Podcasty Aktuality.sk

Lyžovačky sa stávajú luxusnými dovolenkami, ktoré si môže dovoliť čoraz menej Slovákov. Vo veľkých strediskách v Tatrách alebo v Jasnej je tak čoraz viac Poliakov, lebo Poľsku sa darí. Ak ste cenovo senzitívna rodina, rovno zabudnite na lyžovačku medzi sviatkami, odkazuje šéf prevádzkovateľa najväčších stredísk TMR, Igor Rattaj. S ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom aj jeho štátnym tajomníkom Filipom Kuffom má dobrý vzťah. Ministrovi dokonca vnukol myšlienku, aby ľudia podnikajúci v Tatrách museli platiť koncesiu.V podcaste s Igorom Rattajom sa dozviete:– od 1. minúty – či politika vlády ochudobňuje Slovákov;– po 2:00 – prečo museli zvýšiť ceny lístkov;– od 3:00 – či chudobnejú aj najbohatší a či sa musí aj on obmedzovať;– okolo 4:00 – prečo je podľa neho pre štát lepšie, keď si kúpi 500-eurové šampanské než 200-eurové;– po 6:00 – že treba osekať štátnu správu, lebo ľudia v nej dnes už zarábajú veľa;– od 7:30 – čo si myslí o Ivanovi Miklošovi a prečo sa bohatí sťahujú do Talianska;– po 9:30 – či bude lyžovačka lacnejšia alebo drahšia;– od 9:45 – či budú Tatry už len pre Poliakov, lebo Slováci si to nebudú môcť dovoliť;– po 12:00 – že lyžovačka prestáva byť ľudovou zábavou a cenovo senzitívnejší by mali rovno zabudnúť na tú silvestrovskú;– od 14:00 – kto za to môže a prečo Poľsko rastie a my nie;– po 16:00 – že by voličov nepustil k voľbám každé štyri roky;– od 16:30 – či je demokracia v protiklade s rastom ekonomiky alebo nie;– po 17:30 – či sa mu ľahšie rozvíjajú lyžiarske strediská, keď nevládnu ochranári;– od 19:00 – aký má vzťah s ministrom Tarabom a či mu to uľahčuje podnikanie v národných parkoch;– po 21:30 – či vďaka tomu dosiahol ústupky pri zonácii Tatier;– od 23:30 – akou logikou neprídu Tatry o ďalšie časti prírody, keď chce stavať ďalšie lyžiarske stredisko na Hrebienku;– po 25:30 – že chce venovať pozemky, aby ich vymenil za nové lyžiarske stredisko;– od 28:00 – kedy sa dokončí zonácia;– po 28:30 – ako poradil Tarabovi koncesie na podnikanie v národných parkoch;– od 30:00 – či to nepredraží Slovákom Tatry ešte viac;– po 31:00 – či sa koncesiou nechce len zbaviť konkurencie v podobe malých stánkarov;– od 33:00 – že pozná skoro všetkých ministrov;– po 33:30 – koho pozná najlepšie a najbližšie;– od 34:50 – ako sa jeho vila dostala do vlastníctva otca Martina Glváča;– po 35:40 – či vymenil vilu za penzión Glváčovcov v Rakúsku;– od 37:30 – či nekryje majetky politikov, ktorí si na to nemohli zarobiť legálne;– po 39:00 – prečo Kočner písal Glváčovi, keď chcel majetok, ktorý oficiálne patril Rattajovi;– po 40:00 – či je stále kamarát s Martinom Glváčom.

