Podcasty Aktuality.sk

Koniec ilúziám o sociálnom štáte je tu. Keď štát minie miliardy iba na úroky, na dostavbu diaľnic či nemocníc, tobôž na 13. dôchodky peniaze už nebudú. “V roku 2029 budeme platiť 4 miliardy eur ročne iba na úrokoch štátneho dlhu. Žijeme si nad pomery.” Bez obalu odkazuje dátový analytik Ivan Bošňák. Kedy nám veritelia vystavia stopku?
Ficove sociálne istoty sú na dlh a tento dlh rovnaký Fico - tentoraz v pozícií premiéra, nie je schopný skrotiť. Vládna konsolidácia sa napriek trom vlnám masívneho uťahovania opaskov doslova rozsypala na prach a Slovensko sa už rúti Gréckou cestou. Sľubovať štedré sociálne balíčky v čase, kedy negatívna demografia, ale aj stagnácia slovenskej ekonomiky, neúprosne tlačí krajinu do priepasti, nie je už žiadnou sociálnou politikou, ale skôr zásadným ohrozením budúcich generácií tejto krajiny.
Sociálna poisťovňa rok čo rok generuje miliardové straty a mladšie ročníky sa tak stávajú rukojemníkmi populizmu, ktorý im v starobe už nemusí zaručiť prakticky vôbec nič. Sfušovaná konsolidácia tak presúva bremeno ozdravenia štátu - a jeho masívnej redukčnej kúry, na vládu, ktorá vzíde z volieb. Dočkáme sa -kvôli bezbrehému populizmu poitikov rozdávajúcich na úkor budúcnosti, napokon štátu, v ktorom už nebude peňazí nielen na trináste dôchodky, ale ani na opravy mostov v havarijnom stave či dostavby rozostavaných nemocníc? Budú napokon prepotrebné ozdravné kúry predpisovať Slovensku zahraničný veritelia tak, ako sa to stalo v Grécku a ako opäť naštartovať nádej a ekonomický rast v časoch populistických sľubov a neochoty tejto krajiny pozrieť sa krutej pravde priamo do očí?
“Uťahovať opasky si budú musieť všetci – mestá, firmy, zamestnanci vo verejnej správe aj dôchodcovia. Bude to bolieť a opasok si budeme musieť utiahnuť všetci. Čím skôr si začneme zvykať, tým lepšie. Je však vysoká pravdepodobnosť, že tlak na zmeny príde zo zahraničia - od našich veriteľov. “ Bez obalu odkazuje dátový analytik Ivan Bošňák.
Bez obalu s dátovým analytikom Ivanom Bošňákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kde vyhrala opozícia, kde padli smerácke bašty a kde vyhrali nezávislí?
Mesto Martin má takmer rovnaký počet obyvateľov ako krajský Trenčín. Napriek tomu sa výsledku v Martine venuje oveľa menšia mediálna pozornosť. Primátora Jána Danka (nezávislý) vymenil opozičný kandidát Michal Uherčík, vysokopostavený člen SaS, s podporou PS, KDH, Hnutia Slovensko, Demokratov a OKS.
V Poprade skončil dlhoročný primátor Anton Danko, porazil ho nezávislý Jozef Králik.
Vo Zvolene smeráckeho poslanca Ježíka porazil krajský predseda KDH Ján Beljak, s podporou zvyšku opozície. V Prievidzi nezávislý Branislav Gigac porazil dlhoročnú primátorku Katarínu Macháčkovú z Demokratov.
V Považskej Bystrici prehral poslanec za Hlas Karol Janas, nahradí ho nezávislý Maroš Chudovský s podporou opozície. Nezávislí a opoziční kandidáti tam uspeli aj v zastupiteľstve.
V poradí veľkosti miest podľa počtu obyvateľov nasledujú Nové Zámky, kde sa síce udržal doterajší nezávislý primátor, ale zaujímavý je výsledok kandidátky Smeru, ktorá získala len necelých 7 percent hlasov.
Analytici aj opozícia to hodnotia ako opatrný signál, že ľudia chcú zmenu. Politológ Juraj Marušiak z SAV to v povolebnom štúdiu Aktualít zhodnotil ako oslabenie silnej pozície Smeru v regiónoch. ako príklad uviedol banskobystrický kraj, Kysuce alebo aj vysoká prehra kandidáta Smeru Igora Chomu v žilinskom kraji.
V banskobystrickom kraji je okrem Zvolena aj Krupina, v ktorej vyhral Maroš Skopal z SaS s podporou KDH, pričom porazil primátora v minulosti spájaného s koaličnými stranami Radoslava Vazana.
Ďalším príkladom porážky dlhoročného smeráckeho primátora je Bardejov, kde prehral Boris Hanuščak, a nahradí ho opozičný kandidát Miloslav Olejár. Padla aj primátorka Svidníka, ktorú nahradí nezávislý kandidát, a zmena nastáva aj v menších Lipanoch, kde primátora za Hlas a Smer nahradí Jozef Kanuščák z SaS, s podporou časti opozície.
Progresívne Slovensko neuspelo v súbojoch o košického primátora a župana, pričom do oboch kampaní investovalo značnú energiu. Poslankyňa Zuzana Mesterová z PS to napriek tomu nehodnotí ako prehru. “Nenaplnili sme vlastné očakávania, ale nie sme nespokojní,” povedala Mesterová v povolebnom štúdiu Aktualít. Podľa nej sa PS stabilizovalo vo veľkých mestách aj v župných zastupiteľstvách, kde sa posilnila ich pozícia.
V podcaste Aktuality Nahlas si môžete pozrieť a vypočuť aj hodnotenia Petra Bárdyho, alebo odpoveď Milana Majerského na to, či jeho výhra posilňuje jeho pozíciu predsedu KDH.
Moderuje Peter Hanák.

