Podcasty Aktuality.sk

Občas ich človek ani nevidí, inokedy až príliš. Niekedy čelia hnevu jednej strany, v inom prípade tej opačnej. Celý čas si však musia udržať pevné nervy a poriadne chladnú myseľ. Hovoríme o futbalových rozhodcoch, ktorí sú mimoriadne dôležití v každom jednom zápase, no aj oni sú len ľudia z mäsa a kostí a môžu sa dopustiť chyby. V 90. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk to priznal rozhodca Peter Kráľovič.
Je popredným slovenským futbalovým rozhodcom, ktorý sa môže popýšiť bohatými skúsenosťami nielen z domácej scény, ale aj tej spoza hraníc. Na Slovensku viedol trikrát finále Slovenského pohára (dnes Slovnaft Cupu, pozn. red.) a v sezóne 2020/21 sa tešil z ocenenia pre najlepšieho futbalového rozhodcu na Slovensku.
Peter Kráľovič, ktorý má v slovenskej lige odpískaných už 237 zápasov, prijal pozvanie do podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk a v 90. epizóde sa s futbalovým redaktorom Jánom Jasenkom a moderátorom Mariánom Lontošom pozhováral nielen o diskutabilných situáciách, ale aj o nových pravidlách, systéme VAR, ako aj o kontroverzných verdiktoch z prebiehajúcich MS vo futbale 2026 v Kanade, USA a Mexiku.

„My ako organizácia, ktorá rešpektuje a uznáva medzinárodné právo, (Putinovu agresiu voči Ukrajine) odsudzujeme. Preto sme nespravili rozhovor s ruským veľvyslancom a kým sa vojna neukončí, tak to ani neplánujeme“, hovorí 17-ročný Adam Dacho.
Pre desaťtisíce žiakov a študentov sa končí školský rok a začínajú sa letné prázdniny. V našom školstve sa pritom vedú nekončiace diskusie o tom, čo mladým ľuďom dáva, čo im naopak berie a prečo mnohí svoju budúcnosť spájajú skôr so zahraničím. My sa dnes na slovenské školy pozrieme cez príbeh 17-ročného študenta, ktorý založil vlastnú organizáciu, vedie podcasty s veľvyslancami, reprezentoval Slovensko na medzinárodných konferenciách a popritom píše aj knihu.
Je jeho príbeh skôr výnimkou alebo dôkazom, že dorastá generácia, ktorá nechce svet len komentovať, ale ho aj meniť?
Témou nás prevedie stredoškolák Adam Dacho.

Európska únia nečakane uvoľňuje svoje prísne technologické pravidlá, aby v globálnom inovačnom súboji nezaostala za USA a Čínou. Čo to znamená pre našu digitálnu suverenitu?
Zároveň sa čoraz hlasnejšie hovorí o dopadoch autonómnych modelov na trh práce. Ak firmy v honbe za efektivitou masívne nahradia mladých a začínajúcich zamestnancov umelou inteligenciou, kto si bude kupovať ich produkty a z čoho štát zaplatí dôchodky?
O ústupkoch v európskej legislatíve, nebezpečných i úsmevných experimentoch s autonómnymi AI agentmi a nečakanom úspechu slovenského školstva sa v novom diele podcastu PočúvAI rozpráva Maroš Žofčin s Luciou Kobzovou. Lucia je bývalá redaktorka a pôvodná moderátorka podcastu PočúvAI. Zároveň nedávno získala ocenenie ASAI AI Osobnosť roka 2026 v kategórii AI líderka roka.
Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.
TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/
V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:
Prečo Európska únia zrazu uvoľňuje prísne technologické pravidlá.
Prečo nie je problémom samotná európska legislatíva, ale spôsob, akým si ju členské štáty na lokálnej úrovni ešte viac sťažujú.
Ak AI agenti vo firmách nahradia ľudských zamestnancov, z čoho bude štát vyberať dane a ako to ohrozí kúpnu silu obyvateľstva.
Ako si vlastného AI agenta môže sprevádzkovať aj úplný laik za 7 eur mesačne s pomocou „hlúpych“ otázok na ChatGPT.
Prečo by ste autonómnej umelej inteligencii nikdy nemali plne dôverovať.
Prečo je lepšie mať viacero úzko špecializovaných agentov a aké bezpečnostné limity im musíte nastaviť.
Že je Slovensko v zavádzaní umelej inteligencie do škôl vnímané ako jeden zo svetových lídrov.

Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Krajinu zaplavila pandémia neodbornosti, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Je to tak, keď rozhodujú kritéria ako “povolanie syn”. Slovensko mu pripomína klanový systém na Sicílii.
Keď sa z obyčajných promócií stane udalosť. Zažila ju Ekonomická univerzita. Prejavom jedného zo svojich dekanov.
„Považujem za dôležité, aby akademici nemlčali“.
„Aby hovorili o tom, čo sa okolo nás deje, pretože udalosti a rozhodnutia našich verejných reprezentantov ovplyvňujú aj to, ako sa bude vyvíjať život každého z nás“.
„Či o kariérnom postupe budú rozhodovať schopnosti, znalosti, kompetencie, alebo rodinné väzby či stranícka príslušnosť“.
A ak v minulosti hovoril o korupcii, chaotickom pandemickom manažmente či o vojnových zločinoch, teraz identifikoval „vážny aktuálny problém“ v „pandémii neodbornosti“.
Jej prejavom sú podľa neho „rôzni šarlatáni, pytliaci, plochozemci či okresní funkcionári vo verejných funkciách“. Povolanie syn, či dcéra podľa neho kvári túto krajinu. A následkom je exodus mladých. „Lebo vo svojej vlasti nevidia žiadnu perspektívu pre vlastný profesionálny či osobný rozvoj“.
Autorom tejto diagnózy krajiny je dekan a politológ v jednej osobe Radoslav Stefančík, s ktorým sa na ňu pozrieme.

Na začiatku bola Zlatá rybka a plnenie snov chorým deťom. Potom Katarína a Ondřej Vlčkovci vložili do svojej rodinnej nadácie 1,5 miliardy českých korún, aby mohli pomáhať úplne inak. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.
Katarína pochádza zo Slovenska, dnes pracuje ako primárka v mobilnom hospici. Majetok ich rodinnej nadácie pochádza z Ondřejovho podnikania v antivírusovej spoločnosti. Cieľom Vlčkovcov je dostať starostlivosť o nevyliečiteľne choré deti na svetovú úroveň. Nadáciu nastavili ako perpetuum mobile. „Máme obnos peňazí, na ktoré sa nesiaha, no investujú sa. Vďaka výnosom môžeme podporovať všetky naše programy a iniciatívy,“ hovorí Ondřej. Okrem výstavby paliatívneho centra financujú existujúce hospice, zahraničné stáže medikov či vzdelávanie odborníkov.
V podcaste sa dozviete:
aké najkurióznejšie prianie plnili Vlčkovci v Zlatej rybke,
prečo si pre svoje plány vybrali chátrajúcu šľachtickú usadlosť,
ako hovoria o pomáhaní so svojimi tromi synmi,
prečo si v nadácii nastavili poistku,
a čo si Katarína myslí o filantropii u nás.

Kto sú manželia Vlčkovci?
Katarína vyštudovala medicínu na Univerzite Karlovej v Prahe. Je primárkou v mobilnom hospici Cesta domů. Ondrěj je bývalý šéf antivírusovej spoločnosti Avast, v súčasnosti sa venuje svojmu startupu Aisle.
Manželský pár začal plniť želania chorým deťom cez organizáciu Zlatá rybka v roku 2015. Od roku 2021 prevádzkuje Nadaci rodiny Vlčkových, do ktorej vložil aktíva v hodnote 1,5 miliardy českých korún, čo v tom čase predstavovalo 40 % ich majetku. V tom istom roku Vlčkovci obsadili prvú priečku vo filantropickom rebríčku českého Forbesu.
Bod k dobru
V podcaste Bod k dobru už štvrtým rokom predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.
Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.
Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.