Podcasty Aktuality.sk

Viktor Vlk v najnovšom rozhovore hovorí o zákulisí príprav najväčšej tuningovej výstavy na Slovensku, ktorá sa bude konať v septembri v bratislavskej Inchebe. Zaujímala nás legálnosť úprav.
Aký je rozdiel medzi kustomom a tuningom? Podľa toho, čo hovorí Viktor Vlk v novom rozhovore, v podstate žiadny. Historicky sme si zvykli označovať ako kustomy tuningy amerických áut. Tamojšia komunita si takto upravené automobily vysoko cení a často mávajú podstatne vyššie hodnoty, ako veterány v dokonalom stave, hovorí Vlk a poukazuje na to, že v Európe je to obyčajne naopak.
Moderátor sa v rozhovore pýta aj na to, prečo organizátor najväčšej výstavy vytuningovaných vozidiel privolal na pomoc francúzskeho herca Samyho Naceriho známeho z filmov TAXI a koľko stojí účasť Vina Diesela. Hollywood je pre nás zatiaľ v tomto kontexte zatvorený, hovorí Vlk, ale do budúceho ročníka pripravujeme niečo veľké, tvrdí.
Výstava Kustom City sa bude konať 19. a 20. septembra 2026 v bratislavskej Incheba Expo Bratislava a popri pútavej expozícii v interiéri aj exteriéri ponúkne mimoriadny program pre celé rodiny s malými deťmi.
Prevažná časť rozhovoru sa týka samotného vylepšovania áut, legálnosti týchto úprav na Slovensku a v zahraničí, ako aj samotnej klientely tejto špecifickej služby.
Motoristickým podcastom portálu Autobazar.EU sprevádza motoristický novinár Erik Stríž.

Na stand-upový kurz sa prihlásila, keď žila v Sydney, v New Yorku si vyskúšala vystúpenia open mic a vystupovala aj v Belgicku. Slovenský stand-up podľa nej za americkým nezaostáva.
Diana je slovenská stand-up komička a členka zoskupenia Silné reči, ktorá si získala publikum svojou bezprostrednosťou a otvorenosťou. Hoci sa vo svojich jedenástich rokoch odsťahovala s rodinou do Belgicka, po pätnástich rokoch v zahraničí sa v roku 2021 rozhodla vrátiť na rodné Slovensko.
Mala pritom ideálnu príležitosť zostať žiť v zahraničí - stihla študovať v Škótsku aj v austrálskom Sydney, kde vôbec prvýkrát privoňala k svetu profesionálneho humoru. Nakoniec však podobne ako jej predkovia život v zahraničí vymenila za jediné miesto, ktoré kedy volala domovom.
V rozhovore otvorene opisuje svoje začiatky, vrátane náročných vystúpení v New Yorku, kde komici často hrajú bez divákov len pre iných komikov. Hovorí o pocite domova, ktorý zažila len na Slovensku a potrebe búrať mýty a predsudky o tom, ako by sa mala slušná žena správať. Divákov rozosmieva témami zo života, slovenskú standupovú scénu kvalitatívne zaraďuje na úroveň americkej a hovorí aj o témach, ktoré bežne v spravodajskom podcaste nerozoberáme.
Vypočujte si piatkový diel podcastu Aktuality.sk.

