
NA ROVINU s českým exministrom zahraničia Lipavským: Európa má karty, ktorými môže voči USA zahrať (Epizóda 02/26)
16.1.2026 | 38 Min.
Jan Lipavský bol do decembra českým ministrom zahraničných vecí, dnes je opozičným poslancom. Podľa neho iránska revolúcia môže skončiť aj potlačením a hoci Donald Trump môže strieľať, nemusí tým povaliť režim. Pri Grónsku nie je alarmistom a situácia sa podľa neho vyrieši dialógom. Úlohou Európy je ale ukázať silu aj voči USA a hlavne jednotne držať s Dánskom. je členstvo v Koalícii ochotných pre obe naše krajiny jedinou zárukou suverenity? A čo si myslí o Benešových dekrétoch?V podcaste s Janom Lipavským sa dozviete:– od 1. minúty – že z Iránu máme príliš málo informácií, aby sme vedel vyhodnotiť situáciu;– po 3:00 – že zo strany Donalda Trumpa ide zatiaľ skôr o rétoriku ako akciu;– od 5:00 – aké sú vôbec možnosti USA zasiahnuť do zmeny režimu v Iráne;– po 7:30 – že USA majú o Grónsku jeden dobrý argument a ten treba riešiť;– od 11:00 – že vojenské sily, ktoré európske štáty posielajú do Grónska, nie sú na vojenské odstrašenie USA;– po 13:00 – akými kartami môže Európa zahrať voči USA;– od 17:30 – čo si myslí o ceste Roberta Fica do USA v tejto situácii;– po 19:30 – prečo sa v Česku opakuje slovenský spor medzi vládou a prezidentským úradom o menovanie ministra životného prostredia;– od 22:00 – že v Európe aj v koalícii ochotných majú rozhodujúce slovo Berlín, Londýn a Paríž;– po 23:30 – že Roberta Fica na koalíciu ochotných už nepozývajú, lebo jeho správanie po prvom pozvaní nebolo "skousnutelné";– od 24:30 – či je Koalícia ochotných plánom B voči NATO;– po 26:00 – či je to teda otázka nášho prežitia a záchrany suverenity, aby sme boli jej členmi;– od 28:00 – či je Koalícia ochotných obchádzaním krajín ako Maďarsko a Slovensko a ich práva veta v EÚ;– od 30:00 – že Viktor Orbán je oveľa izolovanejší ako v minulosti, odkedy sa posunul výrazne na východ;– po 33:00 – či sú Maďari unavení Orbánom;– od 34:00 – že Benešove dekréty platia a ich revízia je neprípustná;– po 36:00 – čo by sa zmenilo, keby v Maďarsku voľby vyhrala opozícia.

Za Grónsko nikto bojovať nebude, ale z NATO by to urobilo papierovú alianciu, hovorí Tomáš Valášek z PS v relácii NA ROVINU (Epizóda 01/26)
16.1.2026 | 48 Min.
Bude vojna medzi Iránom a USA, a zapojí sa do nej Izrael? Čo sa stane s Grónskom a najmä - čo bude potom s NATO? Podľa bývalého veľvyslanca SR pri NATO a v súčasnosti tieňového ministra obrany za PS by o Grónsko nikto nebojoval, lebo by ho Američania mohli obsadiť za pár hodín. Z NATO by to však mohlo urobiť papierovú alianciu. Európa by sa ale podľa neho dokázala ubrániť Rusku aj bez USA, akurát nie okamžite. Okamžitý útok podľa neho nehrozí. O Kaliňákovej novej luxusnej kancelárii pre ministra hovorí, že ak by sa ním stal, nikdy si do nej nesadne.V podcaste s poslancom za PS Tomášom Valáškom sa dozviete:– od 1. minúty – ako zasiahne Donald Trump proti Iránu;– po 2:30 – či sa dá slovám amerického prezidenta veriť, keď už viackrát hrozil a nič sa nestalo;– po 7:00 – čo čaká od stretnutia Dánov a USA o Grónsku;– od 8:30 – či je reálna vojenská okupácia Grónska Američanmi;– po 11:00 – že Dáni v podstate Grónsko kolonizujú;– od 12:30 – že reakciou na prípadnú vojenskú okupáciu Grónska by zrejme neboli hromadné odchody z NATO;– po 15:45 – že o Grónsko zrejme nikto nebude vojensky bojovať;– okolo 17:00 – ako by Američania vojensky obsadili Grónsko zrejme za pár hodín;– po 18:00 – čo by sa v takom prípade stalo z NATO;– od 22:00 – či by sa Európa ubránila Rusku aj bez USA;– po 23:30 – že Rusko podľa neho aktuálne tiež nie je pripravené na vojnu proti Európe;– od 24:30 – že Robert Fico požičal Kube viac ako 130 miliónov a Kuba nám ich teraz nesplatí;– po 28:00 – ako vníma Ficovu cestu do USA a podpis zmluvy o jadrovej elektrárni;– od 30:00 – či má Smer vo vzťahu k Donaldovi Trumpovi a USA absolútny guláš;– po 31:00 – čo si myslí o výzve prezidenta Pellegriniho, aby sa slovenskí ministri zúčastnili na stretnutí Koalície ochotných;– od 34:00 – že Robert Fico si poštval ešte aj budúceho možného lídra Maďarska a o chvíľu;– po 35:00 – či je podľa neho Maďarská aliancia opozíciou voči súčasnej vláde a s kým by išla od koalície;– od 40:00 – či by ako minister obrany sedel v novej Kaliňákovej kancelárii s machovou stenou za 156 tisíc eur;– po 42:00 – čo by mal nakupovať slovenský rezort obrany.

