Podcasty Aktuality.sk

Od septembra platí nová definícia križovatky. Zákon presnejšie určuje, ktoré napojenia ciest sa za križovatky nepovažujú. Nejde pritom iba o prednosť v jazde, ale aj známy zákaz státia do piatich metrov od križovatky. Čo sa presne zmenilo?
Vodiči sa počas bežnej jazdy denne stretávajú s množstvom križovatiek. Niektoré sú označené dopravnými značkami, iné riadia semafory a na ďalších jednoducho platí prednosť sprava. Nie každé miesto, kde sa spájajú dve cesty, však musí byť z pohľadu zákona križovatkou. Práve na tento rozdiel reaguje novela zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorú schválil parlament 2. júna 2026 a účinnosť nadobudla 1. septembra 2026.
Na prvý pohľad ide o drobnú úpravu, ktorá väčšine motoristov pravdepodobne unikla. V skutočnosti však môže mať význam nielen pri rozhodovaní o prednosti v jazde, ale aj pri posudzovaní toho, kde vodič smie zastaviť alebo zaparkovať.
Čo sa zmenilo v definícii križovatky?
Aby sme pochopili význam novely, musíme sa najskôr pozrieť na pôvodné znenie zákona. Do 31. augusta 2026 sa podľa § 2 ods. 2 písm. j) križovatkou rozumelo miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo spájajú.
Išlo teda o veľmi všeobecnú definíciu, ktorá nijako bližšie neurčovala, ktoré napojenia ciest sa za križovatky nepovažujú.
Od 1. septembra však zákon používa presnejšie znenie. Križovatkou je miesto, kde sa cesty stretávajú alebo pretínajú na rovnakej úrovni. Zároveň však výslovne vymenúva napojenia, ktoré sa za križovatky nepovažujú.
Ide napríklad o miesta, kde sa účelovou cestou pripája parkovisko, garáž, čerpacia stanica, pozemok pri ceste alebo uzavretý areál. Zákon medzi výnimky zaraďuje aj vyústenia poľných a lesných ciest, cestičiek pre cyklistov, obytných či peších zón na inú cestu.
Práve posledná skupina je zaujímavá aj z pohľadu parkovania. Ak sa totiž vyústenie obytnej zóny na inú cestu nepovažuje za križovatku, nemožno naň automaticky uplatňovať všetky pravidlá, ktoré zákon viaže výslovne na križovatky.
Prečo štát zmenil definíciu? Odpovedá dôvodová správa
Zaujímavé vysvetlenie poskytuje aj dôvodová správa k novele, ktorú vláda predložila parlamentu. Jej autori uvádzajú, že cieľom je podrobnejšie definovať križovatku a výslovne určiť miesta, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá jazdy cez križovatku, ale pravidlá vchádzania na cestu.
Jednoducho povedané, zákon chce jasnejšie oddeliť dve situácie. Prvou z nich je keď vodič prechádza skutočnou križovatkou a druhou zase keď sa iba pripája na cestu, napríklad z parkoviska alebo obytnej zóny.
Dôvodová správa zároveň vysvetľuje aj ďalšie spresnenie. Nová definícia výslovne hovorí o cestách, ktoré sa stretávajú na rovnakej úrovni. Z pohľadu pravidiel cestnej premávky sa totiž mimoúrovňové napojenie, napríklad cesta prechádzajúca ponad inú cestu bez ich priameho spojenia, nepovažuje za križovatku v rovnakom zmysle. Novela teda predovšetkým spresňuje existujúce pravidlá. Jej dôsledky však môžu byť širšie než len samotná prednosť v jazde.
Mení sa aj parkovanie. Zákaz 5 metrov nemusí vždy platiť
Tu prichádzame k jednej z najzaujímavejších súvislostí, ktorú samotná zmena definície na prvý pohľad neprezrádza. Slovenský zákon o cestnej premávke v § 25 ods. 1 písm. d) zakazuje vodičom zastaviť a stáť na križovatke a vo vzdialenosti kratšej ako päť metrov pred jej hranicou a za ňou. Zákon obsahuje aj osobitnú výnimku pre náprotivnú stranu vyúsťujúcej cesty na križovatke tvaru T v obci.
Ak sa však určité napojenie podľa novej definície vôbec nepovažuje za križovatku, zákaz piatich metrov sa naň z dôvodu blízkosti križovatky nevzťahuje. Predstavme si teda napríklad výjazd z obytnej zóny na bežnú miestnu cestu. Ak by sa takéto miesto posudzovalo ako križovatka, vodič by musel rešpektovať aj príslušné päťmetrové obmedzenie. Po novom však zákon výslovne uvádza, že vyústenie obytnej zóny na inú cestu križovatkou nie je.