Hokejové leto prinieslo na slovenskú scénu viacero trénerských zmien, no tá pod Zoborom pútala azda najväčšiu pozornosť. V najnovšej epizóde obľúbeného podcastu Góly z bufetu si za mikrofón k moderátorskej dvojici Marek Marušiak a Tomáš Prokop sadol Erik Čaládi, aby poodhalil zákulisie svojho príchodu na lavičku úradujúceho majstra z Nitry.
Diváci sa dozvedia, aké náročné je prebrať tím, ktorý len pred pár mesiacmi oslavoval zisk majstrovskej trofeje. Erik Čaládi hovorí o známom športovom klišé, že vyhrať titul je ťažké, no obhájiť ho je ešte náročnejšie. Práve to vníma ako svoju najväčšiu výzvu. Nájsť spôsob, ako motivovať hráčov, ktorí už dosiahli vrchol, a posunúť ich herný prejav ešte o úroveň vyššie, keďže latka je nastavená mimoriadne vysoko.
Rozhovor sa rýchlo preklopí k špecifickému tlaku, ktorý so sebou prináša pôsobenie v rodnom meste s mimoriadne náročnou a zanietenou fanúšikovskou základňou. Mladý kouč detailne opisuje, ako sa naučil filtrovať vonkajšie vplyvy a prečo sa už vyhýba čítaniu komentárov na internete: „Mal som ‚vysokú školu‘ v Nových Zámkoch a odvtedy si myslím, že som voči sociálnym sieťam oceľový. Sústredím sa len na seba a na to, čo môžem kontrolovať.“
V diskusii vysvetľuje tiež svoje trénerské metódy a to, ako si buduje rešpekt v kabíne, v ktorej sedia aj starší a skúsenejší hráči, ako napr. veterán Branislav Mezei. Viac než na autoritu z pozície sily vsádza na vzájomnú dôveru, ktorá sa buduje postupne. Detailne rozoberá aj svoj náročný odchod z Michaloviec, kde mal s vedením rozpracovanú dlhodobú víziu, fungujúci systém a s tímom budoval silnú partiu.
Hoci to bolo pre neho jedno z najťažších kariérnych rozhodnutí, vábeniu materského klubu a obrovskej profesionálnej výzve nakoniec neodolal, pričom vníma, že ho práve takto náročné kroky formujú. „Vybral by som si ľahšiu cestu, keby som zostal, ale práve tento diskomfort a ťažšie situácie sú presne tým, čo človeka najviac posúva vpred,“ zdôraznil nový nitriansky kormidelník.
V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk rozobrali spolu s moderátormi aj zloženie aktuálneho nitrianskeho kádra a blížiace sa zápasy hokejovej Ligy majstrov. Erik Čaládi poodhalí, ako sa tím vyrovnáva so stratou kľúčových ofenzívnych ťahúňov, akými boli Samuel Buček či Sebastián Čederle, a prečo sa klub rozhodol ísť do ťažkej európskej konfrontácie s dvojicou mladých brankárov namiesto nákupu drahého legionára. Fanúšikov zároveň ubezpečuje, že Nitra chce naďalej predvádzať atraktívny ofenzívny hokej, ktorý bude ľudí na tribúnach baviť, aj keď občas bude treba pridať viac čiernej roboty v defenzíve.
Na záver nebude chýbať ani tradičná rubrika rýchlych otázok, v ktorej na povrch vyplávajú ďalšie pútavé zistenia z jeho života. Zistíte, prečo je podľa neho nemožné porovnávať náročnosť učenia sa maďarčiny a francúzštiny, či by si radšej vybral výbeh na Zobor alebo zjazd na bicykli bez bŕzd a po ktorom legendárnom hokejistovi by sa mal o polstoročie volať nitriansky hokejový štadión.

