponúkla;
– po 11:00 – aké politické prúdy sa nachádzajú na víťaznej kandidátke;
– po 12:00 – či chcú Srbi vstúpiť do EÚ;
– od 16:00 – že Srbi povedali stop represii;
– po 18:00 – že v Srbsku sa aj zamestnávanie podmieňovalo členstvom v politickej strane;
– od 21:00 – že srbské študentské hnutie nemá nič spoločné s protestmi študentov vo zvyšku Európy;
– po 24:00 – ku ktorému hnutiu zo slovenských politických dejín má študentské hnutie najbližšie;
– po 25:00 – že hnutie musí vygenerovať lídrov, no Vučič už čaká na ich rozpad.

Koniec ilúziám o sociálnom štáte je tu. Keď štát minie miliardy iba na úroky, na dostavbu diaľnic či nemocníc, tobôž na 13. dôchodky peniaze už nebudú. “V roku 2029 budeme platiť 4 miliardy eur ročne iba na úrokoch štátneho dlhu. Žijeme si nad pomery.” Bez obalu odkazuje dátový analytik Ivan Bošňák. Kedy nám veritelia vystavia stopku?
Ficove sociálne istoty sú na dlh a tento dlh rovnaký Fico - tentoraz v pozícií premiéra, nie je schopný skrotiť. Vládna konsolidácia sa napriek trom vlnám masívneho uťahovania opaskov doslova rozsypala na prach a Slovensko sa už rúti Gréckou cestou. Sľubovať štedré sociálne balíčky v čase, kedy negatívna demografia, ale aj stagnácia slovenskej ekonomiky, neúprosne tlačí krajinu do priepasti, nie je už žiadnou sociálnou politikou, ale skôr zásadným ohrozením budúcich generácií tejto krajiny.
Sociálna poisťovňa rok čo rok generuje miliardové straty a mladšie ročníky sa tak stávajú rukojemníkmi populizmu, ktorý im v starobe už nemusí zaručiť prakticky vôbec nič. Sfušovaná konsolidácia tak presúva bremeno ozdravenia štátu - a jeho masívnej redukčnej kúry, na vládu, ktorá vzíde z volieb. Dočkáme sa -kvôli bezbrehému populizmu poitikov rozdávajúcich na úkor budúcnosti, napokon štátu, v ktorom už nebude peňazí nielen na trináste dôchodky, ale ani na opravy mostov v havarijnom stave či dostavby rozostavaných nemocníc? Budú napokon prepotrebné ozdravné kúry predpisovať Slovensku zahraničný veritelia tak, ako sa to stalo v Grécku a ako opäť naštartovať nádej a ekonomický rast v časoch populistických sľubov a neochoty tejto krajiny pozrieť sa krutej pravde priamo do očí?
“Uťahovať opasky si budú musieť všetci – mestá, firmy, zamestnanci vo verejnej správe aj dôchodcovia. Bude to bolieť a opasok si budeme musieť utiahnuť všetci. Čím skôr si začneme zvykať, tým lepšie. Je však vysoká pravdepodobnosť, že tlak na zmeny príde zo zahraničia - od našich veriteľov. “ Bez obalu odkazuje dátový analytik Ivan Bošňák.
Bez obalu s dátovým analytikom Ivanom Bošňákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.