To znamená, že samotná vzdialenosť menšia než päť metrov od takéhoto vyústenia už nie je dôvodom na uplatnenie zákazu, ktorý platí pre križovatky. Podobný dôsledok môže mať novela aj pri niektorých napojeniach parkovísk, garáží alebo ďalších miest, ktoré zákon vylúčil z definície križovatky.
Neznamená to však, že na každom takomto mieste možno automaticky zaparkovať. Jednou z prekážok môže byť napríklad prítomnosť priechodu pre chodcov alebo miesta na prechádzanie, pre ktoré platia osobitné pravidlá. Podľa § 25 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke vodič nesmie zastaviť ani stáť priamo na priechode pre chodcov, na mieste na prechádzanie alebo na priechode pre cyklistov, a to ani vo vzdialenosti kratšej ako päť metrov pred nimi. Toto obmedzenie zostáva v platnosti bez ohľadu na novú definíciu križovatky.
Pozor, výjazd stále nesmiete zablokovať
Hoci sa na určité napojenia už nevzťahuje päťmetrové pravidlo určené pre križovatky, vodiči musia naďalej rešpektovať ostatné zákazy zastavenia a státia. Podľa § 23 ods. 2 nesmie vodič zastaviť ani stáť na mieste, kde by znemožnil vjazd alebo výjazd vozidiel.
Rovnako § 25 zakazuje zastavenie a státie na miestach, kde by vozidlo mohlo ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť premávky či obmedziť jazdu ostatných vozidiel. Predstavme si preto dve situácie.
Prvý príklad: Auto stojí tri metre od vyústenia obytnej zóny na inú cestu. Nezakrýva výhľad, neprekáža vozidlám pri vjazde ani výjazde a neporušuje žiadne ďalšie pravidlo parkovania. Samotné pravidlo piatich metrov od križovatky sa preto v tomto prípade neuplatňuje a vodičovi nemožno uložiť pokutu len za jeho porušenie. Samozrejme, za predpokladu, že neporušuje iné pravidlá zastavenia a státia.
Druhý príklad: Vodič zaparkuje meter od toho istého výjazdu, pričom jeho vozidlo zhoršuje rozhľad alebo prekáža autám vychádzajúcim z obytnej zóny. Takéto státie môže byť naďalej v rozpore so zákonom, aj keď nejde o križovatku.
Pri parkovaní musí navyše zostať zachovaná zákonom požadovaná šírka voľného jazdného pruhu. V bežnom prípade státia musí zostať pre každý smer jazdy voľný jazdný pruh široký najmenej tri metre. Zmena definície preto nepredstavuje všeobecné povolenie parkovať tesne pri každom výjazde. Znamená iba to, že pri miestach, ktoré nie sú križovatkami, sa neuplatní konkrétny zákaz viazaný na križovatku.
Zmenila sa aj prednosť sprava?
Nová definícia má význam aj pri určovaní prednosti v jazde, najmä na miestach bez dopravného značenia. Predstavme si klasickú križovatku dvoch rovnocenných miestnych ciest. Ak prednosť neupravujú dopravné značky ani iné osobitné pravidlá, vodič musí dať prednosť vozidlu prichádzajúcemu sprava.
Iná situácia nastáva pri výjazde z parkoviska alebo čerpacej stanice. Aj keď sa takýto výjazd nachádza napravo od vodiča a nie je označený značkou „Daj prednosť v jazde“, vozidlo opúšťajúce parkovisko musí dať prednosť premávke na ceste. Toto pravidlo však nebolo zavedené až septembrovou novelou. Povinnosť dať prednosť pri vchádzaní na cestu z obytnej zóny, parkoviska, garáže, poľnej alebo lesnej cesty existovala už predtým.
Novela výslovne spresňuje, že uvedené napojenia nie sú križovatkami, a teda sa na nich neuplatňujú pravidlá jazdy cez križovatku. Do ustanovenia o vchádzaní na cestu zároveň výslovne doplnila čerpaciu stanicu. Vodiči si preto musia zapamätať, že absencia dopravnej značky ešte automaticky neznamená prednosť sprava.
