Podcasty Aktuality.sk

Akákoľvek ďalšia vláda bude musieť konsolidovať. Progresívne Slovensko napriek tomu navrhuje znižovať dane, a to aj bohatým. Sľubujú aj škrty v štáte, kde má časť úradníkov nahradiť AI. Plánujú aj znížiť počet nekvalifikovaných migrantov - a to aj poplatkom pre zamestnávateľov.
Progresívne Slovensko predstavilo dokument Tresk 2, teda priority pre budúceho premiéra. Okrem šiestich priorít tento text obsahuje desiatky konkrétnych návrhov, napríklad na zníženie daní a odvodov.
Aktuality oslovili niekoľkých analytikov, ktorí hodnotia program PS ako ambiciózny. Ekonóm Martin Kahanec zo Stredoeurópskej univerzity vo Viedni hovorí, že znižovanie daní potrebuje tzv. cestovnú mapu - teda správne načasovanie, aby nevytvorilo zbytočnú dieru v štátnom rozpočte. Oceňuje tiež, že dokument obsahuje aj návrhy na konkrétne škrty - 2 ministerstvá, 20 úradov, 25 percent nákladov na ústredné orgány štátu. Progresívci pritom navrhujú nahradenie časti úradníkov umelou inteligenciou.
Jedným z prekvapení je napríklad zníženie počtu nekvalifikovaných migrantov o viac než polovicu. Nástrojmi majú byť aj mzdový prah, teda aspoň priemerná mzda v danej profesii, a aj poplatok pre zamestnávateľov, ktorí by platili za každého nekvalifikovaného zamestnanca z tretej krajiny, či povinná integrácia pre každého, kto je tu dlhšie ako dva roky.
Nevytvorí to problém pre priemysel, ktorý nemá kým obsadiť pracovné miesta? Kto bude šoférovať taxíky a rozvážať jedlo?
Či sa bude dať zníženie daní vykryť, hodnotí analytik Ivan Bošňák. Plán na zníženie zdravotných odvodov o dva percentuálne body komentuje bývalá štátna tajomníčka Jana Ježíková.
Nahrával Peter Hanák.

Zablokovaný účet môže vodiča či kuriéra zo dňa na deň pripraviť o príjem. Nový zákon má obmedziť rozhodovanie algoritmov bez človeka a uľahčiť pracovníkom digitálnych platforiem domáhať sa práv zamestnanca.
Od 2. decembra 2026 pribudnú nové práva zamestnancom aj živnostníkom pracujúcim pre digitálne platformy. Vysvetľujeme, ako sa môžu domáhať svojich nárokov a kde môžu pri uplatňovaní pravidiel naraziť.
O tom, čo nové pravidlá znamenajú pre pracovníkov Boltu, Woltu či Uberu, sa v technologickom podcaste SHARE rozpráva redaktor Maroš Žofčin s Matúšom Mesarčíkom, odborníkom na etiku a digitálne právo z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií a docentom na Právnickej fakulte Univerzity Komenského.
V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:
Kedy sa môže pracovník na živnosť domáhať postavenia zamestnanca a čo musí preukázať.
Prečo nový zákon rieši aj flotily, cez ktoré vodiči pracujú pre platformy.
Čo sa bude môcť pracovník dozvedieť o algoritme, ktorý mu prideľuje prácu.
Ako sa dá brániť proti rozhodnutiu aplikácie a kedy musí zasiahnuť človek.
Čo si uložiť pri zablokovaní účtu a kedy osloviť platformu, úrad či súd.

Vznik tejto investigatívnej práce bol podporený grantom od Journalism Science Alliance.
Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„To, čím som si v ruskom zajatí prešiel, by som neprial ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi. Keď nás priviezli na Sibír, vytvorili z vojakov uličku. Ako sme cez ten koridor bežali, každý vojak nás bil. Lámali nám rebrá aj rozbíjali hlavy. Ich obľúbenou hračkou boli elektrošoky. Keď niekto spadol na zem, stúpali mu po hlave a bili ho ďalej.” Yevhen Kotelevsky, Ukrajinec, ktorý sa vrátil zo štvorročného ruského zajatia. “Celý čas ma však držala viera v našu krajinu a presvedčenie, že svoju slobodu si vziať nedáme.“
Ako 18-ročný vstúpil do armády, neskôr pracoval so stavebným betónom a po plnohodnotnej invázii v roku 2022 skončil v ruskom zajatí. Dnes má Yevhen Kotelevsky 27 rokov a za sebou mimoriadne silný autentický príbeh o tom, ako vyzerá prežitie v rukách okupantov a ako si zachovať ľudskú dôstojnosť na miestach, kde strácate pojem o čase. Prečítajte si rozhovor s mužom, ktorý zosobňuje osud jednej generácie Ukrajincov.
📌 V tomto rozhovore sa dozviete:
Prečo Yevhen Kotelevsky začal pracovať už ako 12-ročný chlapec v Luhanskej oblasti.
Ako vnímala začiatok vojny v roku 2014 dospievajúca mládež a čo ho v 18 rokoch priviedlo do armády.
Ako došlo k jeho zatknutiu po udaní známeho a prečo strávil v zajatí takmer štyri roky.
Akým brutálnym podmienkam, mučeniu elektrošokmi a psychickému tlaku čelil v lágroch na Sibíri.
Prečo po všetkých zážitkoch dôrazne varuje svet pred akoukoľvek dôverou v ruskej sľuby.

