Podcasty Aktuality.sk

Nekompromisný obranca počas svojej bohatej kariéry prešiel desiatkami klubov, jeho životný príbeh je však ešte pestrejší. Lukáš Kozák je nielen skúseným hokejistom s blížiacou sa métou 700 zápasov v extralige, ale aj mládežníckym majstrom Slovenska v džude a úspešným podnikateľom. Teraz prijal pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk, kde moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi úprimne porozprával o realite domáceho hokeja či budovaní biznisu na Jadrane.
Málokto o rodákovi z Martina vie, že kým sa definitívne zasvätil najrýchlejšej kolektívnej hre na svete, patril medzi obrovské talenty na tatami. Džudu sa venoval do 15 rokov a z tohto obdobia si odniesol nielen majstrovské tituly, ale predovšetkým výbornú obratnosť a flexibilitu, z ktorých fyzicky čerpal počas celej hokejovej kariéry. V uvoľnenej debate priznáva, že na ľad ho pôvodne vôbec neťahalo a prvé tréningy absolvoval len vďaka susedovi, no napokon mu vôňa kabíny prirástla k srdcu.
Diskusia sa prirodzene preklopila aj k náročným témam a fungovaniu profesionálneho hokeja na Slovensku. Skúsený obranca, ktorý pôsobil v Slovane Bratislava, Skalici, Prešove či naposledy v Liptovskom Mikuláši, kriticky zhodnotil najmä prístup vedenia a trénerov k mladým hráčom, pričom poukázal na absurdné vyhrážky v šatniach a chýbajúci elementárny rešpekt.
„Vždy sa pri problémoch vrátime iba k financiám, ale to najmenej, čo by sa mohlo ihneď zlepšiť a nestojí to vôbec nič, sú medziľudské vzťahy v kluboch,“ zamýšľa sa nad toxickým prostredím, ktoré často dehonestuje začínajúcich hokejistov.
Keďže v minulosti tvoril pár so známou influencerkou Nelou Slovákovou, nevyhol sa ani enormnému tlaku bulvárnych médií, ktoré pravidelne rozoberali jeho súkromie. Túto životnú kapitolu dnes vníma ako cennú, no veľmi nepríjemnú lekciu. Otvorene opisuje, že neustále vysvetľovanie skreslených titulkov ho naučilo prísne si chrániť svoj osobný život, pričom sociálne siete už vníma vyslovene len ako nutný pracovný nástroj, od ktorého si rád drží zdravý odstup.
Dôležitý presah mimo športu ponúka jeho podnikateľský príbeh z chorvátskej Rogoznice, kde vybudoval a spravuje úspešný komplex apartmánov. K nehnuteľnostiam prišiel počas pandemickej krízy a vďaka skúsenostiam z rodinnej stavebnej firmy sa sám pustil do rozsiahlej rekonštrukcie bezprostredne po vypadnutí z play-off. „Urobili sme to od piky, že tam pomaly ostali stáť len oporné múry, no pri prácach som sa toho neskutočne veľa naučil,“ približuje moderátorom zrod svojho letného biznisu, ktorý dnes funguje už celoročne.
Hoci má hokejovú kariéru stále aktívne rozbehnutú, život po jej definitívnom ukončení si vie predstaviť práve na slnečnom pobreží Jadranu, ktoré vníma ako mimoriadne bezpečné a ideálne miesto pre výchovu detí. Divákom detailne opisuje aj to, ako do apartmánového biznisu reálne zasiahlo prijatie eura či nové dane, no zároveň vyvracia mýty o extrémnej drahote, pokiaľ človek pozná lokálne pomery a vyhne sa najexponovanejším turistickým pasciam.
Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, humorný a inšpiratívny pohľad do sveta športu, o ktorom ste možno doteraz vedeli len málo. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá dokazuje, že slovenský hokejista vie nielen tvrdo pracovať na ľade, ale dokáže aj úspešne a s prehľadom riadiť vlastný biznis.

