Podcasty Aktuality.sk

Naozaj sú mladí vodiči problémoví? Prečo elektrické kolobežky nepatria ani na chodníky, ani na cesty? Prečo naše autoškoly generujú slabo pripravených vodičov a ako účinne znížiť počet smrteľných nehôd? Odpovedá dopravný analytik Ján Bazovský.
Hosťom najnovšej epizódy podcastu s motoristickým novinárom Erikom Strížom z portálu Autobazar.EU je známy dopravný analytik Ján Bazovský.
Ján Bazovský je známy ako ostrý kritik našich dopravných predpisov. Má za sebou bohatú minulosť v policajnom zbore ako vyšetrovateľ a kriminalista a svoje absurdné zážitky z vyšetrovania dokonca pretavil do úspešných kníh ako Hlava 23 či sérií o zbraniach a podsvetí. V novom takmer hodinovom rozhovore potvrdzuje známu pravdu: „Tam, kde končí ľudská sprostosť, nastupuje žandárska logika.“ A práve túto logiku teraz aplikuje na najnovšie zmeny na slovenských cestách.
Elektrokolobežky na cestách: Zákaz chodníkov prinesie vážne kolízie
Jednou z najdiskutovanejších tém je nová regulácia elektrokolobežiek. Tie po novom nesmú jazdiť po chodníkoch (s výnimkou rýchlosti chôdze do 6 km/h) a presúvajú sa na cesty a cyklotrasy. Bazovský však toto rozhodnutie považuje za mimoriadne nešťastné. Podľa neho elektrokolobežka z konštrukčného hľadiska vôbec nespĺňa elementárne podmienky na to, aby bola dopravným prostriedkom.
„Elektrokolobežka nedokáže účinne zastať pred kolíziou. Samotný stroj síce zabrzdí, ale kvôli vysokému ťažisku a krátkemu rázvoru kolies poženie zotrvačnosť jazdca vpred. Práve osoby letiace z kolobežiek spôsobujú tie najvážnejšie, niekedy až tragické zranenia.“
Presunutie kolobežkárov na cesty navyše vytvorí nový typ nebezpečenstva. Pravý okraj slovenských ciest je totiž plný výmoľov, prepadnutých kanálov a nečistôt. Kolobežkári s malými kolieskami budú musieť tieto prekážky obchádzať, čím budú nečakane vchádzať do dráhy autám. Ako analytik trefne poznamenáva: „Na chodníkoch boli kolobežkári nebezpečenstvom pre všetkých a na cestách sú zase všetci nebezpečenstvom pre kolobežkárov.“
Môže opitý cyklista prísť o vodičský preukaz?
Medzi slovenskými motoristami koluje dlhoročný strašiak – ak vás policajti chytia opitých na bicykli, prídete o vodičský preukaz na auto. Ján Bazovský v podcaste tento mýtus definitívne a jednoznačne vyvracia.
Vodičský preukaz je úradný dokument, v ktorom máte zapísané oprávnenie na vedenie motorových vozidiel (napríklad skupiny B). Bicykel je však nemotorové vozidlo. Policajt vám preto nemôže odobrať oprávnenie na auto za priestupok, ktorý ste spáchali na bicykli, keďže ste žiadne motorové vozidlo neviedli. Podobné vyhrážky policajtov v minulosti boli podľa neho len pokusom o psychologické a preventívne pôsobenie.
Skrytá pasca záchranárskej uličky: V meste vám hrozí pokuta aj nehoda
Ďalším obrovským prekvapením pre mnohých vodičov budú pravidlá vytvárania záchranárskej uličky. Väčšina Slovákov žije v tom, že uličku pre sanitku či hasičov musia urobiť vždy a všade. Zákon však hovorí niečo iné.
Povinnosť vytvoriť záchranársku uličku platí výhradne na smerovo oddelených cestách mimo obce (teda na diaľniciach a rýchlostných cestách).
V mestách, ako je Bratislava či Košice, na viacprúdových cestách oddelených len súvislou čiarou, táto zákonná povinnosť neplatí.

