2000 Episoden
Dni v zákopoch aj štúdium na diaľku. Čavojská a Rebro približujú život mladých operátorov dronov na Ukrajine
19.11.2026 | 46 Min.Zábery otvorených kaviarní či koncertov na Ukrajine sa na sociálnych sieťach šíria ako údajný dôkaz, že sa v krajine nebojuje. Ako vyzerá každodenný život pri fronte, čo zmenili drony a čo znamená niekoľko dní bez ostreľovania pre ukrajinské deti? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová v podcaste Nezablúďme v bludoch so šéfkou Demagog.sk Veronikou Frankovskou a so zakladateľmi občianskeho združenia Nezlomní, novinárkou a fotografkou Janou Čavojskou a novinárom a fotografom Marcelom Rebrom.
V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská rozobrala šírenú koláž muža so psom, ktorá mala naznačovať, že zábery následkov ruských útokov sú zinscenované. Podľa overenia Demagog.sk bola autentická iba jedna z troch fotografií. Ďalšie dve vznikli pomocou umelej inteligencie a šírili sa s popismi, ktoré ich vydávali za staršie zábery toho istého človeka na iných miestach.
Frankovská upozornila aj na zavádzajúce interpretácie poklesu aktivity botov po útokoch na dátové centrá spoločnosti Yandex. Grafy podľa nej neukazovali útlm proruských účtov na sociálnych sieťach, ale činnosť botov, ktoré prehľadávajú a indexujú webové stránky. Pripomenula tiež, že videá bežného života na Ukrajine sa opakovane používajú na spochybňovanie vojny a utrpenia jej obyvateľov.
V hlavnej časti podcastu Marcel Rebro opísal skúsenosti z miest v blízkosti frontu. Aj tam podľa neho fungujú obchody a kaviarne, hoci ľudia počujú streľbu či výbuchy. Otvorená reštaurácia preto nevypovedá o tom, že vojna neexistuje. „Ukrajinci sú takí, že dokážu si svoju ľudskosť zachovať aj v týchto podmienkach,“ povedal. Zároveň priblížil, ako sa miesta, do ktorých sa s pomocou vracajú, postupne menia a ich obyvatelia musia odchádzať.
Jana Čavojská vysvetlila, že situácia vojakov sa líši podľa jednotky a úseku frontu. Niektorí zostávajú na predných pozíciách celé mesiace, pretože už samotná cesta na pozíciu a späť predstavuje veľké riziko. S prichádzajúcou zimou podľa nej potrebujú okrem dronov aj generátory, nabíjacie stanice a ďalšie vybavenie. Možnosti vykurovania sú však obmedzené, aby sa vojaci neprezradili nepriateľským dronom.
Hostia sa venovali aj tomu, ako drony menia vedenie vojny. Rebro priblížil ich využitie pri prieskume a spresňovaní delostreleckej paľby, ale aj význam pozemných robotov pri zásobovaní a evakuácii. Čavojská upozornila na život mladých operátorov, ktorých stretávajú pri svojich cestách. Namiesto štúdia či cestovania trávia týždne a mesiace v podzemných úkrytoch. Niektorí si napriek tomu dokončujú školu a aj na fronte nadväzujú vzťahy.- „Nespoliehajme sa na to, že ak sa zajtra zmení politická situácia, mladí ľudia zrazu prestanú odchádzať – dominantne musíme pracovať s kvalitou vysokých škôl. Rekordné odchody nezastavia peniaze na ruku, ale moderné vybavenie, prax a pocit, že doma majú perspektívnu budúcnosť.“ Renáta Hall z Therapolis hovorí o najnovšom prieskume Ako pritiahnuť talent 2026.
Štvrtým najväčším slovenským študentským mestom už nie je Prešov ani Žilina, ale české Brno. V zahraničí študuje každý piaty slovenský vysokoškolák – to je trojnásobok európskeho priemeru – a nové dáta ukazujú, že miliónové štipendiá štátu tento odliv vôbec nezastavili. Prečo mladým nestačia peniaze na ruku, čo presne ich zo Slovenska vyháňa a prečo slovenským univerzitám robia najhoršiu reklamu ich vlastní študenti?
📌 V tomto rozhovore sa dozviete:
Prečo miliónové vládne štipendiá nezastavili odliv študentov a skončili na chvoste ich motivácií.
Aké faktory skutočne vyháňajú maturantov do Česka a prečo je Brno štvrtým najväčším slovenským akademickým mestom.
Prečo robia slovenským univerzitám najhoršiu reklamu ich vlastní študenti a absolventi.
V čom zlyháva štát pri starostlivosti o prichádzajúcich cudzincov a prečo sme v trvalom deficite talentov.
Aké konkrétne a rýchle opatrenia – od spoločných programov po rovesnícky mentoring – dokážu zvrátiť odchod mladých ľudí. Kde bola sociálka, keď deti vraždili? Za zatvorenými dverami úradov vládne chaos, na ktorý doplácajú nevinní
18.11.2026 | 47 Min.Dvojnásobná vražda 13-ročným dieťaťom v Staškove nebola náhoda a náhodou nebola ani podobná tragédia v Spišskej Starej Vsi. Kde bola sociálka keď jej toto uniklo? Prečo systém ochrany detí fatálne zlyháva a ako to, že i pri deťoch až príliš často víťazia násilníci? Ochrana detí a ich bezpečie nie sú pre tento štát prioritou, tvrdí sociálna poradkyňa Ida Želinská.
