Podcasty Aktuality.sk

„Keď poviete na fronte výraz sloboda, každý pod tým vidí krv, pot a utrpenie vojny. Vraciam sa domov ako prázdna schránka, no žiť sa musí, hoci vnútorne som stále na fronte pri svojich vojakoch.“ Filmárka Helena Hudáčeková, ktorá organizuje pomoc Ukrajine.
„Za našimi hranicami aj za našu slobodu zomierajú muži a ženy, ktorí sa krčia medzi blatom a trusom od myší! I teraz, v tejto chvíli, keď sa u nás politici spoza klávesnice posielú do (…) za miesto na tribúne pri spomienke na Nežnú revolúciu.
Zomierajú tam priatelia, ktorých poznáme po mene...aby aj obyvatelia Slovenska mohli s horúcim punčom v ruke 17. novembra hovoriť o tom, ako si ctia slobodu!“
Úryvok z postu na sociálnych sieťach, ktorý napísala filmárka Helena Hudáčeková.
A sú v ňom dva svety – jeden poznačený vojnou o prežitie, až fyzické, druhý o to politické.
„Počas dňa som komunikovala s našimi vojakmi o pekle, ktoré aktuálne majú na konkrétnej pozícii. Jeden mi poslal video spolubojovníka, ktorému útok amputoval obe nohy a počas toho ,ako sa ho snažili v jeho agónii previezť z pozície, ich zastavil ďalší útok.“ To je len pokračovanie statusu.
Tento opis to nie sú tiene vojny, ale vojna sama. A pozrieme sa na ňu s človekom, ktorý hovorí, že mu zmenila priority.
Scenáristka, producentka, filmárka a vo vojnových časoch najmä duša podpory pre 108. brigádu ukrajinskej domobrany. Helena Hudáčeková.
📌 V tomto rozhovore sa dozviete:
Prečo sa po návrate z ukrajinského frontu zdajú bežné slovenské debaty a politické spory malicherné.
Ako vyzerá každodenná realita v zákopoch, čakanie na útoky šahídov a nebezpečná jazda pod FPV drony.
Prečo sa scenáristka a filmárka rozhodla stať ambasádorkou 108. brigády ukrajinskej domobrany.
Ako ukrajinskí vojaci vnímajú slovenskú pomoc, politické vyhlásenia a návštevy v Moskve.
Prečo nemôže Ukrajina odstúpiť ani centimeter územia a čo by znamenala ruská prítomnosť na našich hraniciach.

Takmer štyri roky pôsobil na pozícii asistenta trénera slovenskej futbalovej reprezentácie Francesca Calzonu. Hosťom najnovšej epizódy podcastu Okom odborníka na ŠPORT.sk bol Pavol Farkaš. Zhodnotil nomináciu trénera Vladimíra Weissa st. na novembrové zápasy Ligy národov a vyjadril sa aj k témam, o ktorých počas Calzonovej éry diskutovalo celé Slovensko.
Čo sa dozviete v rozhovore?
Prekvapil Weiss novembrovou nomináciou?
Lanáril Ludovita Reisa už Calzona?
Vrátil by sa Greif do reprezentácie, keby Calzona pokračoval?
Vnímali Gyömbéra ako lepšieho pravého obrancu než Valjenta?
Je Pališčák budúcnosťou Slovenska na tomto poste?
Prečo v reprezentácii viac ako štyri roky chýbal Albert Rusnák?
Čím ho sklamal Čavrič?
Aký bol Calzona v súkromí?
Aké ponuky odmietol Calzona od konca na lavičke Slovenska?
Aké má plány do budúcna?