Zmena definície križovatky ovplyvňuje aj predchádzanie, platnosť značiek či otáčanie
Nová definícia križovatky má vplyv aj na ďalšie pravidlá cestnej premávky. Napríklad § 15 ods. 5 písm. g)spravidla zakazuje predchádzanie na križovatke a v jej tesnej blízkosti. Ak sa však určité napojenie už za križovatku nepovažuje, tento konkrétny zákaz sa naň nevzťahuje. Vodič však musí naďalej dodržiavať ostatné pravidlá bezpečného predchádzania.
Zmena môže ovplyvniť aj platnosť niektorých dopravných značiek. Pri značkách, ktorých platnosť sa končí križovatkou, sa totiž výjazd z parkoviska alebo iné napojenie vylúčené z definície križovatky nepovažuje za miesto, kde obmedzenie automaticky končí. Dôležité je to napríklad pri obmedzení rýchlosti a zákaze predchádzania, keďže pri týchto značkách prechodné ustanovenia vyhlášky do 31. marca 2029 naďalej počítajú s ukončením ich platnosti na križovatke. Výjazd, ktorý už zákon za križovatku nepovažuje, však takýto účinok nemá.

Bývalý útočník známy svojou rýchlosťou, medailista z MS a dnes jeden z najprogresívnejších koučov na slovenskej scéne. Hosťom najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu bol hlavný tréner tímu Vlci Žilina Milan Bartovič. S moderátormi Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom rozobral majstrovské ambície svojho mužstva, zmenu vlastnej horkokrvnej povahy, ako aj trénerskú inšpiráciu.
Poslucháči sa dozvedia, aký tlak so sebou prináša pozícia lodivoda v klube, ktorý sa od začiatku sezóny netají tými najvyššími cieľmi. Milan Bartovič detailne opisuje letnú prestavbu žilinského kádra, do ktorého po novom pribudlo viac fyzickej sily a neoceniteľných skúseností. Hlavným zámerom je pripraviť mužstvo tak, aby svoju formu vygradovalo práve v najdôležitejších momentoch play-off. Ako sám priznáva, po menšom hľadaní sa v úvode ročníka sa tím vracia k priamočiaremu a rýchlemu hokeju, ktorý jeho zverencom i jemu samému svedčí najviac.
Rozhovor sa následne preklopí k jeho trénerskej transformácii. Kým počas hráčskej kariéry patril k mimoriadne energickým a emotívnym lídrom, na lavičke musel tento prístup postupom času prehodnotiť. Zistil totiž, že prílišná impulzívnosť mužstvu skôr škodí. „Čím som na striedačke ja pokojnejší, tak aj tím reaguje lepšie, takže emócie sa snažím prenášať skôr do príhovorov v kabíne,“ vysvetlil svoj vyvinutý cit pre tímovú psychológiu a prácu so striedačkou.
V diskusii odkrýva tiež svoje metódy budovania víťaznej kultúry a zdravej chémie v šatni. Aby sa predišlo vytváraniu skupiniek a izolácii legionárov, primárnym jazykom v žilinskej kabíne sa stala angličtina, čo zároveň pomáha mladým Slovákom v príprave na prípadný odchod do zámoria. Milan Bartovič nešetrí slovami chvály na adresu obrovských pracantov, akým je strelec Šimon Petráš či ukážkový profesionál Brant Harris.
Moderný hokej sa nezaobíde bez pokročilých štatistík a inak to nie je ani pod Dubňom, kde realizačný tím úzko spolupracuje s dátovým analytikom. Tréner Vlkov presne vie, aké herné ukazovatele sú pre jeho systém najviac kľúčové. „Tým, že som bol útočne ladený, tak sa veľa pozerám na vstupy do pásma, no obzvlášť zaťažený som na zbytočné straty pukov na modrých čiarach, lebo viem, aké to je pre hráča nepríjemné, keď musí šprintovať 30 metrov dozadu,“ zdôraznil dôležitosť taktických detailov, ktoré v konečnom dôsledku rozhodujú ťažké zápasy.
V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk rozobrali spolu s moderátormi aj jeho neustále vzdelávanie a hľadanie svetovej inšpirácie. Hoci ako kormidelník napreduje raketovým tempom, neustále sleduje moderné európske i zámorské trendy. Netají sa tým, že okrem futbalového stratéga Jürgena Kloppa ho momentálne najviac fascinuje práca Roda Brind‘Amoura v Caroline Hurricanes, ktorého tím je v NHL známy enormnou pracovitosťou, charakterom a nepríjemným, priamočiarym hokejom.
