Podcasty Aktuality.sk

Svet sa ocitá v područí nezrelých politických lídrov, často s toxickou až patologickou osobnosťou. Namiesto budovania ničia, namiesto konsenzu hľadajú obetné baránky a namiesto spásy prinášajú chaos. Vedú svet šialenci a prečo ich opakovane volíme? Patologickí lídri sú našim zrkadlom, Bez obalu hovorí psychológ Anton Heretik. Správame sa v politike ako sektá.ri a chystajú psychiatri list i pre Igora Matoviča?
Za charizmatickou maskou rozhodnosti a boja za spravodlivosť sa nezriedka skrývajú komplexy menejcennosti, hlboká vnútorná neistota a túžba po absolútnej kontrole. Ako dokážu toxickí lídri premeniť spoločnosť na svojho rukojemníka a nakoľko je ich patológia zrkadlom nás samých? Čo poháňa týchto falošných spasiteľov a prečo namiesto spásy budujú pomníky vlastnému Egu? Prečo sa v politike správame ako sektári a čo tento patologický kruh môže zastaviť?
“Vždy sa musí stať veľká udalosť – revolúcia, kríza či kataklyzma. Je otázne ako spoločnosť prejde z revolučného nastavenia do toho bežného a aké pravidlá sa nastavia. Naša spoločnosť však na tom nie je tak zle, aby sme sa z tohto stavu nedokázali dostať prirodzene. Sklon k agresivite aj k magickému mysleniu patria k ľudskej povahe a musíme si to priznať, aby sme s tým vedeli niečo robiť.”
Bez obalu s popredným klinickým a forenzným psychológom Antonom Heretikom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenský futbal sa v súčasnosti zmieta v kríze, ktorá už dávno presiahla hranice samotnej ekonomiky a naplno zasiahla aj jeho morálne základy. V prvej epizóde nového podcastu Verdikt na ŠPORT.sk, ktorý moderuje Vladimír Pančík, sa o týchto pálčivých témach mimoriadne otvorene a bez fráz rozhovoril Marián Fridrich, spolumajiteľ tradičného klubu FC Petržalka.
Muž, ktorý už piatu sezónu ťahá petržalský futbal aj vďaka financiám z vlastného úspešného podnikania v oblasti vývoja mobilných hier, si pred mikrofónom rozhodne nedával servítku pred ústa.
V rozhovore detailne opísal, prečo sa klub z pravého brehu Dunaja rozhodol podporiť opozičnú iniciatívu voči súčasnému vedeniu Slovenského futbalového zväzu (SFZ). Zároveň vysvetlil, aké vážne existenčné problémy spôsobuje klubom nepredvídateľné správanie zväzu. Poslucháči sa dozvedia zákulisné detaily o meškajúcich platbách z akadémie či príspevkoch na platy trénerov, pričom Marián Fridrich priamo upozorňuje na nestabilitu celého systému.
„Zväz dosť často komunikuje, že tu sú nejaké peniaze a niekedy budú... Keď nám tam však jednoducho vypadnú platby, ohrozí to náš cash flow,“ zaznelo z úst petržalského funkcionára ako memento pre najvyššie orgány.
Zároveň jasne deklaroval, že od vedenia futbalu v štáte vyžaduje predovšetkým vykonanie nezávislého hĺbkového auditu.
Okrem ostrej kritiky zväzových štruktúr sa však diskusia nesie aj v konštruktívnom duchu budovania samotnej značky FC Petržalka. Marián Fridrich otvorene hovorí o tom, že vlastné investície do klubu nikdy neoľutoval, a to napriek tvrdým podmienkam na domácej scéne.
„Už pri mojom vstupe do klubu mi zvyšní dvaja spolumajitelia vysvetlili, že dávam peniaze s tým, že nemôžem očakávať nič naspäť,“ priznal úprimne o slovenskej realite športového sponzoringu.
Ďalšou kľúčovou témou podcastu je infraštruktúra a reálny sen o návrate Petržalky do Niké ligy. Spolumajiteľ klubu detailne rozoberá obrovský problém s chýbajúcim vlastným štadiónom a zložité hľadanie pozemkov v rámci mestskej časti. Zároveň však načrtáva víziu, vďaka ktorej by sa klub mohol vrátiť na mapu najvyššej súťaže a vychovávať hráčov na lukratívne prestupy.
Celý rozhovor ponúka mimoriadne cenný a neštandardne úprimný pohľad do kuchyne slovenského futbalu z perspektívy človeka, ktorý do športu investuje vlastný kapitál a od systému žiada len elementárnu transparentnosť.