Ak sa v meste v snahe uvoľniť cestu sanitke natlačíte cez plnú čiaru do protismeru a niekto do vás narazí, podľa zákona ste vinníkom nehody vy! Chýba nám totiž domyslená legislatíva a namiesto reálnej profesionality sa snažíme všetko chaoticky zošnurovať do neúplných paragrafov.
Mladí vs. čerství vodiči: V škole šmyku excelujú ženy, frajeri majú strach
Často počúvame, že najväčším problémom našich ciest sú mladí vodiči. Bazovský však spresňuje, že problémom nie sú mladí, ale čerství vodiči bez ohľadu na vek. Štatistiky smrteľných nehôd neukazujú, že by mladí do 5 rokov praxe mali na svedomí najviac tragédií. Majú však špecifické správanie – chýba im pocit zodpovednosti (nemajú rodiny či hypotéky) a často sú ovplyvnení virtuálnym svetom videohier, kde sa dá po havárii jednoducho stlačiť „reštart“.
Analytik prináša aj mimoriadne zaujímavý postreh zo škôl šmyku pre stredoškolákov. Kým mladí chlapci často preceňujú svoje sily, letia do zákruty ako „majstri sveta“ a okamžite dostávajú hodiny, dievčatá zvládajú krízové situácie oveľa lepšie. Majú totiž vyvinutejší pud sebazáchovy, pristupujú k tréningu zodpovednejšie a paradoxne aj v topánkach na opätkoch dokážu reagovať presnejšie ako sebavedomí mladíci, ktorí sa obávajú reputačnej traumy, ak by v šmyku zlyhali.
Učenie sa na trenažéroch doma a zbytočné otázky o sviečkach
Novela od 1. septembra mení aj fungovanie autoškôl – vyžaduje sa minimálne nižšie stredné vzdelanie a striktné oddelenie teórie od praxe (žiak nesmie ísť jazdiť, kým nespraví teóriu). Bazovský to považuje za kozmetické a neúčinné zmeny. Neexistujú totiž žiadne dáta, ktoré by spájali nižšie vzdelanie s vyššou nehodovosťou.
Kritizuje tiež prebytok teórie na úkor praxe. Prečo musia žiaci sedieť desiatky hodín v triedach, keď sa teóriu môžu naučiť doma, podobne ako pri zbrojnom preukaze? Moderné digitálne testy navyše podľa neho zaťažujú budúcich vodičov zbytočnými technickými detailmi (napríklad o fungovaní motorov či sviečok). V dnešnej dobe, kedy pri poruche vodič len zavrie kapotu a zavolá odťahovku, je takáto teória úplne zbytočná. Radšej by sme mali pridať hodiny reálneho praktického výcviku.
Skutočným riešením sú kvalitné cesty, nie policajné akcie
Na záver Ján Bazovský pripomína, že bezpečnosť na cestách nezvýšia policajné razie ani neustále pokuty. Jediným objektívnym a overeným dôkazom sú kvalitne navrhnuté cesty.
Ako príklad uvádza neslávne známu „cestu smrti“ pri Zlatých Moravciach, kde pred rokmi dochádzalo k tragickým čelným zrážkam takmer každý mesiac. Po vybudovaní rýchlostnej cesty R1 Pribina klesla nehodovosť na absolútne minimum – za 10 rokov tu zaznamenali len dve smrteľné nehody. Bezpečná infraštruktúra je skrátka tou najlepšou prevenciou.
Chcete vedieť viac o tom, prečo by mal štát podporovať motoristický šport pre mladých a aké ďalšie absurdity skrýva náš zákon o cestnej premávke? Nenechajte si ujsť celú epizódu tohto mimoriadne otvoreného rozhovoru.