Španielska Ceuta čelí výraznému nárastu počtu prichádzajúcich migrantov. Na konci júla ich podľa údajov španielskej vlády dorazili za jediný deň desaťtisíce. Čo stojí za týmto náporom? Aké dezinformácie sa v súvislosti s migráciou šíria a aké môžu mať dôsledky? Téme sa venuje najnovšia epizóda podcastu Nezablúďme v bludoch, v ktorej sa moderátorka Veronika Jursová Prachárová rozprávala so šéfkou portálu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a s novinárkou Janou Čavojskou.
V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila na hoaxy, ktoré sa v poslednom období šírili v súvislosti so suchom. Podľa nich nemá ísť o následok klimatickej krízy, ale o geoinžinierstvo, chemtrails či dokonca pôsobenie zariadení podobných projektu HAARP. „V skutočnosti však ide o rádiolokátory SHMÚ, ktoré merajú dáta, ale rozhodne počasie neovplyvňujú,“ vysvetlila Frankovská.
Pri téme migrácie do Ceuty Frankovská zdôraznila, že je dôležité uvedomiť si jej geografické postavenie. Nejde o územie na európskom kontinente, ale o španielsku enklávu na severe Afriky obklopenú Marokom. „To znamená, že toto územie je síce súčasťou Európskej únie, ale nie je súčasťou Schengenu, čiže ktokoľvek sa tam dostane, musí ešte prejsť prísnou kontrolou na hraniciach Schengenu,“ uviedla. Diskutuje sa podľa nej aj o tom, koľko ľudí v Ceute naďalej zostáva. Frankovská však zdôraznila, že v čase nahrávania sa žiadny z ľudí, ktorí sa tam dostali na konci júla 2026, nedostal na európsku pevninu.
Za jeden z impulzov, ktoré spustili pohyb ľudí smerom do Ceuty, označila Frankovská videá šírené na sociálnych sieťach, najmä na TikToku a Instagrame. „Ľudia sa z nich dozvedali, že by mohli prísť do Ceuty a že by im to mohlo splniť ich sny,“ povedala.
V druhej časti podcastu novinárka Jana Čavojská upozornila, že meniaca sa realita môže viesť aj k potrebe nanovo premýšľať o tom, komu by mala patriť medzinárodná ochrana. Podľa nej stojí za diskusiu aj situácia ľudí, ktorí si v krajine, kde žijú, nedokážu zabezpečiť ani základné životné potreby.
„Ďalšou kategóriou sú klimatickí utečenci. Bola som v Senegale, kde rybárom stúpajúca hladina oceánu zaplavuje dediny a oni zostávajú bez možnosti bývania pri mori a prichádzajú o prácu. Keďže morská voda preniká aj do podzemných vôd, poľnohospodári nemajú také výnosy. Život sa tam stáva naozaj ťažkým a tí ľudia naozaj nemajú kam ísť. Teraz sa otvára otázka, či by aj takíto ľudia nemali mať právo na azyl,“ povedala Čavojská.
Čavojská zároveň spochybnila často opakovanú predstavu, že hlavným cieľom migrantov a utečencov je Európa. Podľa nej čísla medzinárodných organizácií z rôznych afrických krajín aj Blízkeho východu ukazujú, že veľká časť ľudí zostáva v susedných štátoch.
Ako príklad uviedla utečeneckú krízu v roku 2015, keď ľudia utekali najmä zo Sýrie. „Hovorilo sa, že idú do Európy, ale už nikto nepovedal, že v Turecku je 1,2 milióna utečencov. Bola to prvá krajina, ktorú mohli dosiahnuť, bola im kultúrne blízka a mnohí z nich nechceli ísť ďalej aj preto, že boli zvyknutí na svoj štýl života,“ dodala Čavojská.

„Mladým ľuďom podávate drogu a ničíte im životy,“ odkazujú americkí prokurátori Markovi Zuckerbergovi.
V kalifornskom Oaklande sa začal historický súd s technologickým gigantom Meta. Skupina štátov od neho žiada astronomické odškodné 1,4 bilióna dolárov za to, že firma mala vedome budovať ťažkú závislosť od sociálnych sietí u detí a tínedžerov.
Do zákulisia tohto prelomového procesu, ktorý mnohí prirovnávajú k ťaženiu proti tabakovému priemyslu, sme sa v dnešnej epizóde podcastu pozreli so zahraničnopolitickou redaktorkou Aktuality.sk Barborou Libayovou. V rozhovore približuje svedectvá bývalého manažérov z prostredia Facebooku aj to, prečo firma podľa interných dokumentov vnímala mladých používateľov len ako produkt na maximalizáciu zisku.