Podcasty Aktuality.sk

Slovenská spoločnosť pociťuje únavu z nekončiaceho sa konfliktu, no na Ukrajine ľudia denno-denne čelia ostreľovaniu a zničujúcim útokom. Humanitárny pracovník a bývalý fotoreportér Anton „Tony“ Frič prináša mrazivé svedectvo z frontových oblastí a hovorí o cene, ktorú platíme za celospoločenskú ľahostajnosť. „Slováci sú vraj z vojny unavení, ale nemáme byť z čoho unavení, keďže tu sa nebojuje. Jediní, kto má právo byť z vojny unavený, sú práve Ukrajinci.“

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

Prečo je pojem „únava z vojny“ na Slovensku v porovnaní s realitou na Ukrajine absurdný.
Ako vyzerali prvé hodiny ruskej invázie na hraniciach a prečo najprv pomáha obyčajný človek a až potom štát.
Ako vyzerá vyučovanie v podzemných protivzdušných školách v Charkove a život pod neustálymi náletmi.
Prečo Anton Frič na vlastné náklady vozí na Ukrajinu slovenských novinárov.
Aký osobný zápas zvádza humanitárny pracovník po návrate domov a prečo stavia centrum pre deti na Slovensku.

Od masívnej vlny solidarity až po tichú apatiu
Od masívnej vlny solidarity na hraniciach až po prázdne zbierkové účty a tichú apatiu. Slovenská spoločnosť, vyčerpaná zdražovaním a nekončiacim konfliktom, hlási hlbokú únavu z vojny. Lenže kým my doma vypíname správy, v ostreľovanom Charkove či Chersone sa na reality všedných dní nikto opýtať nechodí.
Na ukrajinskej hranici bol už v prvých hodinách Putinovej agresie a na spálenú zem v Buči k deťom, ktoré sa v krytoch začali báť denného svetla, sa vracia dodnes. Neprispôsobil sa celospoločenskému nezáujmu a namiesto rečí naskakuje do auta a doručuje generátory, potraviny a lieky priamo do frontového pekla.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Jej život bol na prvý pohľad bez veľkých výbuchov, samozrejme, ak nerátame bombardovanie, ktoré ako dieťa zažila. Lámali sa v ňom však dejiny. Zažila utečenecký život a príkoria komunistického režimu, pretože mala svojvôľu vziať si politického väzňa. Napriek všetkému si vytvorila svoj vlastný pekný svet.

