Podcasty Aktuality.sk

Na Slovensku momentálne fungujú len štyri aktívne ragbyové kluby. Hráči neustále narážajú na chronický nedostatok ihrísk a v porovnaní s okolitými krajinami výrazne zaostávame. Prečo je to tak a aké sú naše reálne šance predstaviť sa raz pod piatimi olympijskými kruhmi?
Otvorene a bez prikrášľovania o tom v najnovšej epizóde Olympijského videocastu prehovoril dlhoročný hráč a tréner Daniel Puha. V rozhovore detailne opisuje každodennú realitu slovenského ragby. Kým v zahraničí tento „tvrdý, no džentlmenský” šport plní štadióny, u nás naráža na základné existenčné problémy.
Ako presne vyzerá snaha o výchovu nových talentov v takýchto podmienkach? Zistite, čo všetko brzdí rozvoj ragby na Slovensku a či sa naša reprezentácia dokáže v budúcnosti prebojovať na olympijské hry v atraktívnom sedmičkovom formáte.
Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Do istej miery sa dá s Robertom Ficom súhlasiť. Východnú závislosť nahrádzame závislosťou od Západu, pripúšťa odborník na energetiku Andrej Lednár. „Nesmieme však zabúdať, že Rusko opakovane vypínalo plynovod ešte počas roku 2021. Ruskí predstavitelia využívali energetické nosiče na vydieranie Európskej únie. Preto hľadáme zodpovedných partnerov,“ dodáva.
O bezpečnosti dodávok a diverzifikácii sme sa rozprávali aj v kontexte žaloby, ktorú plánuje podať premiér Robert Fico na Súdny dvor Európskej únie. Hoci premiér oficiálne Bruselu vyčíta, že si vybral taký spôsob hlasovania, aby mohol obísť nesúhlas Slovenska a Maďarska, motivácia Roberta Fica môže byť aj iná, upozorňuje Lednár.
Všetky krajiny súhlasili so zastavením ruského plynu napriek tomu, že viaceré štáty ho stále nakupujú. „Z pohľadu Slovenska ide o čisto politickú vec. Ak sa premiérovi opäť podarí niečo získať, je to pozitívne. No je tu stále aj reputačné riziko,“ zdôrazňuje analytik.
Podľa odborníka je však vďaka dlhodobej snahe Európy diverzifikovať energetické zdroje vplyv ruského zemného plynu na ceny energií malý. „Ceny zemného plynu na burze sa stále pohybujú pod 50 eurami za megawatthodinu a nedosahujú úrovne ako pred pár rokmi počas energetickej krízy,“ hovorí.
Vývoj na trhu s energiami je v dôsledku vojny na Blízkom východe ešte viac nevyspytateľný, upozorňuje Lednár. Práve v čase nášho nahrávania oznámil Irán uvoľnenie Hormuzského prielivu, na čo trh s ropou reagoval 10-percentným poklesom cien.
Slovensko je síce na konci vykurovacej sezóny a zásobníky sú naplnené približne len na pätinu, čo je druhá najnižšia úroveň od roku 2022. Dodávatelia energií však už dnes nakupujú skvapalnený plyn a jeho nedostatok nehrozí, ubezpečuje analytik.
„Problém môže byť s niektorými ropnými produktmi,“ uznáva Lednár.
Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

