Podcasty Aktuality.sk

Novodobá Škoda Octavia sa vyrába od roku 1996 a prakticky hneď bola dostupná aj s naftovým motorom. Po tridsiatich rokoch sa dozvedáme, že automobilka potvrdila ukončenie výrobu modelu s naftovým motorom 2.0 TDI. Je to nečakaný strategický krok, ktorému verejnosť celkom pochopiteľne nerozumie - veď naftové Octavie sú aj na Autobazar.EU najčastejšie vyhľadávané a najčastejšie inzerované autá. V podcaste motoristický novinár Erik Stríž objasňuje dôvody, prečo k takýmto dramatickým krokom dochádza a čo Škoda pripravila ako náhradu.
Podľa informácií, ktoré pre český denník novinky.cz potvrdil Jiří Maláček, vedúci predaja značky Škoda pre český trh, plánuje automobilka ukončiť výrobu modelu Octavia 2.0 TDI ku koncu roka 2027.
Z pohľadu plánovania nákupov je však dôležitý najmä koniec prijímania objednávok. Automobilový priemysel funguje s dlhými dodacími lehotami a výrobnými kvótami. České zastúpenie značky už avizovalo, že zákazníci budú mať možnosť zadať autá do výroby len do polovice roka 2027.
Slovenský trh štandardne kopíruje ten český. Aj keď lokálne zastúpenie zatiaľ presný dátum stopky pre objednávky nekomunikovalo, je vysoko pravdepodobné, že harmonogram bude identický.
Čo to znamená v praxi? Po lete 2027 sa naftová Octavia stane výlučne skladovým tovarom. Automobilka počíta s tým, že už vyrobené vozidlá sa budú v dílerskej sieti dopredávať ešte niekoľko mesiacov po skončení výroby.
Otázka teda znie logicky: Prečo automobilka sťahuje z trhu produkt, o ktorý je tu stále záujem? Odpoveďou je kombinácia legislatívy a zmeny dopytu na kľúčových európskych trhoch.
Prvým faktorom sú emisie. Nástup čoraz prísnejších emisných štandardov núti výrobcov masívne investovať do vývoja a homologizácie spaľovacích motorov. Tieto náklady sa premietajú do koncovej ceny vozidiel. Pre automobilku je to čistá matematika: investície potrebné na to, aby naftový motor v kompaktnej triede spĺňal budúce normy, sa už z hľadiska návratnosti neoplatia.
Tým sa dostávame k druhému faktoru, ktorým je európsky trh ako celok. Slovensko a Česko sú špecifické trhy s pretrvávajúcou silnou preferenciou nafty. V globálnejšom európskom kontexte však predaje dieslov v segmente C, teda v nižšej strednej triede, kontinuálne klesajú. Flotiloví zákazníci v západnej Európe masívne prechádzajú na benzínové, hybridné alebo plne elektrické pohony – často pod tlakom lokálnej daňovej politiky.
Škoda Auto preto musí racionalizovať portfólio. Je však dôležité dodať jednu vec: naftový motor z ponuky značky nemizne plošne. Pre väčšie modely – Superb a Kodiaq – zostáva agregát 2.0 TDI naďalej k dispozícii. Pri väčších a ťažších autách dávajú investície do nafty stále ekonomický zmysel. Pri Octavii už nie.
Čím teda Škoda plánuje vyplniť priestor po naftovej Octavii? Stratégia je jasná: plnohodnotný hybridný pohon.
Doteraz sme v Octavii poznali mild-hybridné systémy, ktoré slúžili primárne na zníženie záťaže motora a mierne zrazenie spotreby. Nová pohonná jednotka je však koncepčne inde. Ide o systém, ktorý spája benzínový motor 1.5 TSI s plnohodnotným elektromotorom a väčšou trakčnou batériou. Tento systém umožňuje vozidlu jazdiť krátke úseky čisto na elektrinu, pričom batéria sa nabíja výlučne počas jazdy a prostredníctvom rekuperácie kinetickej energie. Odpadá teda potreba externého nabíjania zo siete.
Vyzerá to byť ako dobrá náhrada, aj keď je pravdou, že na diaľnici zvyčajne nie sú hybridné automobily zvlášť úsporné - a už vôbec nie v porovnaní s naftovými motormi.
Vyradenie motora TDI z ponuky modelu Octavia je jedným z najvýraznejších strategických krokov českej automobilky za posledné obdobie. Je to racionálne rozhodnutie podložené číslami z európskeho trhu a legislatívnymi tlakmi, hoci z pohľadu stredoeurópskeho zákazníka to znamená stratu dlhoročného štandardu.