Kým byt je pre mladých Slovákov čoraz vzdialenejší cieľ, jazdené auto zostáva dosiahnuteľné. Priority sa tak otáčajú: najprv kolesá, strecha musí počkať.
Pred zopár rokmi bolo poradie jasné: po škole práca, vlastné bývanie, osamostatnenie sa, a až potom auto. Dnes sa poradie mení. Údaje z trhu a nový prieskum portálu Autobazar.EU ukazujú, že mladí ľudia svoj prvý väčší výdavok smerujú do jazdeného vozidla, kým od rodičov sa sťahujú čoraz neskôr.
Znížená dostupnosť vlastného bývania mení spotrebiteľské správanie mladej generácie na Slovensku. Zatiaľ čo v minulosti bolo prioritou osamostatnenie sa od rodičov prostredníctvom kúpy alebo prenájmu nehnuteľnosti, súčasné ekonomické podmienky tento model narušili.
Údaje z realitného a automobilového trhu, doplnené o aktuálny prieskum portálu Autobazar.EU, potvrdzujú presun záujmu mladých ľudí k zabezpečeniu osobnej mobility. Jazdený automobil sa stáva primárnou investíciou na ceste k aspoň čiastočnej nezávislosti.
Bývanie je luxus, jazdené auto je dostupný štandard
Zabezpečenie bývania, či už prostredníctvom hypotekárneho úveru alebo komerčného prenájmu, predstavuje pre mladých ľudí extrémnu finančnú záťaž. Podľa NBS dosiahla priemerná ponuková cena bývania v druhom štvrťroku 2026 hodnotu 3 041 eur/m², pri bytoch 3 430 eur/m². Priemerné ceny nehnuteľností podľa aktuálnych dát realitných portálov ako Nehnuteľnosti.sk dosahujú celoslovenský priemer približne 2 750 eur za meter štvorcový.
Bývanie je dnes v priemere viac než dvojnásobne drahšie ako pred desiatimi rokmi.
Priemerné nájomné za byt na Slovensku dosiahlo podľa Deloitte Rent Index v druhom štvrťroku 2026 hodnotu 727 eur bez energií. V Bratislave je to 931 eur a v Starom Meste až 1 287 eur. Aj prenájom samostatnej izby alebo spoločné bývanie je výrazne drahšie ako pred niekoľkými rokmi. Preto mnohí volia najlacnejšiu alternatívu, ktorou je domov u rodičov.
Eurostat uvádza, že Slováci sa osamostatňujú tesne pred 31. rokom života, čo je druhý najvyšší vek v EÚ pri priemere okolo 26 rokov. Nejde teda len o pohodlnosť, ale aj o ekonomickú nevyhnutnosť.
V ostrom kontraste s realitným trhom stojí trh s ojazdenými vozidlami. Údaje z inzertného portálu Autobazar.EU ukazujú, že priemerná cena jazdeného vozidla na Slovensku sa pohybuje na úrovni 9 800 eur. Podľa štatistík spoločnosti Cebia vzrástla priemerná cena ojazdeného osobného auta na Slovensku v prvom polroku 2026 o 900 eur na 12 400 eur, teda medziročne o približne 8 %. Napokon, analytici AURES Holdings uvádzajú priemernú cenu jazdeného automobilu za prvých 9 mesiacov tohto roka až 13 160 eur. Medziročne je to o 7,2 % viac.
Auto vs bývanie je jednoduchý vzorec
Dvojizbový byt s rozlohou 50 m² vychádza pri priemernej cene na približne 171 500 eur. Pri požiadavke aspoň 20 % vlastných zdrojov ide o takmer 34 300 eur v hotovosti, a to ešte pred samotnou hypotékou, ktorej priemerná sadzba ďaleko presahuje tri percentá - pred niekoľkými rokmi čosi nemysliteľné.
Priemerné jazdené auto stojí približne 7 % z ceny takého bytu, často však oveľa menej. To je suma, ktorú mladý človek vie relatívne ľahko pokryť úsporami, bankovými úvermi alebo pôžičkami od rodiny. A mesačné výdavky za takéto splátky aj spoločne s prevádzkovými nákladmi sú podstatne nižšie, ako náklady na nájom či hypotéku.
Avšak zároveň platí, že ak si mladý človek dovolí zabezpečiť si vozidlo, jeho rozpočet sa stenčuje a stráca tým možnosti na vytvorenie dostatočných finančných rezerv a úspor.
Exkluzívny prieskum od Autobazar.EU: Zmena priorít mladej generácie
V období od 1. augusta do 1. októbra 2026 zrealizoval portál Autobazar.EU v rámci svojej obsahovej sekcie Magazín prieskum medzi mladými ľuďmi. Zúčastnila sa ho vzorka respondentov vo veku 18 až 25 rokov. Cieľom bolo zistiť, do akej miery aktuálna ekonomická situácia ovplyvňuje ich rozhodovanie medzi investíciou do bývania a kúpou vozidla.
Kľúčové zistenia prieskumu poskytujú vhľad aktuálneho spotrebiteľského správania mladých ľudí:
68 % respondentov označilo za svoju aktuálnu prioritu a najbližší veľký výdavok kúpu automobilu.
32 % respondentov naďalej prioritne zameriava svoje financie na snahu o získanie vlastného bývania alebo financovanie prenájmu.
Až 74 % z tých, ktorí uprednostňujú auto, deklaruje, že naďalej žijú v spoločnej domácnosti s rodičmi a tento stav neplánujú v najbližších troch rokoch meniť z ekonomických dôvodov.

Čísla opisujú efekt, kedy sú ceny nehnuteľností a nájmov pre mladých ľudí nedosiahnuteľné, preto vzdávajú snahu o vlastné bývanie a svoje voľné financie presúvajú do dostupnejšieho statusového symbolu – auta.
Kúpa auta zníži bonitu žiadateľa o hypotéku
Autobazar.EU poukazuje na to, že s kúpou ojadeného vozidla prichádza aj zodpovednosť za jeho prevádzku a s ňou spojené finančné náklady. Apeluje preto na mladých ľudí, aby venovali svojim finančným rozhodnutiam väčšiu pozornosť s ohľadom na vlastné perspektívy v najbližších rokoch.
Aj pomerne malá splátka auta (napr. 150 € mesačne) môže znížiť maximálny hypotekárny limit približne o 20 000 € až 30 000 €.

