Podcasty Aktuality.sk

Obdobie, keď nám investori platili za to, že sme si požičiavali sme mali využiť na produktívne investície, hovorí v podcaster Aktuality Nahlas ekonóm Anton Marcinčin. V roku 2011 bol súčasťou šestice poslancov, zástupcov všetkých poslaneckých klubov, ktorí spoločne predložili návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
„Bolo to pekné obdobie. Zhodli sme sa, že takýto zákon je potrebný, aj s ohľadom na predošlú krízu,“ spomína. Na jednej strane je fajn, že sa pravidlá schválili ako ústavný zákon, na druhej strane je ťažké niečo v ňom zmeniť.
Marcinčin ešte ako ekonóm Svetovej banky pracoval aj na reforme riadenia verejných financií. „Riadenie verejných financií nie je len o stráženie deficitu,“ hovorí. Financie majú byť využívané podľa priorít vlády a programového vyhlásenia. Vláda na konci volebného obdobia potom skladá účty voličom. Takto by sme podľa Marcinčina mali čítať aj rozpočet.
Vláda vo svojom programe sľúbila, že zadlžovanie zastaví, no tento sľub nedodržala. Marcinčin pripúšťa, že ekonomická situácia v Európe nie je ľahká. No podobným výzvam čelia aj ostatné krajiny a ony dokážu konsolidovať aj rásť.
Základná otázka je čo robíme s tými protivetrami, ktorými argumentuje minister financií Ladislav Kamenický. Podľa Marcinčina je odpoveďou spotreba.
„Ako sa pripravujeme na leto 2027? Tým, že dáme 100 miliónov eur poľnohospodárom?“ poukazuje s tým, že bežným ľuďom to nepomôže.
Rôzne dotačné programy a mnohé ďalšie výdavky, o ktorých nevieme, či sú efektívne, sú udržiavané aj v čase konsolidácia, dodáva.
V podcaste sme sa venovali aj avizovanej valorizácii platov pre štátnych zamestnancov a čarovnej rozpočtovej kapitole nazývanej Všeobecná pokladničná správa.
Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

Kým technologickí giganti učia robotov fyzickým úkonom pomocou ľudí s kamerami na čele, AI vstupuje do riadenia letov a autonómne modely začínajú svojvoľne obchádzať pravidlá.
Kým vývojári generatívnej umelej inteligencie ako ChatGPT, Gemini či Copilot doteraz čerpali najmä voľne dostupné texty z internetu, nová éra robotiky vyžaduje zber dát priamo z reálneho sveta. Pracovníci v rozvojových krajinách nosia na čele kamery pri každodenných činnostiach a kuriéri Amazonu snímajú ulice inteligentnými okuliarmi, čím trénujú svoje vlastné potenciálne náhrady. Súbežne s tým sa AI presúva do kritickej infraštruktúry a v USA začína pomáhať s riadením vzdušného priestoru.
Rastúca autonómia AI agentov však prináša aj nečakané zlyhania – od kurióznych nedorozumení pri predaji na online bazároch cez svojvoľné vyhadzovanie ľudí z čakacích listín vo fitnescentrách až po nebezpečný prístup do vládnych databáz. Tieto zmeny opäť otvárajú diskusiu Billa Gatesa o zdanení automatizácie, zatiaľ čo slovenské mládežnícke talenty bodujú na svetovej úrovni s vlastnými inováciami.
O týchto, ale aj ďalších témach zo sveta umelej inteligencie, sa rozprávajú redaktori magazínu Živé.sk Ján Trangel a Lucia Kobzová v novom vydaní podcastu PočúvAI.
V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:
Ako ľudia v Indii nosia na čele kamery a ako doručovatelia s inteligentnými okuliarmi trénujú novú generáciu humanoidných robotov.
Ako funguje AI systém SMART pri predikcii preťaženia vzdušného priestoru a aké riziká prináša.
Prečo autonómny asistent Meta Muse poslal kupujúceho pred prázdny dom a ako neopatrné udelenie právomocí vedie k vymazaniu e-mailov.
Ako AI agent pri plnení cieľa objavil zraniteľnosť vo vládnom systéme.
Prečo Bill Gates opäť navrhuje zdanenie robotov a ako automatizácia práce ohrozuje európsky sociálny a dôchodkový systém.
Ako stredoškoláci z Michaloviec zabodovali v svetovej TOP 5 s AI robotom na detekciu lesných požiarov.

NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

„Nevoľte tých, ktorí vám sľubujú, že všetko vyriešia za vás, zvyčajne chcú len vašu poslušnosť, mlčanie a pasivitu. Politik nie je vlastník štátu, dostal len na obmedzený čas právo spravovať časť spoločných vecí.“ O nadčasovom varovaní Václava Havla, pasivite spoločnosti, ohýbaní pravidiel aj o významne tretieho sektora hovorí v podcaste Res Publica politológ Radoslav Štefančík.
📌 V tomto rozhovore sa dozviete:
Prečo sú predvolebné varovania Václava Havla z roku 1992 o uzurpácii moci aktuálne aj dnes.
Ako vytváranie obrazu nepriateľa a emócie na sociálnych sieťach nahrádzajú reálnu politiku.
Prečo sú mimovládne organizácie považované za srdce demokracie a prečo na ne moc útočí.
Čo znamená ohýbanie pravidiel pri rozpočtovom provizóriu a aký dopad má stratu právnej istoty na ekonomiku.
Prečo je občianska angažovanosť a budovanie komunitného života jedinou poistkou proti autoritárstvu.

Jún 1992. Krátko pred voľbami. Václav Havel a jeho varovanie: Nevoľte tých, ktorí vám sľubujú, že všetko vyriešia za vás. Zvyčajne chcú len jedno – vašu poslušnosť, vaše mlčanie a vašu pasivitu. Dnes by mal Václav Havel 90 rokov. Vtedy varoval aj pred politikmi, pre ktorých je vlastná moc dôležitejšia ako osud národa. Politik podľa neho nie je vlastník štátu, dostal len na obmedzený čas právo spravovať časť spoločných vecí. Respublika – vec verejná, naša spoločná. Taká ale nebude, ak o ňu z pohodlnosti stratíme záujem.
Varovanie, ktoré má 34 rokov, však našlo úrodnú pôdu. Ak sa pozrieme na Slovensko týchto dní: vládna koalícia s najtesnejšou väčšinou v najmenej príhodnom čase, keď sa má prijímať rozpočet. Poistkou tak má byť uvoľnenie pravidiel pre prípadné rozpočtové provizórium. Po trestných kódexoch či likvidácii verejnoprávnych médií ide o ďalšie ohýbanie pravidiel.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V pondelok vláda schválila návrh štátneho rozpočtu na rok 2027. No už na druhý deň začali poslanci v parlamente narýchlo prepisovať pravidlá pre prípad, že rozpočet vlastne vôbec neprejde.
Koalícii Roberta Fica totiž po turbulenciách s Tomášom Tarabom zostala v národnej rade len tá najtesnejšia možná väčšina. Smer si teraz preto cez prekvapivý pozmeňovací návrh pravdepodobne pripravuje poistku. Takzvané rozpočtové provizórium bolo doteraz strašiakom, ktorý vláde zväzoval ruky. Nové pravidlá to zmenia.
Je to príprava na rozpad vládnej väčšiny, alebo len geniálny ťah Smeru, ako získať absolútnu moc nad štátnou kasou?
V dnešnom podcaste sa o tejto téme budeme rozprávať s ekonomickým redaktorom Aktualít Vladimirom Amrichom.

Pred pár rokmi stačilo prísť do banky, vypýtať si úrok pod jedno percento a človek odchádzal s kľúčmi od nového bytu. Dnes? Nájom hltá polovicu výplaty a pri pohľade na hypotekárnu kalkulačku mnohým zamrzne úsmev.
Mať vlastné bývanie je v dnešnej dobe téma, ktorá zaujíma najmä mladých ľudí. Zmeny na finančnom trhu, rast cien nehnuteľností a úrokových sadzieb zmenili pravidlá hry. Čakať, kým ceny spadnú, alebo sa zadlžiť na 30 rokov hneď teraz, kým nebude ešte horšie?
Aj o tom v rozhovore Na tému porozprávala Angelika Farkašová, vedúca oddelenia Úvery vo VÚB banke.
V rozhovore sa dozviete:
- Aký je dnes profil mladého človeka, ktorý si žiada o svoju prvú hypotéku;
- či si vedia mladí ľudia dovoliť vlastné bývanie bez pomoci rodiny;
- koľko vlastných úspor musí mať dnes žiadateľ nasporených a či platí pravidlo 80 % na 20 %;
- kto je „ideálny klient“ a pri akých typoch príjmov býva schvaľovanie komplikovanejšie.