Podcasty Aktuality.sk

Na začiatku podnikania Petra Toth počúvala, že sa len hrá s korálkami. V súčasnosti je uznávanou šperkárkou a svoj biznis spojila s pomáhaním. Originálnymi nápadmi podporuje folklór a slovenské kultúrne dedičstvo. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.
Počas covidu roznášala teplomery. Keď začala vojna na Ukrajine, ako dobrovoľníčka stála na hraniciach a obliekala otepľovačky uzimeným deťom. Jej šperky s ľudovými motívmi priniesli pomoc Čičmanom aj Telgártu. V dedinke Polichno zachraňuje rodný dom Boženy Slančíkovej-Timravy, v Mikovej oživila zabudnutý kroj, ktorý nosila matka Andyho Warhola, a venovala ho obci spolu s pamätnou izbou. Keď vidí problém, snaží sa nájsť riešenie. „Nerobím to preto, aby ma niekto chválil. Viem, že to je potrebné,“ vraví podnikateľka, dizajnérka a šperkárka Petra Toth.
V podcaste sa dozviete:
čím Petru Toth zaujala autorka legendárnych Ťapákovcov,
ako s dizajnérkami hovorili „timravčinou“,
prečo jej etnografku považovali v Mikovej za zlodejku,
koľko píšťaliek rozdali vysokoškoláčkam,
a či vymyslí šperk ako symbol pomáhania.

Kto je Petra Toth?
Zakladateľka ateliéru Petra Toth sa šperkárstvu a dizajnu venuje takmer dve desaťročia. Zbiera námety z krojov, ľudového nábytku, bytových textílií aj keramiky, ktoré pretvára do moderných šperkov.
Napísala knihu Vyšperkovaná cesta Slovenskom, natočila dokument o živote Julie Warhola – matky Andyho, kráľa pop-artu a jedného z najslávnejších umelcov sveta. V roku 2025 založila Nadáciu Petra Toth.
Bod k dobru
V podcaste Bod k dobru už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.
Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.
Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