„Keď som uvidel, že v majetku advokátskej kancelárie je 11 miliónov eur v pôžičkách, bolo jasné, že peniaze neodišli ako podiel na zisku, ale ako bezúročná pôžička nevedno kam. Hranie sa s takýmito pôžičkami je síce bežné, no pri každej pôžičke musí podľa zákonných pravidiel fungovať trhový úrok.“ Martin Turček z investigatívneho tímu portálu Aktuality.sk o nových zisteniach v prípade advokáta Radomíra Bžána.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

Kto je advokát Radomír Bžán a prečo za zastupovanie štátu v kauze Gabčíkovo získal miliónovú odmenu.
Ako v účtovníctve Bžánovej kancelárie vyplávala na povrch bezúročná pôžička vo výške 11 miliónov eur.
Aký je zásadný daňový rozdiel medzi vyplatením dividend a poskytnutím bezúročnej pôžičky.
V akej fáze je trestné konanie týkajúce sa Bžána či dnešného šéfa Úradu vlády SR Juraja Gedru.
Do akých luxusných nehnuteľností investuje Bžán a aké väzby ho spájajú s Borisom Kollárom či Monikou Jankovskou.

Vyhrať pre štát obrovský spor je jedna vec, no presunúť zisk z rozprávkovej odmeny nevedno kam bez zaplatenia dane z dividend je iné umenie. Investigatívny novinár Martin Turček sa pozrel na účtovníctvo advokáta Radomíra Bžána a zistil, že hoci firma zisk zdanila, vyše 11 miliónov eur z nej vzápätí odprúdilo ako bezúročná pôžička adresátovi, ktorého nepoznáme. Na detaily prípadu sa pozrieme s Martinom Turčekom.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ak premiér Fico hovorí, že neúčasť na spoločnej obrane NATO nás bude chrániť, alebo že by sme mali byť neutrálni, tak to sú také mináčovské blúznenia, že budeme sedieť niekde na grúni, bude nám dobre a dejiny pôjdu okolo nás. Tak to ale nie je. Bez obalu tvrdí profesor politológie Jozef Bátora. Podľa neho sa ako spoločnosť stále hľadáme. Nie sme stotožnení s tým ako tento štát funguje, ani kto sme. Sme teda pripravení brániť vlasť?
„Vie si niekto predstaviť, že Slovensko dostane pokyn pripraviť päť či desaťtisíc vojakov a poslať ich niekam sa mlátiť? Ja si neželám, aby Slovensko bolo súčasťou nejakého vojnového konfliktu kvôli nejakému článku 5.“ I takto oživuje Robert Fico rastúce obavy verejnosti z možného vojnového konfliktu, ktoré tak dobre zafungovali v predvolebnej kampani Petra Pellegriniho. Zároveň slovenský premiér verejne spochybňuje naše aliančné bezpečnostné záväzky a hovorí o tom, ako by Slovensku “svedčala” neutralita.
Jeho vlastná vláda pritom aktuálne posiela stovky slovenských vojakov do Pobaltia, priamo na ruské hranice no a ficov minister obrany zasa vybudoval zo Slovenska jeden z najväčších zbrojárskych komplexov v Európe, ktorý deň čo deň zásobuje ostrou muníciou brániacu sa Ukrajinu.
To z nevôľou zaregistrovali aj v samotnom Rusko, ktoré si hľadá ďalšie ciele svojej agresie, čo podpredseda SMERu a jeho šedá eminencia považuje za legitímne no a podľa nemeckých médií sa zo Slovenska postupne stala akási materská základňa ruských diverných operácií namierených proti Európe.
Pred slovenskou verejnosťou sa tak otvárajú základné otázky o našej suverenite, bezpečnostných garanciách, ale najmä o tom - kto vlastne sme a čo - ako spoločnosť, naozaj chceme a za čím si budeme stáť, ak príde k najhoršiemu a budeme sa musieť za svoje slová i hodnoty aj reálne postaviť.
Sme teda národom plebejským, ktorý nemal kráľov ani feudálov, tak ako o tom písal Vladimír Mináč alebo nie sme malým národom, pretože máme srdce, duchovný potenciál a vieme za svoju slobodu zabojovať, tak ako to deklaroval Milan Rastislav Štefánik? Sme dedičmi SNP, Gabčíka a štefánikových légií alebo je v nás kus Tisa, normalizácie i Felvidéku? Zlomila nás sovietska okupácia v roku 1968 alebo sme ju odčinili zamatom Novembra 89?
Tak, kto sme ako národ i spoločnosť a kde je naša vlasť? No a nakoľko je dnes naša spoločnosť odolná voči krízam i existenčným hrozbám a ak nie je, tak prečo?
Bez obalu, tentoraz s profesorom politológie Jozefom Bátorom. Bez obalu s Braňom Dobšinským, pekný deň a pokoj v duši.