Hodili nás cez palubu. Táto garnitúra sa už ani netají tým, že nie je vládou občanov Slovenska, tvrdí Iveta Radičová
15.1.2026 | 1 Std. 4 Min.
Nás a naše deti predsa už obetovali. Hodili cez palubu väčšinu občanov a otvorene autokratizujú celú spoločnosť, hovorí v Ráno Nahlas expremiérka Iveta Radičová. Menia politický systém, oslovujú extrém, robia politiku iba pre seba a svojich voličov a za vzor nám dávajú autokracie a totality, hodnotí polčas Ficovej vlády. Prečo na podpriemernosti nemožno postaviť úspech krajiny a kde dnes hľadať na Slovensku nádej?Keď sa pridlho pozeráš do priepasti, hrozí, že sa napokon priepasť pozrie do teba, napísal svojho času slávny filozof F. Nietzche. Ten okamih, keď sa priepasť pozrela priamo do nás nastal zrejme práve teraz.Globálny medzinárodný poriadok sa zrútil, americká invázia do Venezuely fakticky legitimizovala obdobnú inváziu Ruska na Ukrajine, no a Európa sa tak ocitla ako nahý v tŕní medzi dvomi imperiálnymi predátormi, ktorí si na nás robia zálusk.V tomto doslova až existenciálnom čase je pritom Slovensko na krízové situácie a bezpečnostné hrozby zúfalo nepripravené, táto vláda však i naďalej fantazíruje o suverénnej politike na všetky štyri svetové strany.Náš štát pritom čoraz viac pripomína povestné Potemkinove dediny. Tri kolá miliardových vládnych konsolidácií priniesli výrazné zvýšenie daňovo odvodovej záťaže, ale zlepšiť stav verejných financií sa im prakticky vôbec nepodarilo. Úroveň služieb štátu, stav infraštruktúry či zdravotníctva kontinuálne upadá, krajina zažíva exodus mladých šikovných talentov, no a Slovensko sa prepadá prakticky už vo všetkých mysliteľných rebríčkoch na samý chvost krajín Európskej únie.„Ficova stratégia je pre Slovensko sebadeštruktívna. Im zostal už iba extrém a potrebujú mu dnes ukázať symboliku beztrestnosti,“ tvrdí expremiérka Radičová, ktorá tak vládnutie SMER-u s extrémistami vôbec nepovažuje za nereálny scenár. „Na priemernosti a podpriemernosti však ešte nik úspech nepostavil,“ dodáva.Počúvate Ráno Nahlas s bývalou premiérkou a profesorkou sociológie Ivetou Radičovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Jadrový reaktor zmontovaný ako panelák? Možno v Košiciach alebo vo Vojanoch
15.1.2026 | 35 Min.
Postaviť jadrovú elektráreň neraz trvá dlhšie ako dekádu. Projekty sa násobne predražujú a konečné cenovky stúpajú do výšky miliárd eur. Existuje však aj jednoduchšia a lacnejšia cesta, ako využívať štiepnu reakciu na výrobu elektriny.Malé modulárne reaktory majú byť cestou vpred. Vo svete je už niekoľko firiem, ktoré ich dokážu postaviť. Hoci najbližšie k spusteniu sú projekty v Severnej Amerike, ambíciu postaviť takéto zariadenie majú aj Slovenské elektrárne.V podcaste Aktuality Nahlas sme sa rozprávali so šéfom projektu malých modulárnych reaktorov Stanislavom Peckom. V rozhovore vysvetľuje, načo by takéto reaktory mohli slúžiť, kde a kedy by mohli byť postavené.Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová, Štefan Kurilla a Marek Orihel.

Amerika Irán nepustí. Arabista Attila Kovács vysvetľuje, čo to znamená pre protesty (podcast)
14.1.2026 | 50 Min.
Irán – revolúcia proti nedôstojnosti biedy a útlaku a proti neslobode. Už tretí týždeň je deväťdesiat miliónová krajina na nohách. Krajina s teokraciou islamských ajatolláhov na čele s Alím Chameneím.Ak sa po útokoch Američanov na jej jadrové zariadenia pred časom akoby zomkla, aktuálne povstala. Spúšťačom decembrového povstania bol radikálny prepad domácej meny a rovnako drastický nárast cien.A ak je na jednej strane hnev z mizérie, do ktorej krajinu priviedla moc, na druhej sa táto moc bráni zabíjaním, zatváraním do väzení či vypínaním internetu. Šéfka fínskej diplomacie Elina Valtonenová to dáva do súvisu: iránsky teokratický režim podľa nej „vypol internet, aby mohol v tichosti zabíjať a utláčať“.Podľa ľudskoprávnej organizácie Iran Human Rights so sídlom v Osle od začiatku protestov zahynulo v Iráne najmenej 600 ľudí, mŕtvych však môže byť viac ako šesť tisíc. Zadržaných má byť viac ako 10 tisíc Iránčanov. Organizácia však upozorňuje, že údaje sa dajú len ťažko nezávisle overiť.Čo je za dianím v Iráne. A aké môžu byť scenáre vývoja? Zaobíde sa to bez Trumpovej intervencie?Téma pre arabistu Attilu Kovácsa z bratislavskej Univerzity Komenského.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.



Podcasty Aktuality.sk