Na slovenskom online autobazáre Autobazar.EU sa aktuálne nachádza 250 inzerátov osobných vozidiel s nájazdom nad 400-tisíc kilometrov – teda áut, ktoré prešli vzdialenosť rovnajúcu sa viac než desiatim cestám okolo Zeme. Analýza tejto ponuky ukazuje jasný vzorec: v lukratívnom klube suverénne dominuje diesel a spomedzi značiek najčastejšie Škoda, konkrétne model Octavia. Analýzu vypracoval motoristický novinár Erik Stríž.
Diesel má drvivú prevahu
Zo skúmaných 250 inzerátov má až 227 vozidiel, teda 90,8 %, naftový motor. Benzínových áut je len 18 (7,2 %) a zvyšných päť jazdí na LPG v kombinácii s benzínom.
Tento pomer len potvrdzuje dlhodobo známy fakt, že naftové motory – najmä osvedčené jednotky typu 1.9 TDI, 2.0 TDI, TDCi či CDI – boli po desaťročia konštruované s dôrazom na vysoké ročné nájazdy a dlhú životnosť motora, čo z nich robilo prirodzenú voľbu pre firemné vozové parky, taxislužby aj vodičov s dennou dochádzkou na veľké vzdialenosti.
Benzínové motory sa medzi autami s vysokým nájazdom objavujú výrazne zriedkavejšie, hoci analýza ukazuje, že pokiaľ sa už na takom vysokom kilometrovníku objavia, ich priemerný nájazd v tejto skupine nie je nižší než pri dieseloch.
Škoda a Volkswagen spolu tvoria tretinu ponuky
Zastúpenie značiek jednoznačne kopíruje ich dlhodobú obľubu na slovenskom trhu. Najviac inzerátov patrí Volkswagenu (42) a Škode (41), spolu teda takmer tretina (33 %) všetkých vozidiel s nájazdom nad 400-tisíc km. Nasleduje Mercedes-Benz (32 áut, 12,8 %), Audi (22), BMW (18), Ford a Volvo (po 12) a Renault (10). Zvyšok ponuky je rozdelený medzi desiatky ďalších značiek.
Pri pohľade na konkrétne modely jednoznačne vyniká Škoda Octavia – tvorí až 68 % všetkých inzerátov tejto značky (28 zo 41) a s veľkým náskokom je najčastejším modelom na trhu vysokých nájazdov vôbec.
Druhá je Škoda Superb (11 kusov). Medzi ďalšie najfrekventovanejšie modelové rady patria Volkswagen Passat, Mercedes-Benz Triedy E, Audi A6, BMW radu 5, Volkswagen Golf a Volkswagen Sharan.
Ide prevažne o modely strednej a vyššej strednej triedy, ktoré boli po dlhé roky obľúbenou voľbou firemných flotíl a nemeckého aj domáceho dovozu.
Priemerný vek 15 rokov, no výnimky idú aj proti prúdu
Priemerný rok výroby skúmaných vozidiel je 2011, čo zodpovedá priemernému veku približne 15 rokov. Najstarším zastúpeným vozidlom je BMW radu 3 z roku 1987, no zaujímavosťou je, že hranicu 400-tisíc kilometrov v ponuke prekonalo aj niekoľko výrazne mladších vozidiel z rokov 2020 až 2023 – typicky ide o bývalé firemné, lízingové alebo dovozové vozidlá s intenzívnym ročným nájazdom.
Priemerný nájazd v celej skupine dosahuje 456-tisíc kilometrov, medián je 437-tisíc km. Podľa značiek dosahuje najvyšší priemerný nájazd Mercedes-Benz (takmer 500-tisíc km), nasledovaný Volvom a Škodou. Tento údaj je však potrebné čítať opatrne – nejde o dôkaz vyššej technickej odolnosti konkrétnej značky, keďže vzorka odráža len aktuálnu ponuku inzerátov, nie štatistiku skutočnej životnosti vozového parku.
Kombi je kráľom vysokých nájazdov
Z hľadiska karosérie jednoznačne prevažujú kombi vozidlá (31 % ponuky) – logicky, keďže ide o karosériu tradične spájanú s vyšším ročným nájazdom, firemným využitím aj rodinami s deťmi. Nasledujú sedan (19 %) a SUV (15 %), pričom zvyšok ponuky tvoria dodávky, MPV, hatchbacky a iné typy karosérií.
Manuálna prevodovka mierne prevažuje nad automatickou (57 % oproti 41 %), pričom zvyšné 2 % tvoria iné alebo neuvedené typy, čo opäť súvisí s vekom vozidiel – automatické prevodovky sa v nižších a stredných triedach masovo presadili až v poslednej dekáde.
Čo z toho vyplýva pre kupujúcich
Analýza potvrdzuje, že diesel spojený s osvedčenými modelmi ako Škoda Octavia, Volkswagen Passat či Mercedes Triedy E si dodnes drží povesť „nezničiteľného" auta schopného zvládnuť aj státisíce kilometrov.
Zároveň treba pripomenúť, že vysoký nájazd sám osebe nehovorí nič o technickom stave konkrétneho kusu – rozhodujúca je história servisu, kvalita údržby a doklady o priebehu najazdených kilometrov. Pri kúpe vozidla s nájazdom nad 400-tisíc kilometrov preto odborníci odporúčajú dôkladnú kontrolu histórie vozidla a vykonanie komplexného preverenia vozidla nezávislým technikom.
K metodike analýzy
Analýza vychádza z ponuky portálu Autobazar.EU k 8. júlu 2026 – z filtra osobných vozidiel s nájazdom od 400 000 km (250 inzerátov). Zastúpenie značiek, paliva, karosérie a prevodovky vychádza z celej množiny 250 inzerátov, podrobnejšie štatistiky nájazdu podľa modelov zo vzorky 236 z nich. Zvyšné inzeráty boli z hodnotenia vylúčené, keďže išlo o evidentné chybne uvedené údaje alebo mali iné vážne dôvody na nezaradenie do výberu.