Vládnej koalícii sa už druhýkrát skomplikoval plán zrušiť hlasovanie poštou zo zahraničia. Návrh zákona v parlamente narazil na ustanovenie rokovacieho poriadku, ktoré si v minulosti presadila samotná koalícia, a v súčasnosti sa vedie spor o to, či sa k nemu poslanci vôbec môžu v najbližších mesiacoch vrátiť.
„Meniť volebné pravidlá necelý polrok pred voľbami je nefér a nekultúrne. Takéto praktiky nepochádzajú z vyspelých demokracií, ale skôr zo systémov, akým bolo orbánovské Maďarsko,“ upozorňuje Martin Sliz. Zároveň pripomína, že korešpondenčná voľba fungovala na Slovensku dvadsať rokov bez jediného zaznamenaného prípadu manipulácie, čo podľa neho vyvoláva opodstatnené pochybnosti o skutočných zámeroch vládnej moci.
Čo sa v parlamente vlastne stalo, prečo chce Smer meniť pravidlá volieb a čo by to znamenalo pre desaťtisíce Slovákov žijúcich v zahraničí? Aj o tom sme sa rozprávali so šéfom politického oddelenia a zástupcom šéfredaktora Martinom Slizom. Ústavný právnik zase vysvetlil, akú váhu môže mať rozhodnutie ústavnoprávneho výboru a či porušenie procesného pravidla stačí na to, aby bol zákon protiústavný.

Je jednotka Oktagonu v mušej váhe a 24. najlepšia bojovníčka podľa svetového rebríčka. Dvadsaťštyriročný klenot slovenského MMA Veronika „Sweetheart“ Smolková (10-3) v najnovšej epizóde podcastu Staredown na ŠPORT.sk prehovorila o titulových ambíciách v Oktagone, príčine, prečo odmietla ponuku z UFC, príprave v Austrálii s Luciou Szabovou či o tom, ako sa za štyri roky dostala z amatérok medzi svetovú špičku.