„Organizujeme kultúrne podujatia a tvoríme umenie, ktoré je angažované a kritické voči tomu, čo sa v spoločnosti deje. To sa vláde nepáči, pretože tú kritiku často nachádzajú aj na seba“, hovorí Ľudovít Nápoký z platformy Otvorená kultúra.
Rušia, čo rušili. A opätovne. Ak sme to už raz zažili pri Úrade na ochranu oznamovateľov korupcie, teraz sa situácia opakuje pri rušení tzv. trojročných zmlúv Fondom na podporu umenia pod gesciou ministerky Šimkovičovej.
Ak ich rada fondu v polovici marca uznesením „rušila“, lebo nemali mať „oporu v zákone“ a šli „preferovaným“, ako tvrdil predseda Matúš Oľha, v závere mesiaca to isté „rušenie“ už Lukáš Machala – Oľhov mandant - označuje len za „šumy“ a projekty sa majú len kontrolovať. Mimochodom kontrolovať už raz kontrolované.
Tak či tak, pôvodný krok rozvíril umelecké prostredie. Zneistil totiž financovanie už rozbehnutých projektov. Pobúrenie a nespokojnosť sa premietli do „veľkej kultúrnej mobilizácie“, ktorá sa v utorok zhmotní do série protestných zhromaždení po celom Slovensku.
Na dôvody „kultúrnej moblizácie“ sa pozrieme s Ľudovítom Nápokým z platformy Otvorená kultúra a je výkonným riaditeľom priestoru súčasnej kultúry – bratislavskej A4ky.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aj keď sa o autizme či o deťoch s inakosťou hovorí otvorenejšie a viac, než inokedy predtým v našej minulosti, aj tak je to stále málo a nestačí to na to, aby sa rodičia a samotné takéto deti cítili v dnešnej spoločnosti prijato. V najnovšej časti relácie Pre mamy s Babsy preto prinášame diskusiu dvoch mám, ktorých dcérky Tamia a Matilda majú potvrdený autizmus. Počúvajte dnes s nami ich diskusiu o tom, aká bola cesta k diagnóze a čo vás život s autistickými deťmi dokáže naučiť.
Na začiatku stálo len tiché podozrenie, ktoré s pribúdajúcimi mesiacmi, rokmi a problémami, ktoré videli u svojich dcérok, rástlo. A napriek tomu, že v oboch ich prípadoch najskôr pediatri diagnózu autizmus zo stola zmietli a rodičov chlácholili, že to všetko sa poddá, inštinkt mamy napokon nesklamal. Dnes majú ich dcérky potvrdený autizmus a ony ako mamy si za tie roky prešli aj radosťou z úľavy, pretkanú so strachom a krutou realitou často plnou sĺz až po vďaku, ktorú cítia za to, že ich osud obdaril tak čistými dušami, akými tieto deti dokážu byť.
V dnešnej časti relácie Pre mamy s Babsy si môžete vypočuť rozprávanie o deťoch, ktoré vidia svet inak ako my ostatní. V ich svete môžu zvuky bolieť, ticho v ňom rozpráva vlastný príbeh a očný kontakt v ňom nie je jedinou cestou k srdcu. Pozvanie Babsy Jagušák prijali dve silné a inšpiratívne ženy, mamy autistických dievčatiek. Prvou je mama Tamie - spoluautorka projektu Tamitos Nina Bakalová a druhou je mama Matildy - fotografka Veronika Štabrila.
V ich spoločnej diskusii sa dozviete:
- kedy spozorovali prvé príznaky, že s ich deťmi nie je niečo v poriadku
- prečo v oboch prípadoch pediatri pôvodne o autizme ako diagnóze nepremýšľali a radili vyčkať
- spoločné príznaky autizmu už pri tých najmenších deťoch, ktoré z praxe obe hostky popísali a aj to, že sa niektoré úplne odlišovali
- kedy napokon prišla konečná a potvrdená diagnóza a aké pocity si ako mamy v tie chvíle prežili
- či sa s tým dá časom vyrovnať, najmä so strachom z budúcnosti, ktorý rodičmi (nielen) autistických detí lomcuje
- s akými reakciami sa stretávajú v rámci našej spoločnosti a či sa dá držať si nadhľad nad kritikou a odsúdením, ktoré sa im často dostávajú
- ako veľmi dokáže byť oporou najližšie okolie a rodina, pokiaľ prijmú deti s inakosťou a vedú k tomu aj ostatné deti
- do akej miery ovplyvní súdržnosť partnerov diagnóza autizmus
- aký je vzťah súrodencov k autistickým deťom a naopak, a prečo je to pre rodičov náročné napriek tomu, že súrodenci sú pre autistické deti jedinečnou oporou
- v čom dokáže byť autistické dieťa darom a v čom naopak výzvou
- a ako veľmi vás život s takýmto dieťaťom, tzv. čistou dušou naučí spomaliť a vážiť si i tešiť sa z tých najmenších maličkostí, ktoré inak zvyčajne berieme ako samozrejmosť. Počúvajte dnešnú časť podcastu Pre mamy s Babsy na Najmama.sk

Bratislavčan Zoltán Demján bol desať rokov štátnym reprezentantom v horolezectve. Je prvým Čechoslovákom, ktorý dosiahol vrchol Mount Everestu v roku 1984 a zároveň jeden z mála ľudí na svete (s Jozefom Psotkom), a jeden z mála, ktorí vystúpili na najvyššiu horu sveta bez použitia kyslíkového prístroja. Za prvovýstup na Dhaulángiri získal cenu za Najlepší svetový horolezecký výkon v Himalájach za rok 1988. a tým jeho výkony zďaleka nekončia.

Kým o vyhorení známom ako burnout dnes hovoríme otvorene, boreout je tichý zabijak produktivity a duševného zdravia, o ktorom sa ľudia boja hovoriť, aby nevyzneli „rozmaznane“.
Boreout je podľa dostupných informácií chronická nuda, strata zmyslu a pocit, že naša energia a talent ostávajú nevyužité. Kým vyhorenie okolie často ľutuje, pri boreoute sa človek stretáva skôr s nepochopením.
Pozvanie do rozhovoru prijala vyštudovaná psychologička a odborníčka na psychológiu organizácií, Lenka Uherová a rozprávali sme sa o tom, prečo je prázdnota v práci nebezpečným stresorom a ako z tohto začarovaného kruhu von.
V rozhovore sa dozviete:
- Čo je to burnout, čo si máme predstaviť pod pojmom boreout a ako sa líši od lenivosti či dočasnej nudy;
- aké sú prvé nenápadné signály, že sa človek začína prepadať do tohto fenoménu;
- či sa môže boreout preklopiť až do depresií alebo psychosomatických bolestí;
- ak už človek identifikuje, že trpí boreout-om, aký by mal byť jeho prvý krok.