Robert Kaliňák pozval novinárov do nového sídla ministerstva obrany, aby im ukázal, že kritika drahej rekonštrukcie takzvanej Kukurice bola podľa neho neoprávnená. Počas mediálneho dňa vysvetľoval ceny kuchyniek, sedačiek, machovej steny aj ďalšieho vybavenia budovy.
Kožené sedačky za približne 14-tisíc eur napokon ministerstvo nekúpilo. Minister tvrdí, že sa do priestorov nezmestili, podľa dostupnej dokumentácie však boli niektoré menšie než sedačky, ktoré ich nakoniec nahradili. Kuchynky za takmer osemtisíc eur bez spotrebičov minister obhajuje drahšími materiálmi a životnosťou. Machová stena za viac ako 130-tisíc eur má odolať aj horúčavám, pred vtákmi ju však museli chrániť ultrazvukovými plašičmi.
Pôvodne mala rekonštrukcia stáť necelých 35 miliónov eur a v budove mali byť okrem kancelárií aj ubytovacie priestory pre vojakov. Po nástupe Roberta Kaliňáka sa z nej stalo čisto administratívne sídlo a rozpočet výrazne narástol. Minister dnes hovorí o stavebných nákladoch 49,6 milióna eur, konečnú cenu však stále nepoznáme.
Čo teda mediálny deň v Kukurici skutočne ukázal, ktoré ministerské vysvetlenia neobstoja a koľko môže nové sídlo obrany napokon stáť? Aj o tom sme sa rozprávali s reportérom Petrom Sabom.

Leto v slovenskom klubovom futbale prinieslo poriadny prievan, ktorý sa výrazne prehnal aj úradujúcim majstrom z Tehelného poľa. Kým trénerský štáb prešiel radikálnou obmenou a káder opustilo niekoľko kľúčových postáv, pozícia trénera brankárov zostala pevná. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! preto prijal pozvanie Ján Mucha, bývalý reprezentačný brankár a súčasný odborník na brankárov v ŠK Slovan Bratislava.
V pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil reálne fungovanie klubu počas mimoriadne turbulentného leta, priblížil zákulisie voľby nového kapitána v kabíne, no predovšetkým odborne a bez servítky zhodnotil výkony svojich kolegov na najvyššom medzinárodnom fóre.
Zostať v realizačnom tíme po príchode nového hlavného trénera a kompletne nového realizačného štábu býva vo futbalovom prostredí skôr raritou. Ján Mucha si však svoju pozíciu udržal a spoločne s kondičným trénerom zostali dôležitým spojivom v klube. Hoci príchod nového kouča znamenal aj okamžitý prechod komunikácie do anglického jazyka, rozdelenie úloh a vzájomná spolupráca si sadli nad očakávania.
„Nemyslel som si, že dostanem toľko voľnosti a toľko dôvery. Každý máme zodpovednosť za svoju sekciu a v tomto nám dal tréner voľnú ruku, hoci nás predtým nepoznal a nevidel našu prácu,“ opísal fungovanie v novom trénerskom zložení „belasých”.
Výraznou témou diskusie bola aj samotná obmena na brankárskom poste úradujúceho majstra. Po odchode Martina Trnovského, ktorý hľadal priestor pre pravidelné chytanie, muselo vedenie rýchlo reagovať a priviedlo Aleksandara Popoviča. Ten vytvoril silnú dvojicu s Dominikom Takáčom, pričom podľa Jána Muchu je v dnešnom modernom futbale národnosť hráča nepodstatná a rozhoduje výlučne kvalita, zdravá konkurencia a prínos pre tím na ceste pohárovou Európou.
Diskusia sa prirodzene preklopila aj k analýze výkonov brankárov na MS vo futbale 2026. Slovo padlo na prekvapivé ťahy marockého strážcu troch žrdí Yassinea Bounoua, nevšednú chybu Thibauta Courtoisa, ale aj na osobné spomienky Jána Muchu z majstrovstiev sveta v Juhoafrickej republike.
Práve pri téme oficiálnych lôpt sa inak analytický a pokojný tréner neubránil poriadnej dávke emócií. „Odvtedy som takú zlú loptu nevidel,“ zaspomínal si s úsmevom na neslávne známu loptu Jabulani, ktorá pred 16 rokmi menila smer letu absolútne nepredvídateľne.
Ján Mucha v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aký je jeho názor na pôsobenie Martina Dúbravku v anglickej Premier League, ako vníma brankárske prešľapy, ktoré dokážu ukončiť sľubne rozbehnutú kariéru, prečo mladí chlapci v špičkových akadémiách už nechcú chytať, a aké šance dáva slovenskému majstrovi v ťažkých európskych predkolách.

Ako sa vymýšľajú vtipy v dobe, kedy najlepší humoristi sedia v poslaneckých laviciach? Prečo podľa neho sledujeme mentálny zánik Roberta Fica? A ako vidí budúcnosť politickej satiry na Slovensku? Dozviete sa v živom rozhovore s Adamom Blaškom z podcastu Piatoček.