V diskusii nechýba ani spomínanie na jeho povestnú výbušnú rýchlosť, vďaka ktorej si kedysi zahral aj v zámorskej NHL či vybojoval striebro na šampionáte v Helsinkách. Dozviete sa, prečo si myslí, že tajomstvo dlhodobého úspechu spočíva v prísnej každodennej rutine, ktorú by rád vštepoval už mladým hokejistom v žiackych kategóriách. Okrem toho prezradí aj svoj aktuálny postoj k čerstvej ponuke stať sa asistentom trénera pri slovenskej reprezentácii a prečo je pre neho žilinský klub na ceste za úspechom absolútnou prioritou.

„V puberte som mal pocit, že ako gej mám pred sebou len dve možné životné trajektórie: buď budem na smiech, alebo môj život bude tragédiou. Malo by pre mňa obrovskú hodnotu vidieť, že život môže dopadnúť dobre, aj keď je človek kvír,“ hovorí občiansky aktivista Roman Samotný.
Pred štyrmi rokmi útočník pred bratislavským barom Tepláreň zavraždil Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha. Miesto, ktoré bolo pre mnohých LGBTI+ ľudí symbolom bezpečia, slobody a prijatia, sa odvtedy spája aj s jednou z najtragickejších udalostí novodobého Slovenska. V čase, keď si pripomíname štvrté výročie teroristického útoku a zároveň 20 rokov od vzniku Iniciatívy Inakosť, sme sa rozprávali s občianskym aktivistom a zakladateľom Teplárne Romanom Samotným.
V rozhovore otvorene hovorí o tom, prečo si ani dnes nedokáže spomenúť na svoj bar bez bolesti a ako sa vyrovnával s tragédiou, ktorá zásadne zasiahla jeho život. Opisuje aj obrovskú vlnu solidarity, vďaka ktorej napriek skúsenosti s nenávisťou dospel k presvedčeniu, že dobro v ľuďoch prevažuje. Hoci bar na Zámockej ulici už neexistuje, Tepláreň žije ďalej v podobe komunitných podujatí a diskusií.
S Romanom Samotným sa však vraciame aj do jeho dospievania, k prvému coming outu a k šestnástim rokom aktivizmu v Inakosti. Rozprávame sa o tom, ako sa za posledné dve desaťročia zmenil život LGBTI+ ľudí na Slovensku, prečo podľa neho spoločnosť v prijímaní menšín predbehla politikov a aký dosah má nenávistná rétorika na mladých ľudí.
Čo mu napriek všetkým sklamaniam dáva nádej, že Slovensko môže byť láskavou krajinou, v ktorej sa každý bude cítiť doma? Aj o tom je dnešná časť Aktuality Nahlas. Moderuje Monika Vatrálová.

Futbalová kabína pripomínajúca babylonskú vežu, v ktorej by ste napočítali 17 či 18 rôznych národností, každodenné spoločné dochádzanie z Bratislavy na Žitný ostrov, ale aj tvrdé odmietanie predčasných majstrovských úvah. Najnovšia epizóda obľúbeného podcastu Striedame! s moderátorskou dvojicou Julom a Muťom prináša exkluzívny pohľad do samotného srdca aktuálneho lídra našej najvyššej súťaže.
Pozvanie do štúdia ŠPORT.sk totiž prijal stopér a súčasný kapitán FC DAC 1904 Dunajská Streda Filip Blažek. Hráč, ktorý za seba necháva hovoriť výkony na trávniku, tentoraz urobil výnimku a fanúšikom naservíroval mimoriadne otvorený a pútavý rozhovor.
Dunajskostredčania zažívajú výborný vstup do sezóny. Mužstvo šliape naplno, a hoci by sa pri pohľade na tabuľku mohlo zdať, že v šatni už prirodzene rezonuje slovo titul, skúsený obranca tieto myšlienky rázne krotí. Divákov v podcaste okamžite zaujme jeho pragmatický prístup a snaha držať tím nohami pevne na zemi.
„Ak situácia zostane rovnaká aj v poslednom kole, stále nebudeme hovoriť o titule, pretože je to ešte zbytočné. Je pred nami naozaj veľmi veľa kôl,“ prízvukuje líder „žlto-modrých”.