Do najnovšej časti Olympijského videocastu prijala pozvanie čerstvá majsterka Európy v boxe do 19 rokov Karolína Kollárová. V otvorenom rozhovore vysvetľuje, ako zvláda tlak pred zápasom či aké to je, keď sa proti nej postaví súperka s provokatívnym správaním na sociálnych sieťach. Nebudú však chýbať ani odľahčené momenty o láske k rodnému mestu, predzápasovom repovom rituáli či o tom, ako dokáže drsný život v boxerských rukaviciach spojiť kaviarenským životom v Bratislave.
Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.
Čo sa dozviete v rozhovore?
kto je Karolína Kollárová a ako sa od volejbalu cez rôzne športy dostala až k boxu
ako získala jej druhý titul majsterky Európy v boxe do 60 kg
prečo jej vyhovujú skôr individuálne športy než kolektívne a prečo sa jej lepšie boxuje proti vyšším súperkám
ako zvláda spojiť náročný športový režim so štúdiom na športovej škole
čo obnáša jej príprava na nadchádzajúce majstrovstvá sveta v Čiernej Hore a olympijské hry mládeže v Senegale
ako reagovala na trash talk pred finále
prečo pri príprave na zápas radšej počúva poľský či slovenský rep a prečo zatiaľ nechce využívať služby mentálneho kouča
ako dokáže skĺbiť dve odlišné tváre svojho života, život v ringu a kaviarenský život v Bratislave

„Pribúdajú politické útoky, ktoré hrozby motivujú. Mnohí politici s autoritárskymi tendenciami prijímajú opatrenia, ktoré umlčujú médiá a ich slobodu. Dnes by som povedal, že skôr sa snažia títo nepriatelia novinárov zabiť médiá ako novinárov. Napriek tomu fyzické hrozby existujú a nie je, žiaľ, vylúčené, že by v Európe zabili opäť novinára alebo novinárku“ – Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc.
Studená sprcha pre slobodu slova a blízkych zavraždenej maltskej novinárky Daphne Caruany Galiziovej. Deväť rokov po bombovom útoku, pri ktorom prišla o život, odišiel muž obvinený z objednávky vraždy zo súdu ako slobodný človek. Magnát Yorgen Fenech. Daphne pritom odkrývala vzťahy medzi mafiou a maltskou politikou. Krátko pred atentátom sa chystala publikovať text o príbuznom tohto miliardára.
Tento verdikt otvára aj starú ranu u nás na Slovensku, kde spravodlivosť v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej rovnako naráža na stenu pri otázke hlavného objednávateľa. Keď si k tomu prirátame čerstvý prípad europoslanca Ľuboša Blahu, ktorý v reakcii na investigatívny článok zverejnil súkromné adresy novinárov a spravil z nich terče, vynára sa mrazivá otázka: Stávajú sa z Európy opäť lovné revíry na novinárov?
Pozrime sa na to s Pavolom Szalaiom z medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc.

Slovenský hokejový obranca Marek Ďaloga patrí k najvýraznejším zjavom na našich klziskách, no po piatich úspešných sezónach v Českej republike sa definitívne vracia domov. Skúsený bek, ktorý si vybudoval výborné meno nielen v domácej extralige, ale aj v národnom tíme, prijal pozvanie do najnovšej epizódy obľúbeného podcastu Góly z bufetu.
Moderátorská dvojica Marek Marušiak a Tomáš Prokop s ním rozobrala jeho bohatú kariéru, v ktorej nechýbajú úsmevné historky, tvrdá drina a spomienky na mimoriadne náročné chvíle na ľade. Pozrieť si tento diel znamená nahliadnuť do hlavy elitného športovca, ktorý si prešiel najťažšími ligami a napriek tomu si zachoval nadhľad a svojský humor.
Rozhovor sa od úvodu nesie v uvoľnenej atmosfére, pričom Marek Ďaloga otvorene vysvetľuje svoje dôvody na návrat do materského klubu. Ako sám priznáva, koniec v Brne už vnútorne cítil a s rodinou sa zhodli na tom, že je čas ísť domov.
