Podcasty Aktuality.sk

Každý dvadsiaty zamestnanec na Slovensku je cudzinec. Na daniach a odvodoch zaplatia miliardu ročne, čo vykrylo napríklad celé trináste dôchodky, hovorí ekonóm z SAV Vladimír Baláž. Slovensko podľa neho demograficky nevymrie, no konkrétne regióny sa vyľudnia. Už teraz v nich klesajú ceny nehnuteľností. Budú v Bratislave ceny bytov do nekonečna rásť? Majú politici sľubovať stavanie bytov? Starnutie populácie má aj výhody.
V podcaste s ekonómom Vladimírom Balážom sa dozviete:
– od 1. minúty – že na nehnuteľnostiach sa dá prerobiť, ak je vysoká inflácia;
– po 6:00 – že pánom na trhu je momentálne zamestnanec, ktorý si môže vypýtať viac;
– od 10:30 – prečo si u nás budú aj v budúcnosti ľudia kupovať nehnuteľnosti;
– po 12:00 – či do budúcna klesnú ceny nehnuteľností alebo nie;
– od 13:00 – ktoré regióny Slovenska sa budú vyľudňovať;
– po 14:30 – či treba stavať byty a či je to správny politický sľub;
– od 15:00 – že Bratislava je v podstate prázdna a málo zastavaná;
– po 16:50 – či je sľub stavať byty realistický;
– od 18:00 – či treba progresívne zdaniť investičné byty boháčov, ktorí umelo zvyšujú ceny nehnuteľností;
– po 19:30 – či v tejto oblasti existuje dobré riešenie;
– od 21:00 – čo nám prinesie demografická zmena;
– po 21:40 – že sa u nás znásobil počet migrantov za prácou;
– od 22:30 – že cudzinci pracujúci na Slovensku nám platia ekvivalent trinástych dôchodkov;
– po 25:00 – či je migrácia ekonomicky nevyhnutná a prečo cielene dovážame ľudí zo Srí Lanky a Filipín;
– od 26:45 – aké výhody nám prinesie starnutie populácie;
– od 29:00 – čo je ekonomický problém Slovenska;
– po 32:00 – podľa akých bodov alebo riešení vo volebnom programe rozoznáme, či sú politici kvalifikovaní;
– od 34:00 – že treba zvýšiť dane z nehnuteľností a urobiť nepopulárne a dlhodobé opatrenia.

Extrémna vlna horúčav ukázala reálny stav slovenských nemocníc. Kým pacienti mali v izbách vysoké teploty a nosili si vlastné ventilátory, minister Kamil Šaško vyhlásil, že klimatizácie nemajú prednosť pred obstaraním napríklad CT prístrojov.
Mlčaniu štátu sa však mnohí ľudia nedokázali prizerať, a preto prevzali iniciatívu do vlastných rúk. Informovali sme o tom, že malá rodinná firma počas víkendu na vlastné náklady oblepila špeciálnymi fóliami celé oddelenie ružinovskej nemocnice, kde pacienti mali na izbách viac ako 42 stupňov Celzia, či o tom, že tri aktivistky sa rozhodli vyzbierať 380-tisíc eur na klimatizácie pre viaceré nemocnice.
Po vlne kritiky ale aj solidarity pre nemocnice sa včera minister zdravotníctva za svoj výrok ospravedlnil a sľúbil nemocniciam 250 klimatizácií.
Prečo by klimatizácia v nemocnici nemala byť nadštandardom a čo odhaľuje iniciatíva občanov, ktorí sa rozhodli nemocniciam pomôcť?
Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

