Podcasty Aktuality.sk

Futbalový sviatok sledujú milióny fanúšikov pri televíznych obrazovkách a neopísateľné emócie prežívajú na diaľku. Úplne iný rozmer však turnaj naberá vo chvíli, keď do tohto kolotoča naskočíte priamo na mieste a zažijete ho na vlastnej koži. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! preto prijal pozvanie Matej Očenáš, spoluzakladateľ slovenskej športovej cestovnej kancelárie FutbalTour.
V pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil reálne fungovanie zámorského turnaja, priblížil astronomické ceny, no predovšetkým opísal nefalšovanú futbalovú eufóriu, ktorá na štadiónoch aj mimo nich momentálne spája národy z celého sveta.
Vyraziť na futbal do USA, Mexika či Kanady znamená pre európskeho fanúšika mierny kultúrny šok. Moderné a obrovské arény síce neponúkajú tradičný európsky futbalový romantizmus starých štadiónov v zastavaných štvrtiach, no všetko plne kompenzujú dokonalým komfortom a neutíchajúcou šou.
Obavy z bezpečnosti či konfliktov medzi tábormi sa podľa Mateja Očenáša na turnaji vôbec nenaplnili. Fanúšikovia jednotlivých krajín sú na tribúnach absolútne premiešaní a spoločne vytvárajú priateľskú atmosféru.
Samotný výlet do dejiska turnaja však predstavuje obrovskú finančnú záťaž, ktorú ešte umocňujú ceny priamo na mieste. Pivo za takmer 20 dolárov či enormne drahé vstupenky, z ktorých oficiálneho ďalšieho predaja výrazne profituje samotná FIFA, však priaznivcov neodrádzajú.
„Na zápas išla partia troch obyčajných škótskych chalanov, ktorých to stálo 15-tisíc libier na dva týždne. Jeden Škót predal auto a doma mal problémy,“ opísal s úžasom oddanosť niektorých návštevníkov MS.
Úplne samostatnou kapitolou je vnímanie futbalu v Mexiku. Kým v kozmopolitnom New Yorku sa turnaj v bežnom ruchu veľkomesta trochu stráca, ulice mexickej metropoly ním dýchajú na každom kroku a dresy nosia prakticky všetci od detí až po čašníkov. Absolútnym vrcholom sú spontánne živelné oslavy po zápasoch, ktoré nemajú obdobu.
„Po zápase prišla letná búrka, naozaj obrovský lejak. Napriek tomu išlo do mesta na nejaké námestie oslavovať 800-tisíc ľudí a boli tam do piatej do rána. Ľudia robili šmýkačky, kotrmelce, vyhadzovali sa do vzduchu,“ zhrnul šéf FutbalTouru svoje silné dojmy z mexického ošiaľu.
Matej Očenáš v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aký plynulý bol v skutočnosti príchod a vízový proces do USA, ako vníma neustále rozširovanie a komercionalizáciu svetového šampionátu, ako jednoducho môžete na ulici stretnúť najväčšie futbalové hviezdy na bicykli, prečo by sa podľa neho mohlo vo finále zopakovať zloženie z posledných majstrovstiev sveta v Katare či kto má momentálne najväčšiu šancu odniesť si z turnaja korunu kráľa strelcov.

„Ak sa ešte viac rozšíri naratív, že hlasovanie aj tak nič nezmení a bude neúspešné, môže od referenda odpadnúť ďalšie množstvo ľudí. V kombinácii s ďalšími faktormi, akým je napríklad počasie ideálne na kúpanie a výlety, môže reálna účasť nakoniec klesnúť aj k 15 %,“ odhaduje možný scenár sociológ agentúry Ipsos Roman Pudmarčík.
Slovensko čaká už desiate referendum od vzniku samostatnej republiky, no história ukazuje, že uspieť sa podarilo iba jedinému. Najnovší prieskum agentúry Ipsos naznačuje, že ani tentoraz nemusí prísť dostatok voličov na to, aby bolo referendum platné. Prečo je na Slovensku také ťažké zmobilizovať ľudí k referendu a čo vlastne hovoria čísla o náladách v spoločnosti? Ako sa meria ochota ľudí prísť hlasovať a prečo býva skutočná účasť často iná než tá deklarovaná?
Aj o tom sa budem rozprávať so sociológom agentúry Ipsos Romanom Pudmarčíkom.
Pripravil Jaroslav Barborák.

“Už v minulosti sme si zvykli na to, že vyjadrenia pána premiéra nie vždy úplne korešpondujú s realitou, ktorá potom nastáva” - analytik Tomáš Strážay takto reaguje na postoj k Ukrajine, ktorý je na pôdoryse Vyšehradskej štvorky nie celkom jednotný.
Vyšehradská štvorka. Svojho času považovaná za jeden z najúspešnejších regionálnych projektov v Európe. Štyri krajiny spoločne smerovali do NATO aj Európskej únie a neskôr dokázali v Bruseli presadzovať spoločné záujmy, napríklad počas migračnej krízy. Ruská invázia na Ukrajinu však ukázala hlboké rozdiely v zahraničnej politike jej členov a mnohí začali hovoriť o úpadku, či dokonca konci V4.
Teraz Slovensko na rok preberá predsedníctvo skupiny s ambíciou obnoviť jej význam a posilniť regionálnu spoluprácu.
Má ešte Vyšehradská štvorka potenciál byť dôležitým hráčom, alebo sa jej úloha definitívne zmenila? Téma pre Tomáša Strážaya zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Pripravil Jaroslav Barborák.