Maďarsko má za sebou historické parlamentné voľby. Viktor Orbán po šestnástich rokoch pri moci prehral a novým dominantným hráčom sa stala strana Tisza vedená Péterom Magyarom. Je to len výmena jedného silného lídra za druhého, alebo skutočný zlom pre Maďarsko aj celý región? Akú úlohu v kampani zohrali dezinformácie, téma Ukrajiny, ekonomická nespokojnosť a únava z Orbánovho systému? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a riaditeľom SFPA Tomášom Strážayom.
V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila, že sa aktuálne vyskytuje veľmi veľa dezinformácií o misii na Mesiac Artemis 2 – napríklad, že sa táto „misia v skutočnosti neuskutočnila alebo bola natočená pred zeleným plátnom, pričom tieto príspevky sa opierali predovšetkým o obsah vytvorený umelou inteligenciou“. Frankovská dodala, že na obrázkoch bolo často vidieť logické chyby alebo označenia o vygenerovaní umelou inteligenciou, a napriek tomu ich ľudia zdieľali ako pravdu.
V kontexte maďarských volieb zdôraznila, že najčastejšie sa šírili dezinformácie o Ukrajine a strašenie vojnou: „Nepodložene tvrdili, že Péter Magyar má byť len bábkou v rukách Zelenského alebo Bruselu.“ Ďalej sa ako nepravdivé ukázali aj prepojenia podpredsedníčky strany Tisza na Epstein files.
Tomáša Strážaya, riaditeľa SFPA, prekvapili na maďarských voľbách dve veci. V prvom rade to bola miera podpory, ktorú získala strana Tisza, a druhým prekvapením, ktoré sa týkalo viac kampane Fideszu, bola jej nekonzistentnosť. „Videli sme na jednej strane Viktora Orbána, ktorý chcel chrániť Maďarsko pred rôznymi hrozbami. Niektoré z nich mu však nevyšli pre nepotvrdenie zo strany spolupracujúcich partnerov, napríklad srbskej strany v prípade nájdenia výbušniny pri plynovode, kde Srbi nepotvrdili ukrajinskú stopu. Na druhej strane tu máme pozicionovanie Orbána ako takmer deduška, ktorý sa stará o svoju rodinu, varí šunku na Veľkú noc...“
Tisza získala podľa Strážaya voličov dôrazom na domáce témy, ako sú „zhoršujúca sa životná úroveň, zdravotníctvo, infraštruktúra, nedostatky v školstve, a na druhej strane to bola aj určitá únava zo systému a režimu, ktorý vytvoril Fidesz za 16 rokov“. Strážay zvýraznil, že Fidesz viedol špinavú kampaň, ktorá bola pre bežného obyvateľa Maďarska založená na opakovaní tých istých fráz, ktoré poznali z predchádzajúcich volieb, pričom tento raz to nezabralo.

Hokejová extraliga má pred sebou finálový vrchol. Prebojovali sa doň hokejisti Nitry a Slovana, teda víťaz a druhý tím po základnej časti. Nitra v emotívnej sérii zdolala Poprad, Slovan zmenil taktiku a vyradil Košice. O oboch sériách aj o nadchádzajúcom finále debatovali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a bývalý hokejista, dnes expert televízie JOJ ŠPORT Michal Hudec.

Po šestnástich rokoch sa v susednom Maďarsku zmení vláda. No okrem prvotnej eufórie a radosti v uliciach Budapešti, prichádzajú s novým lídrom Péterom Magyarom aj mnohé zásadné otázky. Pre Slovensko, ale aj pre Európsku úniu.
Ostane teraz Slovensko vďaka postojom predsedu vlády Roberta Fica jedinou čiernou ovcou pri blokovaní ruských sankcií či pôžičke Ukrajine? A ako sa zmenia vzťahy medzi Maďarmi a európskymi inštitúciami?
Aj o týchto témach sa budeme rozprávať so slovenskými europoslancami. Najprv budete počuť podpredsedu európskeho parlamentu Martina Hojsíka z Progresívneho Slovenska a neskôr europoslankyňu Miriam Lexmann.
Europoslankyňa Lexmann si myslí, že Robert Fico robí v Európskej únii iba divadlo, ale v konečnom dôsledku vždy ustúpi. „Dlhodobo robí doma jedno a v Bruseli druhé. ... Ja dúfam, že premiér ustúpi aj teraz,” opisuje Lexmann z Kresťanskodemokratického hnutia. Politička zároveň dúfa, že Fico prekoná „odpor k voči Péterovi Magyrovi, ktorý mal vďaka partnerstvu s Viktorom Orbánom.”
Predseda vlády Fico by sa mal snažiť byť konštruktívnejším partnerom, pretože je to dôležité pre Slovákov, hovorí zase europoslanec Hojsík. „Veci v Európskej únii sa snažíme dohadovať dialógom a hľadaním prienikov. Viktor Orbán aj Robert Fico pristupujú k tomu tak, že búchame po stole a robíme to, čo nám Moskva alebo Washington povedia,” opisuje europoslanec Hojsík. Verí, že nová maďarská vláda už nebude mať takýto prístup.
Počúvate podcast Európa, ktorý vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom. Víta vás Frederika Lodová.