Už 12. augusta sa nad Slovenskom odohrá výnimočné nebeské divadlo. Čiastočné zatmenie Slnka u nás zakryje až 90 % slnečného disku.
Kým sa Európa chystá na sledovanie vesmírneho úkazu, v raketovom priemysle sa dejú nečakané zvraty. Čína šokovala svet, keď úspešne otestovala a zachytila prvý stupeň svojej rakety Dlhý pochod 10B na morskej plošine. Naopak, spoločnosť SpaceX síce úspešne vypustila prvé satelity Starlink z lode Starship, no opäť bojuje so zlyhaním motorov pri pristávaní nosiča Super Heavy. NASA dokonca potvrdila, že posádka misie Artemis 3 do Starshipu vôbec neprestúpi.
O vesmírnych novinkách a hlavne o tom kedy, kde a hlavne ako bezpečne pozorovať blížiace sa zatmenie sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktor Maroš Žofčin a astrofyzik Marek Jurčík.
Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.
TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/
V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:
Kedy presne uvidíme 12. augusta zatmenie Slnka, prečo bude večerné pozorovanie výhodné a kde vo svete bude úplné.
Prečo môže aj krátky pohľad do Slnka natrvalo vypáliť sietnicu bez toho, aby ste cítili akúkoľvek bolesť.
Prečo nepozorovať cez diskety či začmudené sklíčka a prečo zváračské okuliare musia mať stmavnutie aspoň na úrovni DIN 13.
Ako Čína potichu otestovala raketu Dlhý pochod 10B a zachytila ju inovatívnym spôsobom pomocou lán.
Prečo nosič Super Heavy opäť havaroval a prečo astronauti pri prvej misii Artemis do Starshipu neprestúpia.
Ako zatmenie Slnka v roku 1919 pomohlo dokázať Einsteinovu teóriu relativity a prečo to malo po prvej svetovej vojne obrovský politický význam.

Ďalšie informácie k téme nájdete aj v tomto článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/0qjhoWC/blizi-sa-zatmenie-slnka-dajte-si-pozor-na-oci-ako-ho-pozorovat-bezpecne-a-pohodlne/
Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Ochrana detí pred obsahom zobrazujúcim sexuálne zneužívanie alebo narušenie súkromia Európanov? Iba pred nedávnom Európska únia predĺžila platnosť kontroverzného nariadenia — takzvaného Chat Control. A to až do jari 2028.
Veľké technologické spoločnosti môžu legálne skenovať vaše správy, na dobrovoľnej báze. Cieľom má byť ochrana maloletých na internete, teda hlavne identifikácia správ, ktoré obsahujú sexuálne zneužívanie detí.
Prečo odborníci tvrdia, že Chat control páchateľom v skutočnosti nezabráni v protiprávnom konaní, ale naopak zničí súkromie slušných občanov? A môžu teraz veľké firmy čítať naše súkromné konverzácie?
V európskom videopodcaste sme sa o tejto téme rozprávali s odborníkom na kyberbezpečnosť a súdnym znalcom Ivanom Makaturom.
Ten označuje európske opatrenie Chat Control za „špehovanie“, ktoré by znamenalo absolútnu stratu súkromia. Argumentácia, že kontrolou verejného kyberpriestoru odhalíme zločincov, je podľa neho falošnou dilemou.
Skutoční predátori z kriminálneho podsvetia sú totiž technicky zruční a dokážu si naprogramovať vlastné šifrovacie nástroje, aby sa skenovaniu vyhli, vysvetľuje Makatura. Výsledkom by tak podľa jeho slov bolo iba to, že štát by monitoroval 99 % nevinných ľudí, kým skutočným páchateľom by nariadenie v trestnej činnosti vraj nezabránilo.
Počúvate a pozeraté videopodcast Európa, ktorý vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom. Víta vás Frederika Lodová.

V časoch pred pandémiou, keď sa slovenskej ekonomike darilo, hľadali na našom trhu práce uplatnenie najmä Ukrajinci. Tí aj naďalej tvoria zhruba tretinu všetkých zamestnancov zo zahraničia. Za posledné dva či tri roky sa k nim však približujú ďalšie dve skupiny ľudí: pracovníci z juhovýchodnej Ázie a z bývalých sovietskych štátov.
Aký vplyv má príliv pracovníkov z cudziny na našu životnú úroveň, priblíži vo videopodcaste Aktuality Nahlas Michal Páleník, analytik Inštitútu zamestnanosti.
„Štatistiky ukazujú, že vysokoškolsky vzdelaných ľudí prichádza minimum,“ hovorí odborník. Väčšinou sú to muži so stredoškolským vzdelaním, ktorí si prídu na pár rokov zarobiť.
„Až na niekoľko tínedžerov v Bratislave pracovní migranti obvykle nekonkurujú domácim pracovníkom,“ myslí si odborník. Cestu k trvalému pobytu majú ľudia z ďalekých krajín omnoho viac zarúbanú ako napríklad v Česku.
„Čo by lákalo človeka z Indie zostať na Slovensku, keď tu nemáme ani jedno kriketové ihrisko?“ pýta sa Páleník.
Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.