Po teple prídu búrky, ochladenie a ešte horšia vlna horúčav, varuje klimatológ Jozef Pecho zo spoločnosti Gospace Labs. Na Česko už udreli aj desaťcentimetrové krúpy, príde zrejme aj prudký vietor. Zostať doma treba aj po búrke, nielen počas nej, čo dokazuje aj prípad úmrtia mladej olympioničky. Kedy sa máme pripraviť až na 45 stupňov? V teple sú podľa neho ľudia agresívnejší, spôsobujú viac autonehôd a vyššie teploty urýchľujú aj zomieranie starších a chorých ľudí. Prečo majú Apple zariadenia menej presnú predpoveď počasia ako Androidy?
V podcaste s Jozefom Pechom sa dozviete:
– od 1. minúty – kedy sa ochladí až o 15 stupňov;
– po 1:20 – že nás čaká ďalšia vlna horúčav, ktorá možno prekoná aj čerstvé rekordy;
– od 4:00 – že teplo k nám prišlo z Afriky a čím to je, že sa vzduch nestihol cestou ochladiť;
– po 6:00 – kedy bude u nás 45 stupňov;
– od 6:30 – že na dovolenky budeme chodiť namiesto Talianska k poľskému moru;
– po 10:00 – prečo nás nečaká nová doba ľadová a či sa niekde naozaj ochladí;
– od 11:00 – že teplo urýchľuje umieranie;
– po 13:00 – ako sa v teple znižuje výkonnosť a prečo je viac nehôd;
– od 14:00 – či sú ľudia v teple naozaj agresívnejší;
– po 16:00 – prečo sa cez víkend toľko ľudí utopilo;
– od 17:00 – aký alkohol vás v teple zabije;
– po 18:00 – aké nebezpečné búrky nás čakajú;
– od 20:00 – že ani po búrke by ste nemali vychádzať z domu;
– po 23:00 – či sa búrka dá presne predpovedať;
– od 25:00 – prečo AI predpovedá počasie nepresne;
– po 27:00 – prečo je predpoveď počasia v Apple zariadeniach nepresnejšia ako v Androidoch.

Slovensko čelí historicky nízkej pôrodnosti a na sociálnych sieťach sa zároveň šíria rôzne vysvetlenia tohto trendu – od tvrdení o vplyve očkovania proti covidu až po konšpiračné teórie o depopulácii. Čo hovoria dáta, prečo sa dnes rodí menej detí a je Slovensko skutočne takou prorodinnou krajinou, ako sa často prezentuje? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s Janou Tuhou z Únie materských centier.
V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila na manipulovanú fotografiu maďarského premiéra Pétra Magyara. Na sociálnych sieťach sa šírila fotografia, na ktorej mal Magyar z balkóna pri svojej kancelárii ukazovať ľuďom prostredník. Podľa Frankovskej však išlo o upravený obrázok vytvorený pomocou umelej inteligencie.
Na sociálnych sieťach sa zároveň objavujú aj grafy ukazujúce pokles pôrodnosti po roku 2021, ku ktorým sa pridávajú rôzne dezinformačné vysvetlenia. Časť príspevkov tento vývoj spája s očkovaním proti covidu-19.
„Oni to jednoznačne spájajú s očkovaním, ani nie tak s covidom ako takým – nemajú pritom žiaden relevantný dôkaz,“ vysvetlila Frankovská.
V druhej časti podcastu Jana Tuhá z Únie materských centier upozornila, že na Slovensku sa podľa údajov Štatistického úradu skutočne rodí menej detí. Tento vývoj však nemožno vysvetľovať jedným jednoduchým dôvodom. Súvisí aj s tým, že deti dnes rodí menšia skupina žien.
„Nedá sa povedať, že by bol jeden faktor, ktorý spôsobuje pokles pôrodnosti. Pôrodnosť klesá celosvetovo, nie je to nejaká špecialita Slovenska alebo Európy. Ani demografi nevedia určiť presný dôvod, prečo sa to deje,“ uviedla Tuhá.
Podľa nej je dôležité hovoriť nielen o počte narodených detí, ale aj o podmienkach, v ktorých sa ľudia rozhodujú, či a kedy budú mať rodinu. Slovensko sa síce často označuje za prorodinnú krajinu, no v praxi podľa Tuhej mnohým rodičom chýba dostupná a kvalitná podpora.
Týka sa to napríklad dostupnosti jaslí a škôlok, možností zosúladiť prácu a rodinný život či podpory rodičov po narodení dieťaťa. Rodičia podľa nej často narážajú na systémové prekážky, ktoré im komplikujú každodenný život.
Tuhá zdôraznila, že debata o pôrodnosti by sa nemala zúžiť len na finančné dávky. Tie môžu rodinám pomôcť, no samy osebe nestačia. Dôležité je aj to, či majú rodičia stabilné bývanie, dostupné služby, podporu komunity a istotu, že po narodení dieťaťa nezostanú na všetko sami.