Kapitánsku pásku prebral po tom, čo hlavného kapitána Tarasa Kačarabu odstavili zdravotné problémy. Filip Blažek v rozhovore prezrádza, ako toto trénerovo rozhodnutie z letnej prípravy vníma a prečo nemá najmenší problém vrátiť sa kedykoľvek späť do roly radového hráča. „Taras je naďalej určený ako hlavný kapitán, ale keďže bol zranený, padlo to na mňa. Verím, že to bolo dobré rozhodnutie, napokon, zatiaľ sa nám darí,“ hovorí s úsmevom na margo svojej dočasnej vodcovskej úlohy.
Okrem čisto športových tém sa Julo s Muťom ponorili aj do atraktívneho zákulisia fungovania extrémne kozmopolitného tímu. Len málokto si totiž vie predstaviť, aké je to každodenne ladiť chémiu v šatni, kde sa miešajú hráči doslova z celého sveta.
Muťo to sám počítal, no pri trinástej alebo štrnástej národnosti prestal. „Myslím si, že celkovo ich je 17 alebo 18. Mali sme to dokonca ako otázku v kvíze počas teambuildingu,“ vťahuje Filip Blažek divákov do interného chodu klubu.
Zároveň dodáva, že univerzálnym a hlavným spájacím jazykom je angličtina, no napríklad africkí legionári zo Senegalu neraz komunikujú vo vlastných dialektoch. Fanúšikovia sa taktiež dozvedia, prečo si väčšina kádra vybrala pre rodinný život Bratislavu a spoločne dochádza po rýchlostnej ceste R7 alebo koľko stojí nového kapitána zápisné do tímovej kasy.
Rozhovor sa však ani zďaleka neobmedzuje len na súčasnosť v Dunajskej Strede. Filip Blažek sa obzerá aj za svojou bohatou kariérou, ktorá ho zo slovenskej ligy zaviala do dánskeho Bröndby Kodaň, českej ligy či rumunských klubov, pričom nevynecháva ani porovnanie podmienok.
Rovnako tak sa nevyhýba ani otázkam o svojej futbalovej budúcnosti a otvorene debatuje o tom, či by ho na sklonku kariéry lákalo pôsobenie v exotickejších destináciách. Ak chcete zistiť, ako funguje tá najrozmanitejšia futbalová šatňa na Slovensku a ako premýšľa jej aktuálny líder, nenechajte si ujsť celú epizódu podcastu Striedame!

„Síce som prišiel o nohy, ale dostal som čas – čas hovoriť o vojne a jej pravej tvári. Ak nechcete dopustiť, aby sa vojna rozliala k vám, musíte byť vnútorne pripravení zvíťaziť.“ Oleksandr Chumak, vojnový veterán z Kyjeva. “Vojna je obrovská špina, krv a mimoriadne ťažká práca. Nedá sa ňou prejsť bez toho, aby vás nezmenila”, dodáva.
📌 V tomto rozhovore sa dozviete:
- Ako veterán Oleksander Chumak spracoval stratu oboch nôh a prečo považuje každé vážne zranenie za „mikrosmrť“.
- Ako funguje rehabilitačné centrum Next Step a prečo pripomína skôr modernú posilňovňu než nemocnicu.
- Prečo sa mnohí zrehabilitovaní ukrajinskí vojaci dobrovoľne vracajú zo stredísk späť na front.
- Čo si myslia o vyhláseniach Donalda Trumpa a diktovaných mierových ústupkoch.
- Akú kľúčovú lekciu o národnej pripravenosti a obrane slobody dávajú Ukrajinci Európe.
- Čo hovoria o Ficovom “otváraní dverí” Moskve.
„Stratil som nohy, no získal čas, aby som mohol rozprávať o vojne a jej krutostiach“ – slová vojnového veterána Oleksandra Chumaka.
Putinova vojna – to nie sú len nenasýtené geopolitické chúťky vládcu Kremľa. Aktuálne sú za nimi neuveriteľné dva milióny tých, ktorých stáli život či zdravie. To sú úhrnné straty a informácie o zranených na oboch stranách konfliktu. Realita však môže byť ešte horšia, nakoľko tieto informácie si armády strážia.
Život a zdravie
V prípade poškodeného zdravia máme dočinenia s vojnovými veteránmi. Prežili zákopy, peklu vojnu čelili tvárou v tvár…. A teraz bojujú hoc’ len o každý samostatný krok. Aj to je jedna z tvárí vojny.
Dnes k nám vstupuje cez príbeh Olexandra Chumaka a Karin Mashtalirovu. Vojnového veterána Putinovej agresie a ženu, ktorá jemu a stovky ďalším dáva nádej na každý „ďalší krok“, riaditeľku centra Next step pre veteránov.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.