Patrí do elitného klubu hráčov s viac ako stovkou štartov za slovenskú reprezentáciu a na ľade sa vyžíva v nekompromisnej fyzickej hre. Hosťom najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu bol tvrdý obranca Patrik Koch. S moderátormi Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom rozobral svoj krátky, no intenzívny angažmán v zámorí, návrat do českej extraligy, ale aj ambiciózne reprezentačné ciele.
Diváci sa v rozhovore dozvedia, ako vníma rodinnú atmosféru v Třinci. Oceláři zachytili úvod sezóny, no pripomína, že pod vedením trénera Borisa Žabku zostávajú nohami pevne na zemi. Diskusia sa dotkla aj zmeny herného prejavu dominantného českého tímu, ktorý od defenzívneho hokeja prešiel k ofenzívnejšiemu a kreatívnejšiemu poňatiu hry, čo vyhovuje najmä šikovným útočníkom.
Debata sa plynule preklopila aj k jeho zámorskej anabáze a vysnívanému debutu v NHL v drese Arizony Coyotes. Patrik Koch úprimne opísal hektické chvíle pred svojím premiérovým a zatiaľ jediným zápasom v najlepšej lige sveta, o ktorom sa dozvedel len pár hodín pred úvodným buly.
„Zavolali mi okolo dvanástej. Začal som stresovať a vysvetľovať malým synom, že idem hrať za Coyotes, no oni chceli iba jesť. Aj v tej únave však eufória prevzala všetko a dodala mi energiu,“ zaspomínal si s úsmevom na bláznivý deň, keď narýchlo sadol do auta a smeroval na zápas.
Priestor dostala aj jeho povesť tvrdého muža, ktorý na klzisku s radosťou rozdáva nekompromisné bodyčeky. Sám priznal, že v Amerike sa vďaka menšiemu ľadu a benevolentnejšiemu metru rozhodcov nemusel vo svojej fyzickej hre natoľko kontrolovať a jeho štýl tam bol veľmi žiadaný. Vášeň pre hru do tela si podľa vlastných slov pestuje už od žiackych čias. V tom období si s českým obrancom Jakubom Zbořilom po každom striedaní na lavičke navzájom počítali rozdané hity.
Hoci jeho tvrdé zákroky patria medzi ozdoby zápasov a dokážu vyburcovať celý tím, naplno si uvedomuje tenkú čiaru medzi čistým a nebezpečným hitom. „Keď takto hrám, viem, že to bude občas na hrane. Snažím sa pomôcť tímu, ale stále je to iba hra a nikdy nikto nechce, aby sa súper zranil,“ prezradil svoj triezvy pohľad na tvrdú hru, pri ktorej si už aj na medzinárodných turnajoch vybudoval rešpekt.
V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa moderátori s hosťom pristavili aj pri národnom tíme. Defenzívny obranca vyzdvihol prínos bývalého reprezentačného trénera Craiga Ramsayho, ktorý mu v začiatkoch prejavil nesmiernu dôveru a pomohol mu vybudovať potrebné sebavedomie pre medzinárodný hokej. Zaspomínal si aj na cenné skúsenosti z olympijského turnaja, kde čelil najlepším hráčom sveta, a zhodnotil aj tréningovú formu brankára Jaroslava Haláka.
V rozhovore nebude chýbať ani pohľad do budúcnosti a ambície spojené so slovenským dresom. Zistíte, či nedraftovaný slovenský bojovník ešte stále sníva o návrate do zámorskej NHL, aký má prístup k prvým hokejovým krokom svojich mladučkých synov a koľko zápasov v národnom tíme by chcel do konca svojej bohatej kariéry ešte stihnúť.

Koalícia bez Tarabovcov má len 75 hlasov, čo nie je menšinová vláda, ale pat. Zároveň to vytvára priestor na kupovanie poslancov, a to ani nie priamo ich hlasovania. Niekedy bude stačiť, aby napríklad niekto z opozície neprišiel na hlasovanie. Politológ Jozef Lenč hovorí, že Robert Fico napriek situácii zrejme dovládne do riadnych volieb, lebo poslanci nemajú motiváciu ukončiť si predčasne svoje politické kariéry. Zároveň je jasné, že Tibor Gašpar pomohol aj sám sebe. Prečo to neprekáža voličom Smeru?
V podcaste s politológom Jozefom Lenčom sa dozviete:
– od 1. minúty – či je Robert Fico ešte schopný vládnuť, keď má iba 75 hlasov;
– po 2:00 – či budeme sledovať kupovanie poslancov;
– od 4:00 – či by sme nemali zmeniť počet poslancov, aby ich nebol párny počet;
– po 5:30 – že vláda a ministri nepadnú, ak bude pomer hlasov 75 ku 75;
– od 6:30 – že Fico dovládne do konca obdobia, lebo poslancom sa nechce skončiť skôr a ukončiť ich kariéry;
– po 10:00 – či je žiadane funkcií za hlasovanie vydieraním alebo nie;
– od 13:00 – čo je korupcia a čo nie;
– od 16:30 – že realita ukazuje, že zmeny v trestnom práve priamo pomohli Tiborovi Gašparovi;
– po 17:30 – prečo voličom Smeru neprekáža, že politici pomáhajú sama sebe;
– od 20:00 – či presun hlasovania o voľbách zo zahraničia znamená chaos, hanbu alebo prehru;
– po 23:20 – že tento návrh znižoval mieru demokratickej participácie občanov, lebo voličom bral už existujúce práva;
– od 27:00 – či naozaj išlo o zníženie volebnej podpory konkrétnej politickej strany;
– po 30:00 – čo myslel statusom o politických zombíkoch, v ktorom písal o Borisovi Kollárovi a Jane Bittó Cigánikovej;
– od 32:00 – či je relácia o zlatokopkách dehonestáciou žien, ktorej sa nemá zúčastniť bojovníčka za práva žien.