Podcasty Aktuality.sk

“Encyklika hovorí o integrálnom, teda celostnom rozvoji človeka. Umelá inteligencia vytvára modlu výkonu a účinnosti. Ľudia, ktorí nespĺňajú kritériá efektivity, môžu byť považovaní len za štatistickú chybu, ktorú treba eliminovať”, hovorí teológ Juraj Vittek. “Technológia sa tak nestáva pomocníkom, ale diktátorom. Otázka nestojí tak, či technológiu chceme alebo nie. Otázka je, či bude technológia slúžiť rozvoju ľudskosti, alebo po nej bude šliapať”, dodáva.
Po priemyselnej revolúcii a dôstojnosti robotníkov a ich práce prichádza reakcia na revolúciu, ktorú prináša umelá inteligencia. Na mušku si ju zobral pápež Lev XIV. vo svojej novej encyklike. Ak tá prvá z konca 19. storočia reagovala na svet parných strojov, tovární a položenia robotníckych más, tá aktuálna spred pár dní reflektuje svet algoritmov, dát a umelej inteligencie.
Ak sa Lev XIII. pred 135 rokmi postavil na stranu človeka a jeho dôstojnosti vo svete tovární a kapitálu, jeho menovec Lev XIV. analyzuje dopady raketového nástupu AI, ktorá mení spôsoby, ako pracujeme, komunikujeme a ovplyvňuje aj rozhodovanie človeka.
„Diktát rýchlosti“ ako nové otroctvo či ľudské limity ako obyčajná softvérová chyba, ktorú treba odstrániť.
Sme ešte pánmi technológií či súčiastkami v rukách neviditeľných algoritmov v rukách ich tvorcov a správcov? Kde v tom má miesto „civilizácia lásky“, o ktorej hovorí pápež Lev?
Téma pre teológa a publicistu Juraja Vitteka.
Pripravil Jaroslav Barborák.

Obžaloba v kauze Očistec konečne odznela pred súdom. Prekvapivé však boli vyjadrenia obžalovaných: Všetci sa cítia nevinní minimálne v časti obžaloby, a to vrátane známych kajúcnikov, ktorí sa predtým priznali. Nejde však o žiadny obrat.
Dvaja spolupracujúci obvinení - aktuálne už obžalovaní - Bernad Slobodník a František Imrecze, pred súdom urobili prekvapivé vyhlásenie. Na začiatku procesu, keď mohli urobiť vyhlásenie o svojej vine - čo sa od kajúcnikov očakávalo - sa zachovlai opačne. Imreczeho sa však Očistec týka len okrajovo, a Bernard Slobodník vyhlásenie o vine neurobil, pretože sa medzitým mení trestné právo, a on si už nie je istý výhodami, ktoré mu vyplývali z predchádzajúceho priznania a zo spolupráce s políciou.
Čo presne dnes na súde v kauze Očistec zaznelo, sa Peter Hanák pýtal reportérky Ivany Zigovej, ktorá pojednávanie sledovala.

Špecializovaná AI na vyhľadávanie chýb v programoch je podľa expertov natoľko výkonná, že v rukách útočníkov by mohla napáchať mimoriadne škody.
Zabudnite na AI chatbotov či dokonca programovacích agentov. Na scénu nastupuje nová kategória umelej inteligencie – technológia taká nebezpečná, že firma, ktorá za ňou stojí, robí všetko preto, aby sa k verejnosť vôbec nedostala.
Reč je o široko medializovanom modeli Claude Mythos od spoločnosti Anthropic. Vývojári ho navrhli s jasným cieľom: analyzovať milióny riadkov zdrojového kódu a nachádzať v ňom kritické zraniteľnosti, ktoré ľudskí kontrolóri – ale aj útočníci – prehliadali celé roky. A výsledok predčil očakávania.
Aby sa nástroj nedostal do nepovolaných rúk, Anthropic prístup k nemu poskytol len úzkemu okruhu vybraných technologických firiem, a i to len v obmedzenom režime a za prísnych bezpečnostných podmienok.
V tomto programe je aj spoločnosť Fortinet. Jej vybraní inžinieri sú jedni z prvých expertov, ktorí s touto prelomovou technológiou pracujú v praxi. Peter Kočík a Juraj Belko z Fortinetu redakcii Živé.sk prezradili, ako sa ich kolegom pracuje s najobávanejšou umelou inteligenciou dneška.
Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou Fortinet.
V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:
Prečo Claude Mythos dostal nálepku superzbrane.
Ako prebieha utajovaný program, do ktorého majú prístup len vybraní jednotlivci.
Že nával aktualizácií od Apple či Microsoftu súvisí práve s touto technológiou.
Čo je „mitigačné okno“ a prečo experti varujú pred príchodom novej vlny kyberútokov.
Ako chrániť software v továrňach, kde systémy nemožno len tak aktualizovať.
Prečo slovenské firmy ignorujú opravy aj tri roky a prečo je to v ére autonómnej AI likvidačné.

