Podcasty Aktuality.sk

Verfügbare Folgen

5 von 2308

Ochranári zapálili sviečky za zastrelené vlky, niektoré krajiny sú vystavené riziku zmiznutia pod vodou (EKOnews)
Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?Poznáte rôzne včely, čmeliaky a ploskočielky? Títo hrdinovia pracujú aj na jeseňVedci zo Sliezskej technickej univerzity merajú v Tatrách silu, ktorou kone ťahajú vozy s turistami na ceste k plesu Morské okoNiektoré krajiny sú vystavené riziku zmiznutia pod vodou v dôsledku stúpajúcej hladiny moraOchranári zapálili sviečky za zastrelené vlkyGreenpeace Slovensko blokovalo ministerstvo životného prostredia, k aktivistom prišli aj policajti
--------
5:32
--------
5:32
Táto moc sa bojí zdravých a silných inštitúcií, prekážajú jej čestní odborníci, tvrdí politológ Štefančík
„Demokracia funguje práve na nezávislých inštitúciách. Dobre spravovaný štát funguje na ľuďoch, ktorí sú odborníci,“ hovorí politológ Radoslav Štefančík. Reaguje tak na snahu vládnej väčšiny zrušiť úrad na ochranu oznamovateľov korupcie. „Ide im o vlastnú beztrestnosť, o svoje pohodlie, pretože vidia, že spravodlivosť, aj keď je niekedy pomalá, nakoniec príde,“ hovorí politológ. „Problém je však v tom, a nespravodliví ľudia to vedia, že sú niektorí, ktorí sa nenechajú podplatiť, ktorí sa nenechajú vydierať, a práve takíto čestní ľudia podvodníkom vadia.“Vládna väčšina dokonáva rušenie Úradu pre oznamovateľov korupcie. Paradoxne toho úradu, ktorý Peter Pellegrini a jeho Matúš Šutaj Eštok svojho času zakladali. Sama hovorí, že nejde o rušenie, ale jeho transformáciu, naviac s rozšírením záberu – ochranu oznamovateľov korupcie má rozšíriť o ochranu obetí trestných činov. Opozícia oponuje Eštokovou pomstou za Čurillovcov, pre ktorých rezort obrany dostal stotisícovú pokutu. Minister totiž na nich siahol bez ohľadu na to, že boli pod ochranou úradu. Proti kroku vlády sa ozvali výrazné tváre justície, mimovládneho sektora a vytiahli pred parlament rozhorčených ľudí.Odchádzajúci týždeň však bol aj o nahnevanom Andrejovi Dankovi, ktorý odmieta vstúpiť na úrad vlády, kým tam je premiérov poradca pošpinený Epsteinovimi zoznamami; o novej vojne v prokuratúre – medzi Marošom Žilinkom a žilinským krajským prokurátorom Tomášom Baloghom; či o opäť nespokojnom poslancovi Ferenčákovi, ktorý sa má vzdať postu šéfa parlamentného výboru, aby ho mohol nahradiť bývalý vicepremiér Peter Kmec pre spornú dotačnú výzvu.Čo napovedal tento týždeň o krajine, kde sa rodí stále menej detí a tie, čo tu zostávajú, si aj od premiéra vypočujú, že „za marišku namaľujú, čo chcú“ – to v narážke na popradského študenta Mura a jeho kriedovú revolúciu.Na krajinu posledného týždňa sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom. „Táto moc sa bojí zdravých a silných inštitúcií,“ hovorí. „Prekážajú jej čestní odborníci,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
--------
33:07
--------
33:07
Bude veľká vojna Ruska proti Európe? Expert vysvetľuje, na čom to záleží (Epizóda 77/25)
Rusko momentálne nemá na ďalšiu vojnu, hovorí Alexander Duleba, expert na Rusko. Reaguje tak na obavy viacerých armád či tajných služieb, že Rusko najneskôr do roka 2030 zaútočí na európsku krajinu NATO. Rusi sú totiž nespokojní a chcú zasahovať do bezpečnosti Európy. Čo to znamená pre nás? Dá sa nájsť kompromis a dá sa nájsť funkčný mier? Alexander Duleba je mierny optimista a naznačuje, ako by mohol vyzerať mier.V podcaste s Alexandrom Dulebom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo nemeckí či poľskí generáli varujú pred vojnou s Ruskom a či je hrozba reálna;– po 2:00 – že Rusko chce zmeniť bezpečnostnú architektúru Európy, ale nemá na to kapacity;– od 4:00 – ako vojna na Ukrajine vyčerpala ruský vojenský potenciál a prečo nemôžu viesť konflikt na dvoch frontoch;– po 4:30 – že pôvodná profesionálna ruská armáda už neexistuje a nahradili ju finančne motivovaní regrúti;– od 7:30 – ako sa podstatne zmenil charakter vojny na Ukrajine;– od 8:20 – prečo Rusi postupujú len po pár metroch a využívajú pechotu namiesto techniky;– po 9:30 – ako sa Rusi boja vyhlásiť mobilizáciu;– po 11:50 – prečo je menší alarmista ako európski generáli;– od 13:10 – čo vlastne Rusko chce a či sa im dá vyhovieť;– po 14:20 – prečo sú medzi mierovými požiadavkami veci, ktoré sa týkajú nás a nie Ukrajiny;– od 15:20 – že Rusko nevie vykryť deficit, lebo si nevie požičať na trhoch;– po 16:30 – ako Putin povedal