Akákoľvek ďalšia vláda bude musieť konsolidovať. Progresívne Slovensko napriek tomu navrhuje znižovať dane, a to aj bohatým. Sľubujú aj škrty v štáte, kde má časť úradníkov nahradiť AI. Plánujú aj znížiť počet nekvalifikovaných migrantov - a to aj poplatkom pre zamestnávateľov.
Progresívne Slovensko predstavilo dokument Tresk 2, teda priority pre budúceho premiéra. Okrem šiestich priorít tento text obsahuje desiatky konkrétnych návrhov, napríklad na zníženie daní a odvodov.
Aktuality oslovili niekoľkých analytikov, ktorí hodnotia program PS ako ambiciózny. Ekonóm Martin Kahanec zo Stredoeurópskej univerzity vo Viedni hovorí, že znižovanie daní potrebuje tzv. cestovnú mapu - teda správne načasovanie, aby nevytvorilo zbytočnú dieru v štátnom rozpočte. Oceňuje tiež, že dokument obsahuje aj návrhy na konkrétne škrty - 2 ministerstvá, 20 úradov, 25 percent nákladov na ústredné orgány štátu. Progresívci pritom navrhujú nahradenie časti úradníkov umelou inteligenciou.
Jedným z prekvapení je napríklad zníženie počtu nekvalifikovaných migrantov o viac než polovicu. Nástrojmi majú byť aj mzdový prah, teda aspoň priemerná mzda v danej profesii, a aj poplatok pre zamestnávateľov, ktorí by platili za každého nekvalifikovaného zamestnanca z tretej krajiny, či povinná integrácia pre každého, kto je tu dlhšie ako dva roky.
Nevytvorí to problém pre priemysel, ktorý nemá kým obsadiť pracovné miesta? Kto bude šoférovať taxíky a rozvážať jedlo?
Či sa bude dať zníženie daní vykryť, hodnotí analytik Ivan Bošňák. Plán na zníženie zdravotných odvodov o dva percentuálne body komentuje bývalá štátna tajomníčka Jana Ježíková.
Nahrával Peter Hanák.

Zablokovaný účet môže vodiča či kuriéra zo dňa na deň pripraviť o príjem. Nový zákon má obmedziť rozhodovanie algoritmov bez človeka a uľahčiť pracovníkom digitálnych platforiem domáhať sa práv zamestnanca.
Od 2. decembra 2026 pribudnú nové práva zamestnancom aj živnostníkom pracujúcim pre digitálne platformy. Vysvetľujeme, ako sa môžu domáhať svojich nárokov a kde môžu pri uplatňovaní pravidiel naraziť.
O tom, čo nové pravidlá znamenajú pre pracovníkov Boltu, Woltu či Uberu, sa v technologickom podcaste SHARE rozpráva redaktor Maroš Žofčin s Matúšom Mesarčíkom, odborníkom na etiku a digitálne právo z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií a docentom na Právnickej fakulte Univerzity Komenského.
V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:
Kedy sa môže pracovník na živnosť domáhať postavenia zamestnanca a čo musí preukázať.
Prečo nový zákon rieši aj flotily, cez ktoré vodiči pracujú pre platformy.
Čo sa bude môcť pracovník dozvedieť o algoritme, ktorý mu prideľuje prácu.
Ako sa dá brániť proti rozhodnutiu aplikácie a kedy musí zasiahnuť človek.
Čo si uložiť pri zablokovaní účtu a kedy osloviť platformu, úrad či súd.

Vznik tejto investigatívnej práce bol podporený grantom od Journalism Science Alliance.
Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„To, čím som si v ruskom zajatí prešiel, by som neprial ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi. Keď nás priviezli na Sibír, vytvorili z vojakov uličku. Ako sme cez ten koridor bežali, každý vojak nás bil. Lámali nám rebrá aj rozbíjali hlavy. Ich obľúbenou hračkou boli elektrošoky. Keď niekto spadol na zem, stúpali mu po hlave a bili ho ďalej.” Yevhen Kotelevsky, Ukrajinec, ktorý sa vrátil zo štvorročného ruského zajatia. “Celý čas ma však držala viera v našu krajinu a presvedčenie, že svoju slobodu si vziať nedáme.“
Ako 18-ročný vstúpil do armády, neskôr pracoval so stavebným betónom a po plnohodnotnej invázii v roku 2022 skončil v ruskom zajatí. Dnes má Yevhen Kotelevsky 27 rokov a za sebou mimoriadne silný autentický príbeh o tom, ako vyzerá prežitie v rukách okupantov a ako si zachovať ľudskú dôstojnosť na miestach, kde strácate pojem o čase. Prečítajte si rozhovor s mužom, ktorý zosobňuje osud jednej generácie Ukrajincov.
📌 V tomto rozhovore sa dozviete:
Prečo Yevhen Kotelevsky začal pracovať už ako 12-ročný chlapec v Luhanskej oblasti.
Ako vnímala začiatok vojny v roku 2014 dospievajúca mládež a čo ho v 18 rokoch priviedlo do armády.
Ako došlo k jeho zatknutiu po udaní známeho a prečo strávil v zajatí takmer štyri roky.
Akým brutálnym podmienkam, mučeniu elektrošokmi a psychickému tlaku čelil v lágroch na Sibíri.
Prečo po všetkých zážitkoch dôrazne varuje svet pred akoukoľvek dôverou v ruskej sľuby.