Podcasty Aktuality.sk

Umelci ako svedomie národa? To je neskutočne klišé. Takých, ako Ľudo Ondrejov - spisovateľ aj arizátor, tu predsa bolo veľa. Umelecké ikony a zároveň arizátori a slúžkyteda ľudáckej totality. Máme veľa nespracovanej minulosti, okolo ktorej chodíme po špičkách a najradšej o tom mlčíme, Hovorí spisovateľ Peter Getting. Aká je pravda o našej kultúrnej elite - zoči voči moci?
Ľudo Ondrejov – jeho Jerguš Lapin i všakovaké lotrovstvá arizácie. Jozef Cíger Hronský a Smelý Zajko, tentoraz však nie v Afrike, ale v ľudáckej Matici. Milo Urban a živé plieskanie tentoraz Gardistického biča. Propagandista Ján Smrek, ale aj katolícka moderna Karola Strmeňa v jeho ospevovanie ľudáckeho režimu či protipovstalecké ťaženie Tida Gašpara. No a kam – ale i ako, na vtedajšej ľudáckej moci participovali také umelecké esá ako boli Andrej Plávka, Ján Kostra, E. B. Lukáč či Ľudo Zúbek?
Toto sú tie naše “Studne mútne,” alebo inak povedané: Tabuľa hanby našich kultúrnych a umeleckých ikon v podaní spisovateľa Petra Gettinga a jeho diela o “Umeleckej kolaborácií v rokoch 1939 až 1945.” “Studne mútne” a Peter Getting.
Čo to bol Lomnický manifest, ktorým sa vtedajšia intelektuálna elita Slovenska otvorene a bez akejkoľvek hanby prihlásila k národnému socializmu samotného Adolfa Hitlera? Prečo o týchto zásadných zlyhaniach našej kultúrnej i umeleckej elity najradšej mlčíme a tvárime sa, že sa to vlastne vôbec nestalo? Aké dôsledky pre náš spoločenský “geneofond” má toto vymlčanie tieňov našej minulosti a toho, kým sme boli v tých časoch, keď nám moc lámala chrbtice i charaktery? No a napokon, prečo je tak dôležite o tom hovoriť a priznať si vlastnú históriu - v celej jej komplexnosti, aj s jej pádmi a zlyhaniami?
Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V roku 1950 obidvoch rodičov Dany Viestovej zavreli do väzenia z politických dôvodov, musela sa o ňu postarať stará mama. Strýkom jej otca bol totiž nekomunistický veliteľ povstaleckej armády Rudolf Viest. Mama sa vrátila v roku 1951, museli sa často sťahovať kvôli práci, Študovala na žurnalistike, v roku 1968 sa zúčastnila na štrajku študentov a v roku 1969 na protestnej hladovke za Jana Palacha. V roku 2007 sa stala šéfredaktorkou Slovenky, neskôr pracovala na ďalších pozíciách. V roku 2024 dostala medailu M. R. Štefánika III. stupňa pri príležitosti 80. výročia SNP.

Príroda a civilizácia, krása osamelosti, ekológia, rovnoprávnosť, porozumenie. Ale tiež narušená rovnováha, nenažranosť, živly a vlky. Tie sú v našej spoločnosti vnímané ambivalentne, lebo niektorých desia a iných priťahujú, no v každom prípade sú to doktori lesa.
Toto je životná cesta a forma, ktorou sa prezentuje maliarka a vizuálna umelkyňa Oľga Paštéková.
V rozhovore sa dozviete:
- Ako ju ovplyvnilo štúdium u popredných pedagógov a prečo sú pre jej tvorbu kľúčové každodenné kreslené denníky;
- prečo vníma vlka ako fascinujúci symbol a ako osobné zážitky zo záchrany zvierat pretavuje do svojich obrazov a inštalácií;
- ako vníma slobodu v umení, dôležitosť podpory mladých talentov či prečo musela hľadať ateliér v zahraničí.

Speváčka a víťazka Superstar Emma Drobná v relácii Mimóza poodhalila zákulisie svojho života. Hoci ju verejnosť vníma ako extrovertku, priznáva, že žiaru reflektorov dobrovoľne nevyhľadáva. Po rokoch v šoubiznise si vytvorila istú mieru profesionality, no v súkromí zachováva autenticitu. V rozhovore opisuje ako vyzerá tvorivý proces a prečo je stále dôležité točiť videoklipy. Prezradila aj okolnosti vzniku nového hitu Rituál, ktorý vytvorili spoločne s Adamom Pavlovčinom alias ADONXS. V krátkosti spomína aj na tvrdú prácu v zahraničí a okrem hudby sa nevyhýba ani vyjadreniu svojho občianskeho postoja.

V Mimóze s Emmou Drobnou sa (ne)dozviete:
od 1:00 – akú otázku sa jej najčastejšie pýtajú;
3:00 – ako vníma prácu bulváru;
4:20 – čo sa jej stalo v backstagi a prečo to nebolo odvysielané;
7:30 – či je stále autentická alebo má svoju PR tvár;
8:30 – ako trávi svoj voľný čas;
11:20 – prečo sa pri natáčaní klipov radšej spolieha na režiséra;
14:50 – v ktorom štáte túži bývať;
18:10 – či prichádzajú nápady na texty aj v spánku;
19:30 – ktorú skladbu nerada hráva;
22:30 – čo znamená, že si plánuje plač;
27:00 – kde na Slovensku je najčistejší vzduch;
29:30 – čo sú songwriting campy a koľko piesní vznikne za deň;
29:40 – ako vznikla spolupráca s ADONXS;
31:50 – prečo v Londýne nosila ťažké vrecia zemiakov;
33:30 – čo si myslí o označení „diva“;
35:00 – prečo chce, aby ľudia stáli na správnej strane histórie
37:40 – na čo sa teší.

Na Slovensku momentálne fungujú len štyri aktívne ragbyové kluby. Hráči neustále narážajú na chronický nedostatok ihrísk a v porovnaní s okolitými krajinami výrazne zaostávame. Prečo je to tak a aké sú naše reálne šance predstaviť sa raz pod piatimi olympijskými kruhmi?
Otvorene a bez prikrášľovania o tom v najnovšej epizóde Olympijského videocastu prehovoril dlhoročný hráč a tréner Daniel Puha. V rozhovore detailne opisuje každodennú realitu slovenského ragby. Kým v zahraničí tento „tvrdý, no džentlmenský” šport plní štadióny, u nás naráža na základné existenčné problémy.
Ako presne vyzerá snaha o výchovu nových talentov v takýchto podmienkach? Zistite, čo všetko brzdí rozvoj ragby na Slovensku a či sa naša reprezentácia dokáže v budúcnosti prebojovať na olympijské hry v atraktívnom sedmičkovom formáte.
Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.