Macronovi, že na Európu nezaútočí;– od 17:30 – čo presne svedčí o tom, že Rusi na vojny už nebudú mať peniaze;– po 19:00 – či konečne zaberajú sankcie;– od 22:30 – že najnovšie sankcie demotivujú Čínu aj Indiu spolupracovať s Ruskom;– po 24:00 – či máme na stole reálny mierový plán a či sa rodí mier;– od 27:30 – že Ukrajina chce najprv zastaviť boje, ale Rusko presne naopak;– po 33:00 – ako je ruský mierový návrh tak zle napísaný, že sa vlastne nedá naplniť;– od 34:30 – či je 19-bodový plán realistický mierový plán, alebo len ďalšia fikcia;– po 35:00 – čo vlastne rozhodne o konci vojny;– od 36:00 – že vojnu môžu rozhodnúť aj európske voľby;– po 36:50 – ako sa Ukrajina môže poraziť sama;– od 38:50 – že ruská vojna na Ukrajine už vojensky nedáva zmysel ani Rusku;– po 40:00 – či by mier na Ukrajine nebol pre nás zlou správou, lebo by sa Rusko mohlo pripraviť na ďalšiu vojnu;– od 41:00 – že Rusko by mohlo chystať ďalšiu vojnu, keby sme od nich začali znova kupovať ropu a plyn;– po 43:00 – že sa treba rozprávať o kontrole a transparentnosti zbrojenia;– od 44:00 – čo treba, aby sme mali garantovaný mier;– po 46:00 – ako vyzerá vojenská transparentnosť;– od 48:30 – či európske vojenské záruky Ukrajine nie sú najrýchlejšou cestou k vojne;– po 49:00 – ako nám Ukrajinci svojimi životmi kupujú čas;– od 49:20 – že ak sa rozpadne EÚ a NATO, vrátime sa do 19. storočia a môžeme zabudnúť na suverenitu;– po 50:00 – prečo je zásadným problémom Donald Trump;– od 50:30 – či sa dá dohodnúť s Ruskom.
--------
52:00
--------
52:00
Rebel proti Marošovi Žilinkovi: Nenechám sa odvolať zo zástupného dôvodu (Epizóda 76/25)
Tomáš Balogh je šéf krajskej prokuratúry v Žiline, ktorý sa ocitol vo verejnom spore s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Tvrdí, že Žilinka mu nezákone zasahoval do citlivých politických káuz - konkrétne pre Ficovho švagra Svetozára Chabadu a šéfa úradu vlády Juraja Gedru mal Žilinka žiadať prísnejšie a rýchlejšie stíhanie. Verejne sa proti tomu ozval až keď sa ho generálny prokurátor pokúsil odvolať z funkcie. Balogh tvrdí, že to bolo pre zástupný dôvod a požiadal o pomoc Úrad na ochranu oznamovateľov. Prípad bude už zajtra riešiť Rada prokurátorov. Prečo sa obrátil aj na politikov?Generálny prokurátor Maroš Žilinka chce Tomáša Balogha odvolať pre pochybenia pri obstarávaní nábytku na žilinskej prokuratúre. O jeho listoch tvrdí, že sú len vedrami špiny na vedenie generálnej prokuratúry.Tomáš Balogh sa bráni, že sa nenechá odvolať zo zástupného dôvodu. S politikmi Smeru ani ich nominantmi podľa vlastných slov nič nemá.V podcaste so žilinským krajským prokurátorom Tomášom Baloghom sa dozviete:– od 1. minúty – ako malo vyzerať ovplyvňovanie politických káuz zo strany generálneho prokurátora;– po 5:00 – že Maroš Žilinka mal vydať pokyny písomne, ale dal ich len ústne;– od 7:00 – či nie je legitímne, aby nadriadený prokurátor žiadal rýchlejší postup v prípade Svetozára Chabadu;– okolo 9:00 – ako mohol prokurátor Chabada neriešiť spisy neúmyselne;– od 16:00 – prečo Maroš Žilinka tlačí na tieto kauzy;– po 17:00 – že intenzita zásahov Maroša Žilinku vzrástli v jednej kauze v júli 2025, mesiac po neschválení jeho renty;– od 19:00 – ako reaguje na to, že tieto prípady vyzerajú ako ochrana ľudí blízkych Smeru;– po 21:00 – prečo verejne vystúpil proti Marošovi Žilinkovi až keď mu hrozí strata funkcie;– od 25:00 – ako verí, že ho ochráni Úrad na ochranu oznamovateľov a či je už chráneným oznamovateľom;– po 34:00 – prečo sa ho dotýkajú vyjadrenia Maroša Žilinku, ale neprekáža mu, ak jeho meno využíva Smer v politike;– od 43:00 – prečo prokurátorke v kauze sekty AllatRa navrhol taký nízky disciplinárny trest a či jej prestal veriť;– po 44:00 – že nerozumie, čím je kontroverzný jeho podriadený prokurátor Kováč.Oprava: Redaktor v rozhovore nesprávne uviedol, že neschválenie renty pre generálneho prokurátora časovo zapadá s údajným zásahom do kauzy v novembri 2024. V skutočnosti koreluje až s druhým diskutovaným prípadom v júli 2025 (rentu poslanci odmietli v júni 2025).
--------
49:25
--------
49:25
Ťažký týždeň: Vláda iného názoru (36/2025)
A neuveríte, koho nasadili na debatu s Robertom Ficom po odchode nespokojných študentov.Iný názor môže zaznieť, len ak je v súlade s koaličnou demagógiou a niektoré zákony sa menia len vtedy, ak zasiahnu členov vlády. Aj o tom je najnovší Ťažký týždeň.Epizóda je sponzorovaná.
--------
17:39
--------
17:39