Podcasty Aktuality.sk

Vojna v Iráne, na Ukrajine a vplyv tohto diania na palivá a automobilový priemysel v roku 2026.
Text pripravil Vladimír Orth, hosť podcastu Autobazar.EU.
Dňa 28. februára sa začal vojenský konflikt v Iráne a z operácie v Perzskom zálive sa veľmi rýchlo stal rozsiahly regionálny konflikt, ktorý priamo zasiahol 10 krajín: Irán, Izrael, Bahrajn, Katar, Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty, Irak, Omán, Turecko a Libanon.
Odhadnúť jeho vplyv už dnes nie je také náročné, najmä v dobe dostupných dát, analytických nástrojov a umelej inteligencie. Zároveň však platí, že len málokto ešte verí pôvodným odhadom, podľa ktorých nemal zásah trvať dlhšie ako tri týždne. Dnes je zrejmé, že ide o rozsiahly konflikt, pri ktorom nikto nevie spoľahlivo odhadnúť jeho trvanie ani konečné dôsledky.
Uzavretím strategického dopravného koridoru cez Hormuzský prieliv bola prakticky výrazne obmedzená doprava oboma smermi. Práve tadiaľ pritom denne preplávali desiatky tankerov s ropou, čo robí z tejto oblasti jedno z najcitlivejších miest globálnej ekonomiky.
Priamy dosah na automotive
To, čo už dnes vidíme v automobilovom priemysle, je strata trhu s novými vozidlami v objeme približne 4,43 milióna automobilov ročne. Zároveň boli narušené aj dodávateľské reťazce, ktoré sú pre automotive kľúčové. Najviac postihnuté pritom nie sú len krajiny priamo zasiahnuté konfliktom, ale aj okolité štáty regiónu Blízkeho východu a Arabského polostrova.Vojna nie je zameraná iba na vojenskú infraštruktúru. Zasahuje aj zariadenia na ťažbu, skladovanie a distribúciu ropy, ropných produktov a plynu. Tento výpadok následne ovplyvňuje významných odberateľov v Ázii a ich výrobné kapacity. Až 32 % globálnej produkcie ropných produktov totiž pochádza práve z tejto oblasti. Najväčšími odberateľmi sú najmä Čína, India, Indonézia a Filipíny.
Vplyv na automobilový trh v Ázii a Európe
Tieto zmeny môžu ešte viac urýchliť nástup elektrických vozidiel v Ázii, pretože tlak na cenu klasických palív bude rásť. V Európe naopak očakávame, že vzhľadom na prebiehajúcu recesiu bude dochádzať k znižovaniu spotreby pohonných hmôt v domácnostiach a k väčšiemu záujmu o ekologickejšie a úspornejšie vozidlá. Zároveň bude pokračovať trend downsizingu, teda presunu k menším a lacnejším autám.
Energetická kríza, ktorá sa začala vojnou na Ukrajine a následným obmedzením nákupu ruských ropných produktov zo strany EÚ, sa dnes spája s dôsledkami vojny v Iráne. Kombinácia týchto dvoch faktorov vytvára pre európskych spotrebiteľov aj priemysel mimoriadne nepriaznivé podmienky.
Nebudem sa teraz púšťať do diskusie o tom, ako dlho bude tento konflikt trvať a aký vplyv bude mať na vojnu na Ukrajine. Podstatné je pochopiť, aký dopad bude mať na ľudí a ich mobilitu.
Mobilita bude drahšia
Mobilita sa postupne mení a je nutné si uvedomiť, že pre ľudí je čoraz finančne náročnejšia, a to nielen z pohľadu obstarania vozidla, ale aj jeho samotného vlastníctva. Downsizing je už dnes viditeľný v západnej Európe, kde pri rozhodovaní o kúpe automobilu dominujú menšie autá a ekologickejšie riešenia.
