Podcasty Aktuality.sk

To nebol skrat, tam bol dlhodobý a očividný vývoj. To okno príležitosti sa dalo privrieť, ale inak, ako to robili v Staškove. Bez obalu tvrdí bezpečnostný analytik Radovan Bránik, ktorý sa so situáciou, ktorá viedla k zavraždeniu dlhoročnej učiteľky i maloletej Nely oboznámil osobne, priamo na mieste. Kto mal toho chlapca naozaj rád? Pýta sa Bránik a varuje, že podobných detí, ako páchateľ zo Staškova tu máme mnoho, väčšina z nich ale končí samovraždami.
Dlhoročná učiteľka Božena Mariaková a 14 ročná žiačka Nela. To je bilancia nedávneho vražedného útoku iba 13 ročného Daniela v Základnej škole v kysuckom Staškove. Tento hrozný čin pritom prišiel iba necelé dva roky po inej školskej tragédií, tentoraz na gymnáziu v Spišskej starej vsi, kde páchateľ zabil zástupkyňu riaditeľa i študentku Alenu.
Brutálne násilie sa však na našich školách nezačalo písať až teraz. Od roku 1989 evidujeme viacero vážnych prípadov, najtragickejšie sa však do našich dejín zapísali Vrútky. Tam v roku 2020 bývalý žiak zavraždil zástupcu riaditeľa Budza a vážne zranil riaditeľku školy ako i dvoch žiakov. Mnohopočetným bodným ranám zasadeným v kabinete podľahla aj učiteľka nemeckého jazyka pri útoku študenta na Strednej škole v Bratislave už v roku 1997.
Reakciou na aktuálnu tragédiu v Staškove sú tak rastúce obavy učiteľov - ktorí sa stávajú nielen nedoceneným ale i prekvapivo rizikovým povolaním, ako aj medializovaný vzostup agresívnych incidentov spojených s mládežou či školami. Rešpektovaní odborníci nás pritom varujú už dlhodobo. „Tie trendy, ktoré pozorujeme vo svete, trendy teroristických útokov ako prejavov rastúcej radikalizácie, tak oni sa postupne presúvajú aj sem - k nám, a naša spoločnosť, náš systém a ani naše školstvo na to vôbec nie sú pripravené,“ vyhlásil krátko po tragédií v Spišskej starej vsi šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro.
“Takýmto spôsobom prežívajú svoju každodennú existenciu stovky deti a sú blízke hranici nejakého zlyhania. Nám však uniká, že deti - ako je tento páchateľ, oveľa častejšie pristupujú k násilnému útoku na seba samých a to z dôvodov, ktoré sú veľmi podobné až totožné, ako bol dôvod, s ktorým útočil páchateľ v Staškove, varuje Radovan Bránik.
Počúvate Bez obalu, tentoraz s Radovanom Bránikom, bezpečnostným analytikom, odborníkom na krízové vyjednávanie ako i zakladateľom Modrého anjela, ktorý poskytuje terénnu krízovú intervenciu ako i psychologickú pomoc obetiam tragických udalostí. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zarábal viac ako premiér a mohol si legálne zabezpečiť päť nehnuteľností v hodnote najmenej dva milióny eur, alebo je na jeho novej vile v najluxusnejšej časti Bratislavy niečo podozrivé? Bývalý šéf RTVS a TASR Jaroslav Rezník nehnuteľnosti nielen nakupoval, ale aj rekonštruoval.
Aktuality systematicky odhaľujú podozrivé luxusné nehnuteľnosti štátnych funkcionárov. Investigatívny reportér Martin Turček našiel takmer 900-tisícovú vilu, ktorú Jaroslav Rezník vlastní cez svoju firmu. Nadobudnúť ju mal koncom minulého roka. Vysvetľuje ju hypotékou, na podrobnejšie otázky však neodpovedal.
Podozrivé sú aj jeho prepojenia na človeka spojeného s kauzou Dobytkár, finančnou skupinou Slavia Capital, spájanou s SNS, aj bratom finančníka z J&T.
Podcast moderuje Peter Hanák.