Ficovo priznanie, že vláda prišla o väčšinu, rozdelilo koalíciu a povzbudilo opozíciu. Smer trvá na jednote, SNS varuje pred vydieraním a PS volá po riešení.
Vyhlásenie premiéra Roberta Fica, ktorý zo straty parlamentnej väčšiny obvinil koaličných partnerov, vyvolalo ostré reakcie naprieč politickým spektrom. Zatiaľ čo zástupcovia Smeru-SD hovoria o potrebe diskusie s poslancami okolo Tomáša Tarabu, SNS varuje pred morálnym hazardom a opozičné Progresívne Slovensko konštatuje, že Slovensko má menšinovú vládu.
Podcast pripravil Marek Biró.

Patrila k najväčším bojovníčkam a hrala na troch majstrovstvách Európy. Bývalá reprezentantka Sabína Šimonovičová vymenila hráčsku kariéru za materské povinnosti, no pri národnom tíme zostala. V pozícii vedúcej družstva prijala pozvanie do podcastu Pod košom, kde s Tomášom Kotlárikom prebrala prechod do manažérskej roly, legionársky život i nástrahy profi športu.
Slovenské basketbalistky čaká mimoriadne náročný vstup do kvalifikácie na majstrovstvá Európy 2027, v ktorom si zmerajú sily s Holandskom, Gréckom a najmä s favorizovaným Srbskom. Sabína Šimonovičová bude tentoraz sledovať dianie už len zo striedačky v pozícii členky realizačného štábu. V rozhovore otvorene priznáva, že hoci jej občas chýbajú fyzické súboje priamo na ihrisku, svoju novú pozíciu si naplno užíva.
Prechod z hráčskej šatne do manažérskej funkcie si však vyžaduje aj určité nastavenie pravidiel s bývalými spoluhráčkami. „Stále sa s nimi snažím mať dobrý kamarátsky vzťah. Niekedy potrebujem povedať, že toto hovorím ako Sabína, no toto už ako vedúca družstva,“ približuje hľadanie správnej hranice v komunikácii s tímom.
Hoci pochádza z kanoistickej rodiny a jej strýko dokonca štartoval na olympijských hrách v Atlante, ju zlákala vôňa basketbalovej palubovky v rodnom Šamoríne. Počas bohatej kariéry si vyskúšala pôsobenie v Poľsku, Česku, Maďarsku či v Taliansku, ktoré jej herne i ľudsky sadlo najviac.
Skvelú bodku za kariérou napísala v Rakúsku, kde sa po materskej prestávke vrátila na palubovky a získala s tímom z Klosterneuburgu majstrovský titul. Nechýbala pri tom ani predošlá tvrdá drina na americkej univerzite, kde sa dodnes pýši streleckým rekordom, keď v jednom zápase nazbierala neuveriteľných 38 bodov.
Napriek tomuto ofenzívnemu úletu ju však európske kluby vždy angažovali pre úplne iné kvality, na ktorých si postavila svoje basketbalové meno. „Vždy chceli bojovníčku na ihrisku a vedeli, že im dodám presne tú energiu, ktorú potrebujú,“ hodnotí svoj defenzívny a mimoriadne obetavý prínos pre každé družstvo, v ktorom pôsobila.
Reč príde aj na netradičné a občas desivé zážitky mimo ihriska. O mimoriadne absurdné momenty sa postarala pandémia koronavírusu počas jej pôsobenia v talianskej Lombardii. Dva týždne zostala úplne uväznená v byte s omaľovankami a na tréningy mohla chodiť len so špeciálnou policajnou priepustkou.
Dnes je pre ňu najväčšou prioritou dvojročný syn a rodina, no basketbalové prostredie ju z funkcionárskej stoličky naďalej napĺňa. Ak chcete spoznať inšpiratívny príbeh ženy, ktorá nikdy nevypustila žiadny súboj, a dozvedieť sa, prečo je dôležité mať v športe nadhľad i zotrvačnosť, nenechajte si ujsť najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.