Prestup do HKM Zvolen bol pre neho absolútnou prioritou, čo v rozhovore aj jasne potvrdil: „Zvolen bol suverénne číslo jedna... Nemohol som riešiť nič iné.“
Diváci sa dozvedia aj o jeho hlbokom vzťahu ku Komete Brno, ktorú označil za svoj druhý domov a s ktorou sa mu podarilo získať vysnívaný majstrovský titul. Dnes je však pripravený prijať vo Zvolene novú rolu mentora, aby odovzdával skúsenosti a pomáhal mladším hokejistom rásť.
Najväčším ťahákom epizódy sú však fascinujúce detaily o jeho extrémnej rýchlosti a netradičnom hernom štýle. Hoci je Marek Ďaloga primárne obranca, celú kariéru ho zdobí mimoriadne ofenzívne poňatie hry a jeho ikonický, vo vetre vejúci dres, ktorý s úsmevom glosoval aj reprezentačný tréner Craig Ramsay.
Zaujímavosťou je, že tento ofenzívny bek strávil najviac rokov v českej extralige, ktorá je považovaná za vôbec najdefenzívnejšiu a najviac pretaktizovanú súťaž.
Skutočnou lahôdkou pre hokejových fajnšmekrov je jeho spomienka na rýchlostné testy na klzisku s rozmermi NHL, kde dokonca prekonal čas famózneho Connora McDavida. S úsmevom na perách k tomu pridal priam neuveriteľnú historku: „A to som ešte trafil v druhej zákrute bránku, inak by som spravil kolo pod 13 sekúnd“.
Okrem hokejových úspechov sa podcast ponára aj do intímnejších detailov jeho športového života, pričom odhaľuje špecifické rituály a náročný tréningový proces. Marek Ďaloga detailne opisuje svoju fyzickú prípravu, ktorá zahŕňa drepy so 150-kilovými činkami, bulharské drepy a neustálu prácu na nohách, z ktorých si jeho spoluhráči niekedy uťahujú, že sú krátke.
Zveril sa aj so svojimi predzápasovými rituálmi, pri ktorých si úzkostlivo stráži presné poradie obliekania výstroja, pričom si vždy ako prvú obúva ľavú korčuľu, potom pravú a až následne si viaže šnúrky.
Chýbať nebude ani vtipná spomienka na prípravný zápas proti Viedni Capitals, kde súper hral tak tvrdo a agresívne, že vtedajší tréner zúfalo žiadal svojho asistenta, aby zápas predčasne zrušil so slovami, že ich súperi „mastili ako žito“.

„Ľudovít Makó svojou spoluprácou s políciou iba naplnil vlastnú vyhrážku, že ak sa mu niečo stane, stiahne so sebou všetkých ostatných. Hoci v minulosti ako štátny funkcionár o svojich toxických väzbách preukázateľne klamal, dnes detailne rozkrýva pozadie systému, v ktorom si oligarchia kupovala jeho lojalitu desaťtisícovým mesačným doplatkom k platu.“ Martin Turček, autor knihy o Makóovi Kajúcnik.
Kauza Očistec – kauza o prepojení oligarchie, politiky a polície. Či inak – prípad zneužívania polície v prospech mocných. Dostala sa až na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici. Tento týždeň pred jeho senát predstúpil jeden z kľúčových svedkov, ktorý kolotoč vyšetrovania a stíhania svojou výpoveďou pred šiestimi rokmi rozbehol.
Ľudovít Makó.
Zoči-voči obžalovaným opísal, ako sa zo 6. poschodia Transpetrolu riadilo nezákonné sledovanie Matoviča, Kisku či Kollára za desať eur na hodinu. Kým prokurátor neskrýval spokojnosť, advokáti Bödöra a Gašpara museli narýchlo prepisovať svoje otázky.
S Ivou Zigovou rozoberieme najdôležitejšie momenty z pojednávania a s Martinom Turčekom, ktorý o kajúcnikovi Makóovi napísal knihu, sa pozrieme na profil človeka, bez ktorého sa v štáte nepohla žiadna väčšia vec.