Posledných 19 sekúnd na ľade, zrušený zápas kvôli prasknutej rúrke aj kultový kotlíkový guláš. Legenda Dukly Trenčín Tomáš Starosta prijal pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk. Moderátorom Marekovi Marušiakovi a Rasťovi Konečnému s úsmevom a dávkou humoru porozprával o blížiacej sa rozlúčke s bohatou kariérou, hokeji v Rusku a nechýbalo ani množstvo vtipných príhod.
Samotný Tomáš Starosta s úsmevom spomína na svoje začiatky v majstrovskej sezóne Trenčína, keď ako mladý junior pendloval medzi „áčkom” a juniorkou. Vtedy sa zišla skvelá česko-slovenská partia, na ktorú dodnes spomína. Postupne sa vypracoval na skutočného lídra kabíny, rolou, ktorú si plne uvedomil najmä počas pôsobenia v Slovane Bratislava po návrate z Ruska.
Cesta do ruskej KHL pritom nebola vôbec jednoduchá. Ako mladík odlietal do neznáma so stresom a bez znalosti prostredia. Práve na letisku v Bratislave ho vtedy „zachránil“ brankár Miroslav Lipovský, ktorý ho doslova usmernil. Začiatky v Nižnekamsku priniesli poriadne tréningové záťaže. „Mali sme trojfázové tréningy, namiesto 15 minút v posilňovni zrazu hodina a pol, 150 drepov so 120 kilami a denný náklad kilometrov v teniskách. Cítil som sa skôr ako desaťbojár než hokejista,“ spomína s pobavením Tomáš Starosta. Vďaka tejto drine však získal základy, z ktorých čerpal celú kariéru. Po rokoch v Nižnekamsku a prestupe do Ufy sa dočkal aj prestížneho Gagarinovho pohára.
V reprezentácii odohral množstvo nezabudnuteľných zápasov vrátane dvoch olympiád a štyroch šampionátov. Najžiarivejším momentom bol strieborný šampionát v Helsinkách 2012. Silný tímový duch pod vedením kapitána Zdena Cháru ich vtedy zomkol a dotiahol až do finále.
Osobitnú kapitolu v rozhovore tvoria humorné spomienky a historky z kabíny. Tomáš Starosta opísal nezabudnuteľné momenty, ako napríklad šoféra autobusu, ktorý počas dôležitého taktického mítingu prišiel do miestnosti, hlučne si spravil kávu s bábovkou a sadol si do zadného radu. Neobišiel ani úsmevný incident, keď Milan Bartovič pri šprintovaní po striedačke urobil krok do prázdna.
Veľkú popularitu si Tomáš Starosta získal aj mimo hokejových mantinelov vďaka ikonickej reklame na kotlíkový guláš, ktorá doslova zľudovela. „Do dnešného dňa mi chodia správy od cudzích ľudí z celého Slovenska, aby som im prišiel na guláš. Núkajú mi odvoz aj pivo, len aby som prišiel,“ smeje sa bývalý reprezentant.
Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, úprimný a vtipný pohľad do života hokejového veterána. Pustite si celú epizódu a spoznajte príbeh hráča, ktorý si svojou pokorou, drinou a zmyslom pre humor získal srdcia fanúšikov.

Slovenská spoločnosť pociťuje únavu z nekončiaceho sa konfliktu, no na Ukrajine ľudia denno-denne čelia ostreľovaniu a zničujúcim útokom. Humanitárny pracovník a bývalý fotoreportér Anton „Tony“ Frič prináša mrazivé svedectvo z frontových oblastí a hovorí o cene, ktorú platíme za celospoločenskú ľahostajnosť. „Slováci sú vraj z vojny unavení, ale nemáme byť z čoho unavení, keďže tu sa nebojuje. Jediní, kto má právo byť z vojny unavený, sú práve Ukrajinci.“

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

Prečo je pojem „únava z vojny“ na Slovensku v porovnaní s realitou na Ukrajine absurdný.
Ako vyzerali prvé hodiny ruskej invázie na hraniciach a prečo najprv pomáha obyčajný človek a až potom štát.
Ako vyzerá vyučovanie v podzemných protivzdušných školách v Charkove a život pod neustálymi náletmi.
Prečo Anton Frič na vlastné náklady vozí na Ukrajinu slovenských novinárov.
Aký osobný zápas zvádza humanitárny pracovník po návrate domov a prečo stavia centrum pre deti na Slovensku.

Od masívnej vlny solidarity až po tichú apatiu
Od masívnej vlny solidarity na hraniciach až po prázdne zbierkové účty a tichú apatiu. Slovenská spoločnosť, vyčerpaná zdražovaním a nekončiacim konfliktom, hlási hlbokú únavu z vojny. Lenže kým my doma vypíname správy, v ostreľovanom Charkove či Chersone sa na reality všedných dní nikto opýtať nechodí.
Na ukrajinskej hranici bol už v prvých hodinách Putinovej agresie a na spálenú zem v Buči k deťom, ktoré sa v krytoch začali báť denného svetla, sa vracia dodnes. Neprispôsobil sa celospoločenskému nezáujmu a namiesto rečí naskakuje do auta a doručuje generátory, potraviny a lieky priamo do frontového pekla.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Jej život bol na prvý pohľad bez veľkých výbuchov, samozrejme, ak nerátame bombardovanie, ktoré ako dieťa zažila. Lámali sa v ňom však dejiny. Zažila utečenecký život a príkoria komunistického režimu, pretože mala svojvôľu vziať si politického väzňa. Napriek všetkému si vytvorila svoj vlastný pekný svet.