Stará škola v Kokave nad Rimavicou roky chátrala. Dnes sem ľudia chodievajú na výstavy, za filmami aj divadlom. Rodina Hroncovcov do nej vkladá svoj čas aj peniaze, aby ju otvorila verejnosti ako kultúrno-vzdelávacie centrum. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.
Keď Silvia Hroncová objavila inzerát na predaj opustenej budovy, prišla za rodinou s nápadom kúpiť ju a opraviť. Bolo to emotívne rozhodovanie, práve do tejto školy totiž kedysi chodili rodičia jej manžela Ivana. „Pamätám si slzy v očiach svokrovcov, akí boli šťastní, že sme sa rozhodli pre tento krok,“ spomína Silvia.
Prečo Bratislavčania kúpili obrovskú budovu neďaleko Poltára a namiesto rodinného sídla tu zriadili expozíciu sklárskej výroby a premietajú filmy? „V tretej tretine živote už treba robiť to, čo má iný parameter ako ekonomický,“ hovorí Ivan Hronec.
V podcaste sa dozviete:
aké majú Hroncovci plány v Kokave,
prečo návštevy Bratislavčanov volajú výletmi do „exotiky“,
kedy bude Stará škola kompletne obnovená,
či má kultúrne centrum v hladovej doline šancu udržať sa,
ako vyzerá mierka vo filantropii.

Kto sú Silvia a Ivan Hroncovci?
Silvia Hroncová je kultúrna manažérka. Viedla Slovenské národné divadlo, Operu Národného divadla a Štátnu operu v Prahe. V úradníckej vláde bola v roku 2023 ministerkou kultúry.
Ivan Hronec založil rodinnú filmovú distribučnú spoločnosť Film Europe. Stojí za streamovacou platformou Edisonline, filmovými festivalmi Be2Can a Crème de la Crème aj za butik­ovými kinami v Bratislave a Prahe.
Bod k dobru
V podcaste Bod k dobru rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.
Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.
Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

„Minister Blanár cestuje do Moskvy bez akéhokoľvek európskeho poverenia, čím len pomáha Kremeľským záujmom a posilňuje ruský vplyv. Pre našich spojencov v EÚ a NATO je to jasný signál, že sa na Slovensko v časoch najväčšej krízy nedá spoľahnúť.“
📌 V tomto rozhovore sa dozviete:
Prečo boli slová vyjednávača Stevea Witkoffa o „súcitnom Putinovi“ škandálom a aké pozadie stálo za ich vyslovením.
Ako Donald Trump využíva takzvanú „dieselovú dohodu“ s Ruskom pred nadchádzajúcimi americkými medzivoľbami.
Akým konkrétnym spôsobom USA obmedzovali Ukrajine spravodajské dáta a Starlink v rámci tlaku na vyjednávanie.
Prečo Kremeľ hrá o čas, pripravuje sa na zimné útoky na infraštruktúru a spolieha sa na vojnovú ekonomiku.
Ako na konanie Washingtonu reaguje Európa a aký signál vysiela Slovensko návštevou ministra Juraja Blanára v Moskve.

