Podcasty Aktuality.sk

Slovensko čelí ekonomickému úpadku, rozpadajúcemu sa štátu ako i nebývalému papalášizmu vládnych elít, opozícia však namiesto spoločného tlaku a predloženia alternatívy predkladá verejnosti viac rozhádané egá svojich vlastných lídrov.
Prieskumy preferencií už dlho ukazujú, že ak by sa v týchto dňoch konali voľby, mohli by skončiť patom a takzvaným bulharských scenárom, v ktorom by ani jeden z dvoch znesvárených táborov nemusel zostaviť funkčnú a stabilnú vládu.
„Opoziční lídri by mali podpísať dohodu alebo memorandum, v ktorom sa zhodnú na troch základných prioritách – obnove právneho štátu, zahraničnej politike a reštarte ekonomiky,“ navrhuje ako riešenie k zjednotenejšej opozícií predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová.
Dokáže papierové memorandum vymazať hlbokú osobnú nevraživosť opozičných lídrov a prekonať nedôveru sklamaných voličov? No a ako to, že napriek viditeľnému úpadku krajiny a faktu, že občania na vlastnej koži pociťujú dôsledky neschopnosti vlády, opozícia nedokáže presvedčiť jasnú a stabilnú väčšinu voličov, že by bola zmysluplnou alternatívou?
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Kým bežní používatelia doteraz vnímali umelú inteligenciu najmä cez četbotov a softvérové aplikácie, v pozadí sa odohráva masívna hardvérová bitka, ktorá od základov prepisuje globálny technologický trh. Výrobcovia elektroniky čelia extrémnemu zdražovaniu a hroziacej nedostupnosti kľúčových komponentov.
Nedostatok polovodičov a pamätí sa už začína priamo premietať do cien pre koncových zákazníkov. Apple avizuje plošné zdražovanie o 20 % a ceny bežných operačných pamätí stúpli v priebehu pár mesiacov troj- až štvornásobne. Dôvodom pritom nie sú len chýbajúce výrobné kapacity, ale najmä neukojiteľný hlad obrovských AI dátových centier po pamäťových moduloch a energii.
Ako hlboko táto kríza siaha, kedy môžeme očakávať zlepšenie a prečo môžu za prázdne sklady práve gigantické dátové centrá? O tom sa v prvom diele špeciálnej čipovej série podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Lukáš Koškár. V podcaste zaznie aj komentár experta na polovodiče, profesora Martina Weisa zo Slovenskej technickej univerzity.
Partnerom podcastu je Slovenské čipové kompetenčné centrum.
V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:
Prečo ceny operačných pamätí stúpli až štvornásobne.
Ako AI dátové centrá „kanibalizujú“ trh pre bežných spotrebiteľov.
V čom spočíva absolútna dominancia taiwanského giganta vo výrobe najmodernejších technológií a prečo ide opäť plošne dvíhať ceny.
Prečo sa čoraz viac hovorí o tom, že si výkon budeme v budúcnosti už len prenajímať ako filmy na Netflixe.

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Neplánovaná zmena loga, výraznejšie pohyby v kádri, presah až do slovenskej futbalovej reprezentácie, ale aj možný presun do inej destinácie či otázka ambícií pred novou sezónou. V 92. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme debatovali s Miroslavom Poliačekom z FK Železiarne Podbrezová.
Krátko pred štartom nadstavbovej časti predošlého ročníka Niké ligy patrili medzi tie tímy, s ktorými nebolo rozumné sa len tak zahrávať. Železiari z Podbrezovej boli totiž v takej forme, ktorá vzbudzovala nielen rešpekt, ale možnože aj hrôzu. Futbalisti Spartaka Trnava vedia o tom svoje.
Ako však prišla na rad nadstavbová časť sezóny, akoby uťalo a mužstvo z Pohronia bolo na dlhší čas zaseknuté. Zo zaujímavých vyhliadok a ambícií ostali nakoniec len vrásky na čele a zamyslenie sa, čo sa to vlastne stalo.
Je FK Železiarne Podbrezová pripravený na novú sezónu? Čo všetko si môže vziať z tej predošlej? S kým môže tréner Štefan Markulík rátať do 34. ročníka najvyššej slovenskej futbalovej ligy a prečo prišlo k zmene loga klubu?
V 92. epizóde podcatu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s generálnym manažérom Podbrezovej Miroslavom Poliačekom, ktorý sa takisto vyjadril aj k plánovanému presunu klubu do inej destinácie.

„Musíme postaviť obrovskú hrádzu nezmyselným, progresívnym a liberálnym ideológiám, ktoré sa šíria ako rakovina,“ nie tak dávno to vyhlásil premiér Robert Fico vo svojom prejave na Devíne. Bývalý člen komunistickej strany, ktorý odhalil pred prezidentskými voľbami svoju birmovku, opätovne unáša kresťanský slovník a moralizuje svojich mocenských odporcov ideológiou, ku ktorej sa on sám osobne nepriznával v časoch, keď sa pre cirkvi takpovediac “lámal chlieb.”
Kresťanský tábor a cirkevné elity pritom všetkom mlčia alebo s mocou priamo spolupracujú. Posolstvo Ježiša sa čoraz viac redukuje na akési sexuologické okienka vkladané do Ústavy a z 10. božích prikázaní si mocní vedie spomenúť iba na niektoré - a aj to im ide najlepšie pred kamerami či mikrofónmi.
Skutočný odkaz európskych otcov zakladateľov ako De Gasperi či Adenauer pritom nikdy nestál na výlučnosti, exkluzivite či pestovaní nenávisti voči iným, ale predovšetkým na ochrane ľudskej dôstojnosti, férovosti a univerzalistickom posolstve práv i povinností.
Aké je teda miesto kresťanských strán na dnešnom Slovensku a v akom stave sa ocitol konzervatívny tábor, ktorý sa utieka k prakticky komukoľvek, kto spomenie Ježiša, kríž si vierozvestcov? A čo by malo byť odkazom kresťanstva v aktuálnej politike?
Téma pre dnešného hosťa Aktualít Nahlas, jedného zo zakladateľov Kresťansko demokratického hnutia Ivana Šimka. „Nedávame odpovede na problémy, ktoré svete dnes prináša,” tvrdí Šimko, podľa ktorého v tom vedenie KDH nemá vôbec jasno.
Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s Ivanom Šimkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Rudolf Sikora, ktorý tento rok pri plnej sile oslávil 80. narodeniny, patrí medzi výtvarníkov, ktorí nielenže formovali estetiku slovenského moderného umenia, ale zasahoval aj do politického diania – patrí medzi najvýznamnejších ľudí Nežnej revolúcie. Jeho obľúbenými témami sú aj environmentálne hrozby, ktorým je zasvätených mnoho jeho diel.