Patrí k najskúsenejším slovenským funkcionárom na medzinárodnej hokejovej scéne. Bývalý prezident SZĽH a čerstvý regionálny viceprezident IIHF pre Európu a Afriku Igor Nemeček prijal pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk. Moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi s nadhľadom porozprával o prísnom zákulisí hokejovej diplomacie, úskaliach organizácie olympijského turnaja i budúcich výzvach na MS.
Jeho funkcionárska cesta nedávno vyvrcholila na kongrese Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF), kde uspel v napínavom päťkolovom volebnom súboji proti silným severským protikandidátom. Zisk prestížneho postu regionálneho viceprezidenta sa však rodil v mimoriadne prísnych podmienkach, ktoré pripomínali skôr voľbu pápeža ako športových zástupcov. Nový systém hlasovania totiž sprevádzali extrémne bezpečnostné opatrenia.
„Boli sme v miestnosti bez telefónov či počítačov. Keď niekto potreboval ísť na záchod, reálne s ním išiel človek z ochranky, aby sa tam nediali žiadne tajné dohovory,“ priblížil s úsmevom nekompromisné pravidlá, ktoré mali zabrániť akémukoľvek zákulisnému lobovaniu počas samotného volebného aktu.
V novej pozícii má pod palcom nielen tradičné európske hokejové bašty, ale aj rozvoj tohto športu na africkom kontinente. Okrem plnohodnotného člena z Juhoafrickej republiky sa o slovo hlásia aj krajiny ako Maroko, Alžírsko či Tunisko. Zaujímavosťou je, že napríklad marocká hokejová infraštruktúra už dnes podľa jeho slov pripomína stavby z inej planéty a exotické tímy robia obrovské pokroky.
V pútavom rozhovore rozobrali aj nedávne zimné olympijské hry v Miláne 2026, kde Igor Nemeček pôsobil ako športový manažér turnaja. Spätne rozptýlil niekdajšie obavy z nepripravenosti Talianov a zdôraznil, že samotná multifunkčná hala bola napokon špičková. Výzvou pre organizátorov však bolo zabezpečenie špecifického hokejového komfortu v priestoroch, ktoré na tento šport neboli primárne stavané.
O úsmevné situácie tak nebola núdza. Keďže domáci organizátori spočiatku nerozumeli potrebe každodenného prania obrovského množstva výstroja, musel povolať slovenskú firmu, ktorá na miesto dorazila s kamiónmi a vybudovala plne funkčnú provizórnu práčovňu.
Slovenskú stopu na olympiáde doplnila aj spoločnosť zo Spišskej Novej Vsi, ktorá pre hráčov vyrobila stovky na mieru šitých šatňových boxov. Elitní hokejisti zo zámorskej NHL však nemali napriek horším podmienkam v zázemí žiadne hviezdne maniere a organizátorom napokon zložili obrovskú poklonu.
Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša exkluzívny a otvorený pohľad do najvyšších sfér hokejovej diplomacie a organizácie najväčších svetových podujatí. Pustite si celú epizódu a spoznajte detaily z rekonštrukcie bratislavského štadióna pred šampionátom v roku 2011, a zistite, prečo klesá počet záujemcov o usporiadanie majstrovstiev sveta.

Prečo sa Čína prestala učiť od Európy a začína sama udávať trendy, ako umelá inteligencia mení pravidlá hry a čo dnes v skutočnosti znamená, ak o aute povieme, že je prémiové? Odpovedá šéfdizajnér veľkej čínskej automobilky, ktorá dováža autá už aj na Slovensko.
Automobilový priemysel prechádza zásadnými historickými zmenami a v centre tohto diania stoja aj dizajnéri, ktorí formujú našu každodennú skúsenosť s novými autami. Sajdin Osmančević, pôvodom z Bosny a Hercegoviny, dôverne pozná oba kľúčové automobilové svety - starý a aj ten, na ktorého prahu práve stojíme. Svoju kariéru staval na európskom dedičstve v štúdiách BMW, formoval kľúčové elektrické modely radu Enyaq v českej Škode a zbieral skúsenosti vo Forde. Pred niekoľkými rokmi však vypočul volanie ďalekého východu, vymenil tradíciu za závratnú rýchlosť a inovácie. Dnes z pozície riaditeľa dizajnu pre Chery International dozerá na autá, ktoré s ambicióznymi cieľmi mieria aj na náš trh. V rozhovore poodhaľuje zákulisie čínskych vývojových centier, vyvracia mýty o kopírovaní dizajnov a vysvetľuje, prečo môže byť čestný prístup automobilky k zákazníkovi dôležitejší než luxusné materiály. Odhaľuje tiež, ako do ich každodennej práce zasahuje umelá inteligencia a prečo sa európsky trh musí pripraviť na sebavedomého lídra z Ázie.
So Sajdinom Osmančevićom sa zhováral Erik Stríž z portálu Autobazar.EU.

Zdrvujúca porážka Donalda Trumpa a Kongres v rukách demokratov. Aj tak sa dá zhrnúť výsledok kongresových volieb v Spojených štátoch amerických. Republikáni stratili väčšinu a úspech demokratov je v mnohých ohľadoch historický – prekreslil totiž politickú mapu USA. Demokrati po desaťročiach získali aj štáty ako Kansas či Texas.
Voľby do veľkej miery ukázali trend a náladu v spoločnosti, nie všetko sa však mení. „Donald Trump nebude schopný presadzovať svoju legislatívu v rôznych oblastiach. Naďalej však bude môcť robiť zle – doma aj vo svete,“ hovorí zahraničný reportér Pavol Štrba, ktorý si myslí, že republikáni až teraz pochopili, že stavili na zlého koňa.
Ako Trump reagoval na porážku republikánskej strany a čo sa voľbami zmenilo napríklad pre Ukrajinu a Európu?