Podcasty Aktuality.sk

Prečo takmer polovica populácie pociťuje hlboké sklamanie zo svojej sociálno-ekonomickej situácie a je ochotná vymeniť občianske slobody za sľuby finančnej istoty? Iveta Radičová Bez obalu analyzuje dedičstvo socializmu v nás, dopady oligarchizácie štátu aj vplyv digitálnych algoritmov na rozpad spoločnej reality. Zároveň upozorňuje, že výmena Fica už na ozdravenie krajiny nestačí. Vedieme hlboký civilizačný spor, už nezdieľame spoločné hodnoty, tvrdí Radičová.

Nový empirický výskum Fakulty masmédií PEVŠ a agentúry IPSOS odhalil alarmujúci posun v hodnotách slovenskej spoločnosti 37 rokov po Nežnej revolúcii. Kým deklaratívne demokraciu podporujú tri štvrtiny ľudí, v každodennej praxi jej pravidlá pevne obhajuje už len približne tretina obyvateľov.

O tom, prečo zvyšok krajiny koketuje s autokraciou a čo všetko k tomuto stavu prispelo, sme Bez obalu hovorili so sociologičkou a expremiérkou Ivetou Radičovou. Od zlyhaní pri preverovaní mečiarovských privatizácií až po dnešný boj o charakter verejnoprávnych médií a trestného práva – cesta Slovenska po roku 1989 je plná nedohraných reforiem. Profesorka Iveta Radičová v bilančnom rozhovore k 17. novembru odhaľuje znepokojujúce čísla o tom, koľko Slovákov už dnes vníma politických súperov ako nepriateľov, ktorých treba umlčať. A aké tri kľúčové kroky musia demokratické sily podniknúť, aby sa krajina neprepadla do autokracie?

Sledujete Bez obalu, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Milena Sedláčková, vtedy Součková, sa narodila 13. mája 1933 v Prahe. Mala šesť rokov, keď začala vojna, a pätnásť, keď v Československu prevzali moc komunisti. Vojnové roky sa zapísali do jej pamäti nepokojnými spomienkami a obdobie komunizmu jej úplne zmenilo život. V devätnástich sa zamilovala, zasnúbila a so svojim milým Jaroslavom Sedláčkom plánovali spoločnú budúcnosť. Namiesto svadby ich ale čakal komunistický kriminál a namiesto spoločného života roky odlúčenia. V roku 1952 boli Milena aj Jaroslav zatknutí a následne odsúdení za špionáž namierenú proti komunistickému režimu vo vtedajšom Československu. Milena bola odsúdená na osem a Jaroslav na devätnásť rokov. Našťastie, po prepustení na amnestiu dokázali v sebe lásku znovu nájsť.