Populárne sú najmä malé crossovery a vozidlá pre menšie rodiny. Naopak, modely ako kombi a limuzíny postupne strácajú svoje pozície a viaceré automobilky už ich výrobu obmedzili alebo ukončili.
Čo sa stane, ak konflikt potrvá dlhšie?
Ak bude konflikt trvať dlhšie než jeden až tri mesiace, tlak na ceny pohonných hmôt bude ešte väčší a trh začne hľadať alternatívy. Nie je vylúčené, že sa opäť otvorí diskusia o nákupe ruskej ropy a o prehodnotení sankcií, ktoré doteraz nepriniesli výsledok v rozsahu, aký Európska únia očakávala.
Z pohľadu výroby automobilov budú mať niektoré automobilky problémy s produkciou, pretože ich dodávatelia aj logistické trasy, ktoré boli nastavené pred konfliktom, nebudú schopné plniť pôvodné plány. Najvýraznejšie môže konflikt zasiahnuť ázijských výrobcov automobilov a segment vozidiel s batériovým pohonom.
Európa a Slovensko už klesajú
Priemerný pokles nákupu nových automobilov v Európe sa za prvé dva mesiace roku 2026 pohybuje na úrovni -3,9 %. Na Slovensku je prepad ešte výraznejší a dosahuje -7,05 %.
Trh má svojich víťazov aj porazených, no najviac strácajú automobilky, ktoré síce v predchádzajúcom období rýchlo získali pozície, no nemajú dostatočne lojálny segment zákazníkov.
Najväčší prepad za obdobie 1–2/2026 zaznamenali:
1. SsangYong (Kórea): -81,82 %
2. Mitsubishi (Japonsko): -77,27 %
3. Dongfeng (Čína): -50,00 %
4. Lexus (Japonsko): -41,61 %
5. Mini (Veľká Británia): -40,00 %
Za týmto prepadom, ktorý je vyšší ako priemer EÚ27, stoja najmä tieto faktory:
● prebiehajúca recesia,
● konsolidačné opatrenia,
● zmeny pri odpočte DPH,
● slabšia schopnosť financovania v dôsledku vysokého zadlženia.
Historické minimá a starnutie vozového parku
Nákup nových áut klesol na nové historické minimá. Stačí sa pozrieť na cesty a sledovať, koľko nových vozidiel reálne pribúda. Z toho následne vyplývajú ďalšie efekty: vysoká miera dovozu jazdených vozidiel, vyšší podiel starších áut nad 5 rokov a rastúca potreba opráv a náhradných dielov.
Tento tlak bude pravdepodobne ďalej narastať vzhľadom na charakter ekonomiky a na prehlbujúce sa dôsledky vládnych opatrení, ktoré majú priamy vplyv na spomaľovanie hospodárstva.
Nemyslím si, že by sa situácia v najbližších mesiacoch výraznejšie zlepšila. Súčasné dodané vozidlá sú totiž vo veľkej miere ešte autá objednané v roku 2025, ktoré sa len postupne expedujú. Pokles nových objednávok hlásia prakticky všetky značky, pričom nejde len o problém Slovenska, ale celej Európskej únie. Rozdiel je len v tom, do akej miery je ktorá krajina zasiahnutá.
Spotrebiteľ bude opatrnejší
V súvislosti s vojnou v Iráne bude opatrnosť spotrebiteľov pri kúpe automobilov ešte rásť a pokles dopytu môže byť ešte výraznejší. Spotrebiteľ sa v obdobiach vysokej neistoty prirodzene obáva a nemá záujem nakupovať tovary dlhodobej spotreby, pokiaľ nevie vyhodnotiť riziká takejto situácie pre svoju budúcnosť.
