Podcasty Aktuality.sk

„Manipulovať s náboženským presvedčením na dosiahnutie politických cieľov je zneužívaním náboženstva“, tvrdí Juraj Vittek, teológ a katolícky kňaz. „Problém vzniká vtedy, keď náboženský jazyk a určité gestá vyvolávajú dojem legitimizácie konkrétnych politických riešení a konkrétnej vládnej garnitúry“, ilustruje. „Keď kresťanská modlitba začne slúžiť na to, aby vytvárala dojem, že konkrétny politik má autoritu priamo od Boha, tam musíme byť veľmi opatrní a kritickí“, dopĺňa Vittek.
Jún 2020. Svet obletela fotografia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý pred kostolom drží v ruke Bibliu. Pre jeho priaznivcov to bol symbol obrany kresťanskej Ameriky, pre kritikov ukážka cynického politického marketingu.
Marec 2025. Ten istý Donald Trump, opäť v prezidentskom úrade. Tento raz v oválnej pracovni v spoločnosti pastorov, ktorí naňho ako vyvoleného a armádu zvolávajú požehnanie Boha.
V americkej politike sa čoraz častejšie objavuje jazyk viery, biblické príbehy aj kazatelia, ktorí tvrdia, že Boh si vybral konkrétneho politika, aby zachránil krajinu. Kde je hranica medzi autentickou vierou a jej zneužívaním na politickú mobilizáciu? A čo na to hovorí kresťanská teológia?
Nie je to ani kresťanské, ani evanjeliové – reaguje kňaz a teológ Juraj Vittek.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenská televízia a rozhlas (STVR) spúšťa vlnu prepúšťania, ktorá zasiahne 60 zamestnancov naprieč celou inštitúciou. Podľa zistení Aktuality.sk sa na finálnom zozname „nadbytočných“ ocitli aj kľúčoví kritici súčasného manažmentu a členovia štrajkového výboru. Vedenie využilo neštandardne skrátenú lehotu Úradu práce a výpovede môže začať doručovať už tento piatok.
RTVS sa v júli 2024 premenila na STVR. Vedenie Martiny Flašíkovej odvtedy čelí kritike za rušenie relácií, stopnuté reportáže a údajný vplyv politických nominantov v Rade STVR. Aktuálne inštitúcia prepúšťa 60 ľudí, primárne kritikov a lídrov štrajkového výboru. Viac o „čistkách” povie redaktorka Frederika Lodová, ktorá tému dlhodobo sleduje a dnes prinesie informácie o finálnom zozname prepustených.

Vojna na Ukrajine sa zmenila na sofistikované „dronové safari“, kde je človek lovnou zverou a smrť je dennou rutinou. Na vojnu sa nedá zvyknúť a ak by sme to chápali, museli by sme zásadne zmeniť naše správanie sa, tvrdí dokumentaristka Viera Dubačová. Ako vnímajú svet deti, pre ktorých sa raketové útoky stali súčasťou bežného dňa?
Ukrajina v roku 2026 už dávno nie je tou Ukrajinou akou bola vo februári 2022, keď Vladimír Putin spustil svoju vražednú mašinériu. Štyri roky medzi ruinami a smrťou. Tisícky mŕtvych, tisícky zranených a tisícky a tisícky pozostalých či traumatizovaných obetí, úplne zničené mestá - ba dokonca celé regióny, no a koniec tohto krvavého pustošenia? Ten je stále kdesi v nedohľadne.
Krajina, kde sa zvyk na smrť stane akousi každodennou rutinou, ale dá sa vôbec zvyknúť na vojnu? Ako vnímajú svet ľudia, pre ktorých sa raketové útoky stali súčasťou rannej rutiny, kde berú silu a nádej v tom žiť a čo si vlastne oni sami želajú - pre seba i pre svoju krajinu? A vôbec, ako sa dá žiť v krajine vojny, najmä deťom a ženám?
Vojna je to najodpornejšie a najkrutejšie ľudské zlo, ktoré človek človeku páchať a brániť sa tomu môžeme iba odvahou a zbavením sa strachu. Každý jeden z nás musí v tomto prekročiť svoj tieň, odkazuje nám Viera Dubačová.
Dokumentaristka Viera Dubačová už celé štyri roky prináša obraz bojujúcej i krvácajúcej Ukrajiny, krajiny kde sa odhodlanie prežiť a zachrániť si domov - i blízkych, denno-denne bije s únavou i ľudským, ako aj materiálnym vyčerpaním.
Dnes je to čoraz viac o stále sofistikovanejších spôsoboch ako zabíjať ľudí. Žiť tam je nesmierne ťažké, na vojnu sa proste zvyknúť nedá. Je až šialené, ako to tu my – na Západe, nedokážeme pochopiť, hovorí pre Aktuality Viera Dubačová.
Sledujete Ráno Nahlas, dnes s režisérkou a aktivistkou Vierou Dubačovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V spoločnosti sa mužská sila často meria schopnosťou zatnúť zuby a vydržať. Villiam Gabria však prichádza s radikálne odlišným posolstvom. Ako zakladateľ občianskeho združenia weLive, prvej mužskej pacientskej skupiny na Slovensku, búra mýty o tom, že požiadať o pomoc je prejavom slabosti. Práve naopak.
V prostredí, kde o onkologických diagnózach muži často hovoria len potichu alebo vôbec, weLive vytvára bezpečný priestor pre život s hodnotami a vzájomnú podporu. Dnes sa budeme rozprávať práve o tejto podpore a hodnotách.
V rozhovore sa dozviete:
- Čo bolo hlavným spúšťačom na vznik pacientskej organizácie zameranej na mužské zdravie;
- ako majú muži vedieť, že preventívna prehliadka nebola vykonaná správne;
- čo je v komunikácii s pacientom najdôležitejšie, ako byť empatický a zároveň neublížiť;
- ako by mal po vyliečení vyzerať návrat do bežného života.

Ako vyzerá skutočne zdravá rieka? Prečo je pre nás dôležité, aby ryby mohli voľne migrovať?
14. marca si pripomíname Medzinárodný deň akcií proti priehradám a pre rieky, vodu a život. Je to deň, ktorý nám pripomína, že voda nie je len energetická surovina, ale základný predpoklad zdravej krajiny.
O význame priechodnosti tokov, o slovenskom úseku Dunaja aj o vracaní života do vyschnutých ramien sme sa v podcaste EKOcaste rozprávali s expertkou na ochranu vôd Martinou Paulíkovou z WWF Slovensko.
V rozhovore sa dozviete:
- Kedy je rieka skutočne slobodná;
- či máme na Slovensku dostatok takýchto rozmanitých vodných plôch, aby všetky ryby mali možnosti, ktoré potrebujú k svojmu životu;
- prečo je migrácia pre ryby a iné vodné živočíchy otázkou života a smrti;
- čo sa stane, keď sa priehrada postaví, a čo sa stane, ak dôjde k jej demontáži.