Novodobá Škoda Octavia sa vyrába od roku 1996 a prakticky hneď bola dostupná aj s naftovým motorom. Po tridsiatich rokoch sa dozvedáme, že automobilka potvrdila ukončenie výrobu modelu s naftovým motorom 2.0 TDI. Je to nečakaný strategický krok, ktorému verejnosť celkom pochopiteľne nerozumie - veď naftové Octavie sú aj na Autobazar.EU najčastejšie vyhľadávané a najčastejšie inzerované autá. V podcaste motoristický novinár Erik Stríž objasňuje dôvody, prečo k takýmto dramatickým krokom dochádza a čo Škoda pripravila ako náhradu.
Podľa informácií, ktoré pre český denník novinky.cz potvrdil Jiří Maláček, vedúci predaja značky Škoda pre český trh, plánuje automobilka ukončiť výrobu modelu Octavia 2.0 TDI ku koncu roka 2027.
Z pohľadu plánovania nákupov je však dôležitý najmä koniec prijímania objednávok. Automobilový priemysel funguje s dlhými dodacími lehotami a výrobnými kvótami. České zastúpenie značky už avizovalo, že zákazníci budú mať možnosť zadať autá do výroby len do polovice roka 2027.
Slovenský trh štandardne kopíruje ten český. Aj keď lokálne zastúpenie zatiaľ presný dátum stopky pre objednávky nekomunikovalo, je vysoko pravdepodobné, že harmonogram bude identický.
Čo to znamená v praxi? Po lete 2027 sa naftová Octavia stane výlučne skladovým tovarom. Automobilka počíta s tým, že už vyrobené vozidlá sa budú v dílerskej sieti dopredávať ešte niekoľko mesiacov po skončení výroby.
Otázka teda znie logicky: Prečo automobilka sťahuje z trhu produkt, o ktorý je tu stále záujem? Odpoveďou je kombinácia legislatívy a zmeny dopytu na kľúčových európskych trhoch.
Prvým faktorom sú emisie. Nástup čoraz prísnejších emisných štandardov núti výrobcov masívne investovať do vývoja a homologizácie spaľovacích motorov. Tieto náklady sa premietajú do koncovej ceny vozidiel. Pre automobilku je to čistá matematika: investície potrebné na to, aby naftový motor v kompaktnej triede spĺňal budúce normy, sa už z hľadiska návratnosti neoplatia.
Tým sa dostávame k druhému faktoru, ktorým je európsky trh ako celok. Slovensko a Česko sú špecifické trhy s pretrvávajúcou silnou preferenciou nafty. V globálnejšom európskom kontexte však predaje dieslov v segmente C, teda v nižšej strednej triede, kontinuálne klesajú. Flotiloví zákazníci v západnej Európe masívne prechádzajú na benzínové, hybridné alebo plne elektrické pohony – často pod tlakom lokálnej daňovej politiky.
Škoda Auto preto musí racionalizovať portfólio. Je však dôležité dodať jednu vec: naftový motor z ponuky značky nemizne plošne. Pre väčšie modely – Superb a Kodiaq – zostáva agregát 2.0 TDI naďalej k dispozícii. Pri väčších a ťažších autách dávajú investície do nafty stále ekonomický zmysel. Pri Octavii už nie.
Čím teda Škoda plánuje vyplniť priestor po naftovej Octavii? Stratégia je jasná: plnohodnotný hybridný pohon.
Doteraz sme v Octavii poznali mild-hybridné systémy, ktoré slúžili primárne na zníženie záťaže motora a mierne zrazenie spotreby. Nová pohonná jednotka je však koncepčne inde. Ide o systém, ktorý spája benzínový motor 1.5 TSI s plnohodnotným elektromotorom a väčšou trakčnou batériou. Tento systém umožňuje vozidlu jazdiť krátke úseky čisto na elektrinu, pričom batéria sa nabíja výlučne počas jazdy a prostredníctvom rekuperácie kinetickej energie. Odpadá teda potreba externého nabíjania zo siete.
Vyzerá to byť ako dobrá náhrada, aj keď je pravdou, že na diaľnici zvyčajne nie sú hybridné automobily zvlášť úsporné - a už vôbec nie v porovnaní s naftovými motormi.
Vyradenie motora TDI z ponuky modelu Octavia je jedným z najvýraznejších strategických krokov českej automobilky za posledné obdobie. Je to racionálne rozhodnutie podložené číslami z európskeho trhu a legislatívnymi tlakmi, hoci z pohľadu stredoeurópskeho zákazníka to znamená stratu dlhoročného štandardu.

Vládnej koalícii sa už druhýkrát skomplikoval plán zrušiť hlasovanie poštou zo zahraničia. Návrh zákona v parlamente narazil na ustanovenie rokovacieho poriadku, ktoré si v minulosti presadila samotná koalícia, a v súčasnosti sa vedie spor o to, či sa k nemu poslanci vôbec môžu v najbližších mesiacoch vrátiť.
„Meniť volebné pravidlá necelý polrok pred voľbami je nefér a nekultúrne. Takéto praktiky nepochádzajú z vyspelých demokracií, ale skôr zo systémov, akým bolo orbánovské Maďarsko,“ upozorňuje Martin Sliz. Zároveň pripomína, že korešpondenčná voľba fungovala na Slovensku dvadsať rokov bez jediného zaznamenaného prípadu manipulácie, čo podľa neho vyvoláva opodstatnené pochybnosti o skutočných zámeroch vládnej moci.
Čo sa v parlamente vlastne stalo, prečo chce Smer meniť pravidlá volieb a čo by to znamenalo pre desaťtisíce Slovákov žijúcich v zahraničí? Aj o tom sme sa rozprávali so šéfom politického oddelenia a zástupcom šéfredaktora Martinom Slizom. Ústavný právnik zase vysvetlil, akú váhu môže mať rozhodnutie ústavnoprávneho výboru a či porušenie procesného pravidla stačí na to, aby bol zákon protiústavný.

Je jednotka Oktagonu v mušej váhe a 24. najlepšia bojovníčka podľa svetového rebríčka. Dvadsaťštyriročný klenot slovenského MMA Veronika „Sweetheart“ Smolková (10-3) v najnovšej epizóde podcastu Staredown na ŠPORT.sk prehovorila o titulových ambíciách v Oktagone, príčine, prečo odmietla ponuku z UFC, príprave v Austrálii s Luciou Szabovou či o tom, ako sa za štyri roky dostala z amatérok medzi svetovú špičku.