„Putin „súcitný“ ako Trump? – aspoň tak to vidí vyjednávač a realitný magnát Steve Witkoff. Volodymyr Zelenskyj však ponúka inú optiku – „agresor, ktorému sa darí vyjsť z izolácie“, čo považuje za zlomové. Naviac – Trumpov slovník a prístup akoby z Ukrajiny robili nepriateľa nielen Ruska, ale aj Spojených štátov.
Na obzore je však trojstranné rokovanie Moskva-Washington-Kyjev, po tom, ako sa najprv hovorilo o zostave Rusko-Čína-Spojené štáty. S horizontom mieru, či aspoň prímeria. Volodymyr Zelenskyj deklaruje, že jeho strana je na rokovania pripravená. Naviac tvrdí, že si vie predstaviť riešenie, ktoré by znamenalo zamrazenie frontovej línie v súčasnom stave, no len ako prvý krok k prímeriu. Donbasu sa vzdať nehodlá.
Zvrat? Nová kapitola vojny? Alebo opätovné naťahovanie času, v ktorom je Vladimír Putin majstrom. Druhej alternatíve by zodpovedalo aj nastavenie vojnového rozpočtu.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Nešváry“ z divokých 90. rokov trvajú dodnes, hovorí v rozhovore generálna riaditeľka spoločnosti, predáva najviac jazdených a zánovných automobilov nielen doma v Česku, ale aj na Slovensku. Spoločnosť sleduje naše podnikateľské prostredie a makroekonomické ukazovatele trhu považuje za alarmujúce.
V najnovšej epizóde podcastu portálu Autobazar.EU privítal motoristický novinár Erik Stríž Karolínu Topolovú, generálnu riaditeľku spoločnosti Aures Holdings, pod ktorú patria známe značky AAA Auto, Mototechna či Auto Discount. V takmer hodinovom rozhovore sa venovali nielen jej 28-ročnej kariérnej ceste od hotelníctva až na čelo najväčšieho predajcu jazdených áut v strednej Európe, ale aj využitiu AI pri výkupe, akvizícii skupinou Daniela Křetinského či realite na trhu s elektromobilmi.
Od hotela Hilton po vedenie lídra na trhu jazdeniek
Karolína Topolová začínala svoju profesijnú dráhu pôvodne v medzinárodnej sieti hotelov Hilton. Pred 28 rokmi sa však stretla so zakladateľom autobazáru v čase, keď mala firma len jednu pobočku v Prahe. Postupne sa prepracovala cez riaditeľku ľudských zdrojov a prevádzkovú riaditeľku až na pozíciu CEO v roku 2012 a predsedníčky predstavenstva v roku 2015.
Zaujímavosťou je, že spoločnosť Aures Holdings už dva roky funguje v neštandardnom modeli dvoch generálnych riaditeľov (Co-CEO). Spolu s Petrom Vaněčkom majú jasne rozdelené kompetencie bez egových súbojov:
„U nás vždy hovorila za presadenie sa vlastná práca. Poznáme svoje kompetencie, vzájomne sa dopĺňame a ani jeden z nás nemá potrebu dokazovať si ego. Máme jeden spoločný cieľ,“ vysvetľuje Karolína Topolová.
Moderátor Erik Stríž sa v rozhovore pýta aj na to, ako vedia v jednej firme pôsobiť dvaja generálni riaditelia, prečo spoločnosť pristúpila k tomu neštandardnému riešeniu, a ako vlastne vyzerá obchodný model veľkého autobazáru. Spoločnosť je často kritizovaná za poruchové autá, nízke ceny pri výkupe a, naopak, vysoké ceny áut pri ich následnom predaji. Podľa Topolovej by však bol takýto model neudržateľný, najmä by sa potom zákazníci nevracali.
Ako funguje obchodný model a prečo AI odmietne 65 % ponúkaných áut?
Medzi verejnosťou často rezonuje mýtus, že autobazáry vykupujú autá za zlomok ceny a predávajú ich s obrovskou maržou.
Generálna riaditeľka Aures Holdings tento mýtus vyvracia – obchodný model je postavený na nízkej marži na jednom vozidle a vysokej celkovej obrátke.
Skupina ročne predá a vykúpi cez 111-tisíc vozidiel na trhoch v Česku, Poľsku a na Slovensku.
Kľúčovú úlohu pri stanovovaní cien a výkupe dnes zohráva generatívna AI a dátové algoritmy, ktoré firma vyvíja už 15 rokov.
„AI pomáha spracovávať dátové modely a hľadať najlikvidnejšie autá na trhu, no konečné rozhodnutie robí vždy náš vyškolený oceňovací technik. Kombinácia digitálnej a osobnej cesty je pre zákazníkov stále najlepšia,“ dopĺňa Topolová.
Elektromobily a SOH certifikácia batérií
Záujem o elektromobilitu na sekundárnom trhu rýchlo rastie – kým vlani predala skupina 1 900 elektromobilov, za prvých 8 mesiacov tohto roka to bolo už 2 500 vozidiel.
Pri jazdených elektromobiloch je najkritickejším faktorom stav trakčnej batérie. Autobazár preto spolupracuje so špecializovanou firmou a pri každom elektromobile uvádza SOH certifikát (State of Health). Vozidlá, ktorých batéria má životnosť pod 80 %, údajne firma do ponuky vôbec nezaradí.
Vypočujte alebo pozrite si celý rozhovor, bol autorizovaný bez akýkoľvek zásahov.