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Legendárny slovenský reprezentant a absolútny vzor futbalového profesionalizmu Peter Pekarík prijal pozvanie k Julovi a Muťovi do najnovšej epizódy podcastu Striedame! Obľúbený obranca v otvorenom rozhovore hovorí nielen o svojich pocitoch z rozlúčky s národným tímom, ale odkrýva aj fascinujúce zákulisie nemeckej Bundesligy.
Poslucháči dostanú jedinečnú možnosť nahliadnuť do šatne majstrovského Wolfsburgu, kde pod tvrdou rukou Felixa Magatha zažívali hráči tréningy na hranici ľudských možností. Na toto majstrovské obdobie spomína skúsený pravý obranca s úsmevom, no predovšetkým s obrovským rešpektom.
„Legendárny tréner Felix Magath pripravil naozaj celé mužstvo, perfektne to vyskladal. Pod jeho tréningovými metódami to ani inak nešlo, pretože keď ste to zvládli, tak ste mali pocit, že môžete odbehať dva zápasy za sebou,“ vysvetlila dlhoročná opora slovenskej reprezentácie.
Okrem majstrovskej eufórie však diskusia neobchádza ani mimoriadne dlhú a často veľmi turbulentnú anabázu v Herthe Berlín. Žilinský rodák otvorene hovorí o náročnom období, keď sa v klube s obrovskými očakávaniami spojenými s novým investorom a vidinou Ligy majstrov vystriedalo neuveriteľných 8 trénerov len za dva a pol roka.
Nevyhýba sa pritom ani ošemetnej téme slávneho denníka Jürgena Klinsmanna a detailne vysvetľuje, čo mu pomohlo prežiť v takom vysoko konkurenčnom prostredí bez jediného konfliktu. Jeho recept na futbalovú dlhovekosť je inšpiráciou nielen pre mladých športovcov: „Vždy som sa snažil, aby ma nič v mojej kariére nezlomilo. Žiadny jeden moment. Komu by som uškodil, keby som išiel proti trénerovi? Len sám sebe.“
V závere podcastu nestarnúci obranca vysvetľuje aj svoje prekvapivé rozhodnutie odmietnuť lukratívne ponuky zo Saudskej Arábie či iných ázijských destinácií v prospech návratu domov do Žiliny a rozoberá, ako radikálne sa za posledné desaťročia zmenila rola krajného obrancu v modernom futbale.
Pustite si najnovšiu epizódu podcastu Striedame! na ŠPORT.sk a ponorte sa do silného príbehu o nekončiacej pokore, tvrdej drine a mentálnej sile jednej z najvýraznejších postáv našej futbalovej histórie.

Toto je grécka cesta. Investori neprichádzajú, šikovné mozgy odchádzajú a premiér nevidí realitu. No a nie je tu ani kritická masa voličov, ktorí si uvedomujú zúfalý stav, v ktorom sa nachádzame, tvrdí analytik Ivan Bošňák. Budeme musieť schudobnieť, pretože dnes sa máme relatívne veľmi dobre, dodáva. Ako upratať rozšafný sociálny i dôchodkový systém a ako naštartovať ekonomiku? A prečo “grécka cesta” voličom nevadí a zvykli si na tzv. “nárokovú mentalitu,” kde žijeme na úkor našich vnukov?
Vláda hádže konsolidačný uterák do ringu a fakticky rezignovala na tak prepotrebné ozdravenie verejných financií. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hrozí, že dlh krajiny vystrelí na rekordné miliardy so stúpajúcimi úrokmi za splátky dlhov, vláda však necháva štátnu kasu krvácať kvôli stámiliónovým výpadkom na daniach či neschopnosti skrotiť rozbujnelé vládne výdavky.
Občanov i podnikateľov dusia neustále sa zvyšujúce dane i odvody, ekonomika uviazla na plytčine no štát míňa ako keby vyhral lotériu a minister financií sa stáva štatistom hroziacej gréckej cesty, pred ktorou už varuje aj naša Centrálna banka. Vláda vo svojej správe prvýkrát nezverejnila fiškálny výhľad a nie je jasne ukázaná veľkosť opatrení potrebných na dosiahnutie nových cieľov, čo podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť znižuje predvídateľnosť politiky. Chýbajúca stratégia a odkladanie bolestivých rezov pritom len zvyšujú riziko, že budúca daň za dnešný populizmus bude pre životnú úroveň väčšiny z nás až grécky drastická.
Stáva sa Slovensko svedkom naplnenia Ficovho proroctva: “Keď do pekla, tak na peknom bielom koni?” A čo to pre nás - naše penzie, služby štátu, ktoré využívame ako akúsi samozrejmosť či životnú úroveň - ako takú, bude znamenať? Témy pre analytika Ivana Bošňáka a jeho Dáta bez pátosu. Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.