Pre mladých je témou číslo jedna osamelosť. Nehovoríme o tom, čo nás naozaj trápi a čím vnútorne žijeme. Namiesto toho nosíme masky a snažíme sa napĺňať očakávania tých druhých. Tvrdí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Podľa neho, my dospelí mládež sklamávame pretože im nevieme poskytnúť istoty, ale ani nádej a preto sa deti utiekajú k pochopeniu v online priestore. Výsledkom je prehlbujúca sa radikalizácia mládeže, ktorá môže vyústiť až do opakovania fatálneho násilia, varuje psychológ Madro.„Srdce je malá vec, ale žiada si veľké veci. Ono samo by nepostačilo mačiatku na obed, a predsa mu nie je dosť ani celý svet.“ Napísal svojho času Victor Hugo. Podobne je tomu u našich detí. Na jednej strane neustále verbálne deklarujeme, že deti sú pre nás - i pre celú našu spoločnosť, tou absolútnou prioritou, témou tém, soľou zeme ako i našou budúcnosťou či nádejou. Na strane druhej, v realite, môžeme vidieť ako neustále narastá počet detí, ktoré sužujú vážne psychické a duševné problémy či dokonca stoja na samej hrane voľby medzi životom a nebytím. Trápi ich strach zo zlyhania, obavy z toho, že sklamú očakávania a - na dnešnú dobu plnú modernej komunikačnej techniky, paradoxne až neuveriteľná osamelosť.Zároveň registrujeme i narastajúci radikalizmus mládeže, ktorý už aj tu - na Slovensku, niekoľkokrát udrel s brutálne vražednou silou. K tomu treba prirátať stále pretrvávajúci problém šikany, tlaku od vysoko polarizovanej a frustrovanej spoločnosti nás dospelákov, ako i zlyhávajúci a až zúfalo nedostatočný systém pomoci pre deti vo vážnych ba dokonca až existenciálnych problémoch, ktoré až pričasto balansujú na samej hrane života a smrti. Áno, ide presne o tie deti, ktoré inak tak radi verbálne označujeme za to najdôležitejšie, čo ako spoločnosť vôbec máme. Naše vlastné deti. Čo teda tieto naše deti a našu mládež skutočne trápi, vieme to vôbec? A ako im v tom vieme reálne pomôcť - indviduálne, ale aj ako celá spoločnosť? No a ako si poradiť s týmto obdobím veľkých očakávaní ale i stretov snov, očakávaní s neraz šedivou až krutou realitou - teda sviatkami?Nám sa množia príbehy detí, ktoré chcú riešiť to, čo sa im deje, tak, že upozornia svet tým, že niekomu inému ublížia. Len aktuálne riešime takmer 50 takýchto príbehov. Situácia je naozaj veľmi vážna a náš systém dostatočne nereflektuje na tieto potreby ako i výzvy. Mreže pri bráne ani kamery riešením ozaj nie sú, tým je len dlhodobá a systémová práca s rizikovými prípadmi mladých ľudí, hovorí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko psychológ Marek Madro. https://ipcko.sk/Témy dnešného Rána Nahlas s Marekom Madrom a Frederikou Hazeovou z internetovej poradne pre mladých IPčko. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sviatky nemusia byť len časom domácej pohody a pokoja. Pre mnohých z nás predstavujú najťažšie obdobie v roku. Rodiny trávia viac času spolu doma. V domácnostiach, kde sa vyskytuje domáce násilie, to však znamená, že ľudia sú dlhodobo uzavretí v jednom priestore s agresorom. Podobne ako počas pandémie, aj počas sviatkov môže byť hľadanie pomoci a východiska výrazne náročnejšie.Čo si všímať vo svojom okolí a ako pomôcť osobe, ktorá zažíva domáce násilie?„Počas Vianoc, keď sa rodiny a priatelia navštevujú, je dôležité všímať si varovné signály. Práve zásah zvonka je kľúčovým faktorom pri naštartovaní pomoci. Dôležité je, aby sa dotyčná osoba necítila sama,“ hovorí sociálna poradkyňa a terapeutka Ivana Klimentová, ktorá sa špecializuje na krízovú intervenciu a násilné či toxické vzťahy. Pracuje pre organizáciu Možnosť voľby. Vysvetľuje, že nie všetci ľudia na Slovensku majú rovnaké možnosti požiadať o pomoc pri odchode z násilného vzťahu.Moderovala Kristína Braxatorová.Ak poznáte niekoho vo svojom okolí, kto zažíva domáce násilie, obrátiť sa môžete, napríklad, na tieto linky a organizácie na Slovensku: Národná linka pre ženy zažívajúce násilie – 0800 212 212, IPčko – 0800 500 333, Linka pomoci obetiam násilia – 0850 111 321, Aliancia žien Slovenska – 0903 519 550. V prípade bezprostredného ohrozenia volajte 112 alebo 158.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Aj keď sa Štefan Zora narodil v roku 1949, jeho život bol poznačený holokaustom a tragickými rodinnými príbehmi. Mal však v sebe dostatok energie, aby sa stal hercom v detskej dramatickej skupine, absolvoval v Rakúsku medicínu a odišiel do Ameriky, kde sa stal psychológom. Tragédia holokaustu nebola len záležitosťou generácie, ktorá ho zažila ale aj tých, čo sa narodili po vojne. Potvrdzuje to aj príbeh Štefana Zoru.

Sviatočným hosťom Mimózy bol diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. V rozhovore sa podelil o to, ako prežíva vianočné sviatky, zaspomínal si na kúzlo Vianoc z detských čias a prezradil, že jeho posledným nesplneným životným snom bolo stať sa mužom v domácnosti. Hovoril aj o tom, aká dôležitá je podľa neho autenticita tradícií.V Mimóze s Rastislavom Káčerom sa (ne)dozviete:1:35 – ako prežíval Vianoce počas detstva;3:00 – ako sa cítil, keď zistil, že stromček a darčeky nenosí Ježiško;6:00 – v ktorom štáte bude tráviť tohtoročné Vianoce a prečo;11:35 – či má rád turistiku a hory;14:45 – ktorý sen si v nedávnom čase splnil;18:25 – aký najatypickejší vianočný pokrm jedol;22:40 – ktoré škótske jedlo je jeho obľúbené;26:00 – či si myslí, že na Slovensku dbáme o tradície;31:00 – v čom je pre neho koncept tradície problematický;35:00 – akú dišputu viedol s Karlom Schwarzenbergom;41:30 – či je „zvídavý“ človek a akými spôsobmi sa vzdeláva.