V reakcii na rast cien palív zaviedla slovenská vláda zastropovanie cien palív a následne aj obmedzenie ich predaja zahraničným občanom, keďže v okolitých krajinách ceny palív vzrástli o 15 až 17 %. Nie je však jasné, ako dlho bude štát schopný tento model udržať, pretože takéto zvýhodnenie musí niekto financovať. Ročný objem kompenzácií sa môže pohybovať v rozsahu 250 až 550 miliónov eur. Ak konflikt potrvá dlhšie, štátny rozpočet túto záťaž nemusí zvládnuť.
Inflácia ako ďalší problém
Veľmi významným faktorom, ktorý ovplyvní slovenskú aj európsku ekonomiku v súvislosti s konfliktom, bude budúca inflácia. Zatiaľ sú vyjadrenia ekonómov zdržanlivé, no vzhľadom na možné trvanie konfliktu a jeho intenzitu sa domnievam, že môžeme očakávať infláciu na úrovni viac ako 5 % v druhej polovici roka 2026.
To zároveň znamená znehodnocovanie úspor, pokles životnej úrovne a rast nákladov prakticky na všetko. Aj z tohto dôvodu považujem za jednu z ciest postupné znižovanie závislosti na vlastníctve auta a väčší presun k nájomným a predplatným modelom mobility, kde sa časť týchto rizík dá efektívnejšie rozložiť.
Vyššia inflácia zároveň zvýši cenu materiálov aj práce, čo sa v strednodobom horizonte opäť premietne do obstarávacích cien automobilov. Podobný vývoj sme už videli v rokoch 2022 až 2023, keď ceny áut výrazne rástli práve pod tlakom inflácie.
Záver
Najbližšie obdobie neprinesie automobilovému priemyslu veľa pozitívnych správ. O to dôležitejšie je vedieť, čo môže prísť, a pripraviť sa na to vopred. Schopnosť správne čítať vývoj a včas reagovať bude rozhodujúca pre firmy, spotrebiteľov aj celý trh mobility.
Zmienená epizóda podcastu o autopriemysle v EÚ a na Slovensku:
Na vysoké platy a lacné autá zabudnime. Autopriemysel nie je budúcnosť Slovenska
https://www.youtube.com/watch?v=S5eyZvzuSoo

Na olympiáde v Miláne štartoval Adam Hagara vo voľných jazdách ako prvý slovenský krasokorčuliar v ére samostatnosti. Stále má len 19 rokov a ako sám hovorí, vrchol kariéry ho len čaká. Jeden vrchol zažije aj posledný marcový týždeň, keď sa v Prahe predstaví na majstrovstvách sveta. Adam Hagara prijal pozvanie do Olympijského videocastu, kde sme s ním prebrali udalosti z olympiády, jeho podmienky na Slovensku, no aj študovanie na vysokej škole a jeho obľúbený Montreal Canadiens.
Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.
Čo sa dozviete v rozhovore?
či ho po olympiáde spoznáva viac ľudí
ako vníma pozitívne reakcie
ako Alysa Liuová vytiahla krasokorčuľovanie
ako pracuje so stresom
o podmienkach na Slovensku
na akú úroveň by sa chcel dostať
o študovaní na FIIT aj o Montreale Canadiens

Táto vojna sa pre USA vôbec nevyvíja dobre. Irán nemusí prehrať a jeho režim sa môže udržať. Navyše, strategický Hormúzsky prieliv môže byť zablokovaný aj celé mesiace. Pre povesť USA - ako svetovej veľmoci, to môže mať zničujúce následky. Pre Aktuality Nahlas to povedal Andrej Žiarovsky.
Plánovaný iránsky Blitzkrieg sa Donaldovi Trumpovi evidentne rozsýpa pod rukami. Napriek sérií masívnych raketových a leteckých úderov sa Irán vzdať odmieta a konflikt tak čoraz viac eskaluje. Úzkym hrdlom sa stáva Hormúzsky prieliv, ktorého dlhodobá blokáda je schopná poslať svetovú ekonomiku do globálnej recesie. Zatiaľčo Izrael si plní svoje dávne bezpečnostné sny, americký prezident vyžaruje čoraz väčšiu zmätenosť i bezradnosť. Kam sa vlastne uberá vojna o Irán, o čo ide Spojeným štátom a ako ju pocítime my - tu v Európe? Téma dnešného denného podcastu s Andrejom Žiarovským.
Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s Andrejom Žiarovským, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ministrovi Šutajovi Eštokovi sa kráti čas, keď sa ešte môže vyhýbať zaplateniu odškodného.
Kam až je Robert Fico schopný zájsť pri prekrúcaní pravdy, sa zhrozíte pri sledovaní Ťažkého týždňa.

Do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk prijal pozvanie prezident HK Nitra Miroslav Kováčik. V diskusii s Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa venoval dominantnej základnej časti Nitry, tlaku favorita pred play-off, ale aj širším témam slovenského hokeja.
Úvod rozhovoru patril práve dominantnému víťazstvu Nitry v základnej časti Tipsport ligy. „Corgoni” ju ovládli s 10-bodovým náskokom, no Miroslav Kováčik zdôrazňuje, že skutočná sezóna sa začína až vo vyraďovacej fáze. „Nerád hodnotím sezónu v jej strede alebo aj po konci základnej časti, aj keď vnímam to, že úspech to je. My sa z neho tešíme, ale na konci zvíťazí len jeden,” pripomenul.
Veľká časť diskusie sa venovala aj hernej filozofii Nitry. Tá dlhodobo stavia na ofenzívnom a divácky atraktívnom hokeji, no zároveň na vyrovnanosti všetkých formácií. Aj preto sa v individuálnych štatistikách neobjavujú nitrianski hráči na úplnom vrchole, hoci tím patril k najproduktívnejším v súťaži. Miroslav Kováčik v tom vidí výhodu najmä smerom k play-off.
V podcaste otvorili aj tému skladby kádra a práce s hráčmi. Podľa šéfa klubu je čoraz náročnejšie udržať široký káder, keďže moderní hokejisti očakávajú výrazný čas na ľade. „Dnes už nie je doba taká, že hráči sú spokojní s tým, keď sa ocitnú v piatej pätke a nehrajú pár zápasov. Začnú vyvolávať oni alebo ich agenti, že sú nespokojní a chcú odísť,” priblížil realitu.
Diskusia sa dotkla aj postavenia Nitry ako favorita. Prezident HK Nitra priznáva, že tím sa tejto nálepke nebráni, no zároveň upozorňuje na nevyspytateľnosť play-off. Podľa neho je dôležité, aby si hráči tlak nepripúšťali viac, než je nevyhnutné, a sústredili sa na vlastný výkon.
Výraznou témou bola aj infraštruktúra slovenského hokeja. Miroslav Kováčik otvorene kritizoval stav zimných štadiónov a zdôraznil potrebu výstavby nových arén. „Tie štadióny sa nedajú donekonečna len opravovať, musíme stavať nové. Za 30 rokov sme postavili dva veľké zimné štadióny, čo je prabieda,” uviedol s tým, že Slovensko v tomto smere zaostáva najmä za Českom.
V rozhovore zazneli aj aktuálne informácie o projekte novej haly v Nitre, ktorá by mala vyrásť v blízkosti futbalového štadióna. Klub si od nej sľubuje moderné zázemie nielen pre prvý tím, ale aj pre mládež.
Reč prišla aj na vývoj moderného hokeja. Miroslav Kováčik upozornil, že výhoda domáceho prostredia už nie je taká výrazná ako v minulosti a zmenila sa aj mentalita hráčov. Zároveň však verí v talent slovenských hokejistov a potrebu rozvíjať ich kreativitu.
„Určite je to v nás v Slovákoch, že ten hokej hrať vieme. Musíme podporovať tú kreativitu, byť trocha iní,” podotýka Miroslav Kováčik v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk, ktorá ponúka komplexný pohľad na aktuálnu situáciu v nitrianskom aj slovenskom hokeji.