Brutálny útok na dve maloleté dievčatá na východe Slovenska je len ďalším dielom v desivej skladačke zlyhaní štátu pri ochrane našich detí. Od nedávnej dvojnásobnej vraždy v Staškove a obdobnej tragédie v Spišskej Starej Vsi sa pritom prakticky celá verejná diskusia točí okolo chýbajúcich kamier v školách či pochybení policajtov, prípadne psychológov.
Základnou otázkou však je, kde je kľúčový orgán sociálnoprávnej ochrany detí, teda povestná sociálka? Práve sociálna kuratela je totiž tá, ktorá má poznať rodinné pomery rizikových detí, riešiť prostredie, v ktorom vyrastajú a zasiahnuť skôr, než sa takéto prípady zvrhnú na fatálne tragédie. Zlyhala teda sociálka a prečo tento systém zjavne nefunguje?
“V súčasnosti sa na tento štát nespoliehajme, pretože pokiaľ bude štát riešiť systém len na úrovni navyšovania počtu úradníkov, znižovania spisov či zvyšovania platov, k vyššej ochrane detí sa nedopracuje.
Pýtajme sa, aké priority má slovenská sociálnoprávna ochrana detí – či je to ochrana detí a občanov pred násilím, zanedbávaním a zneužívaním, alebo sú to rodičovské spory. Pred 10 až 15 rokmi u nás prudko narástol počet rodičovských sporov. Ľudia na úradoch na to neboli vyškolení ani pripravení, zamotali sa do nich a dnes utápajú obrovské množstvo úradníckeho času v rodičovských konfliktových agendách.“
Téma dnešného podcastu so sociálnou poradkyňou Idou Želinskou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.- Slovenskí futbalisti splnili povinný cieľ a postúpili do B-divízie Ligy národov. V konkurencii Kazachstanu, Moldavska a Faerských ostrovov zaznamenali 3 víťazstva a 3 remízy. Čo tieto zápasy ukázali o národnom tíme a je kritika fanúšikov na výsledky a výkony oprávnená? Aj to boli témy najnovšej epizódy podcastu Okom odborníka na ŠPORT.sk s bývalým reprezentantom a hráčom anglickej Premier League Ľubomírom Michalíkom.
TÉMY ROZHOVORU
Čo ukázala Liga národov o slovenskej reprezentácii?
Čo zmenil Weiss v porovnaní s Calzonom?
Je kritika fanúšikov na výsledky a výkony oprávnená?
Je šírka kádra dlhodobo najväčším problémom?
Ktorí hráči potešili a ktorí sklamali?
Lídri Slovenska starnú, obáva sa budúcnosti?
Našiel Weiss pravého obrancu?
Kto v budúcnosti nahradí Lobotku a ďalších ťahúňov?
Je kritika Boženíka opodstatnená?
Čo pribrzdilo Marcelliho vývoj?
Čo vraví na situáciu okolo Čavriča?
Čo sa musí stať, aby Slovensko uspelo v boji o ME? - Umelá inteligencia má pomáhať pri vývoji liekov aj hľadaní chýb v zákonoch. Jej rast však potrebuje toľko elektriny a pamätí, že vyvoláva protesty aj bizarné riešenia. Čo z toho pocítime my?
Pri napájaní výpočtov pre umelú inteligenciu Elona Muska sa uplatňujú aj turbíny postavené na základe leteckých motorov. Kým firmy hľadajú ďalšie zdroje elektriny, v Európe ľudia protestujú proti veľkým dátovým centrám.
AI firmy sľubujú rýchlejší vývoj liekov, dôslednejšiu kontrola zákonov či asistentov, ktorý za nás vybavia všetky osobné úlohy. Pri každej novinke savšak treba pýtať, čo technológia naozaj zvládne a čo od nej zatiaľ iba očakávame.
O novinkách, ich praktických dôsledkoch aj prehnaných očakávaniach sa v podcaste PočúvAI rozprávajú redaktori Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin.
V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:
Ako sa z jadier leteckých motorov stávajú generátory elektriny a prečo po nich siaha aj AI biznis.
Čo prekáža odporcom veľkých dátových centier v Európe a prečo úplné odmietnutie výstavby prináša ďalšie otázky.
Prečo ani rýchlejší návrh lieku pomocou AI neznamená, že sa bezpečná liečba okamžite dostane k pacientom.
Ako môže AI vyhľadávať chybné odkazy v zákonoch a prečo automatické upozornenie ešte nie je potvrdenou dierou.
Čo by mohla za používateľa vybaviť samostatnejšia Siri a kde sa začína problém s prístupom k údajom.
Prečo Altmanova poznámka o nevyužitej pamäti v počítačoch vyvolala posmech a akú odpoveď si pripravil jeden vývojár.
NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.
Weitere Comedy Podcasts
Trending Comedy Podcasts
Über Podcasty Aktuality.sk
Všetky podcasty spravodajského portálu Aktuality.sk
Podcast-WebsiteHöre Podcasty Aktuality.sk, Mit den Waffeln einer Frau und viele andere Podcasts aus aller Welt mit der radio.at-App

Hol dir die kostenlose radio.at App
- Sender und Podcasts favorisieren
- Streamen via Wifi oder Bluetooth
- Unterstützt Carplay & Android Auto
- viele weitere App Funktionen
Podcasty Aktuality.sk: Zugehörige Podcasts





































