Tomáš Forró: Nie som sudca ani kňaz, záver nech si urobí čitateľ, ja mu dám podklady, dám mu príbeh
Hosťami epizódy sú Tomáš Forró, novinár a autor reportážnych kníh a Andrzej Jagodziński, etablovaný poľský prekladateľ, ktorý do poľštiny prekladá knihu Spev sirén. „Pracujem na preklade tejto knihy už niekoľko mesiacov a psychicky to veľmi zle znášam. Cítim tú knihu. Je to veľmi depresívne,“ priznáva Andrzej Jagodziński.„Chcem, aby ľudia po prečítaní mojej knihy začali o tomto konflikte rozmýšľať inak,“ hovorí Tomáš Forró. „Zmyslom mojej práce je rozpovedať osudy tak, že delenie na dobrých a zlých prestáva byť relevantné.“„Ukrajina má čoraz väčšie problémy na bojisku a je dôležité o tom hovoriť, lebo to nie je iba prevahou Ruska,“ myslí si novinár. Na otázku, ako reaguje na negatívne komentáre, odpovedá: „Dostal som niekoľko vyhrážok e-mailom, opravil som v nich gramatické chyby a poslal som ich späť odosielateľom.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
--------
1:16:13
--------
1:16:13
Sme naozaj pastierskym ľudom so srdcami čistými a vľúdnymi ako prúdy riek? (Repríza)
Hosťami podcastu sú Juraj Buzalka a René Bílik. Juraj Buzalka je sociálny antropológ, autor bestselleru „Postsedliaci“, v ktorom sa nemilosrdne pozerá na Slovákov a vecne i kriticky komentuje naše ilúzie o sebe. Univerzitný profesor a literárny vedec René Bílik je autorom publikácie „Mýty a slovenská literatúra alebo od Pišťanka ku Kalinčiakovi (a späť)“. Predstavuje v nej široké spektrum znalostí o slovenskej literatúre v diskurze so súčasnosťou.V rozhovore nebudú hovoriť len o svojich knihách, ale prezradia aj to, s akým konceptom pracovali pri mýtoch a čo pre nich mýty znamenajú. Podľa Reného Bílika odvodil Štúr etické vlastnosti Slovákov od prírodných dominánt: vysokých hôr a veľkých riek. Vznikali tak prvé formulácie dobrých vlastností Slovákov o tom, že sú odolní, čistí a nepoškvrnení. Hostia prezradia, ktoré mýty sú dodnes prítomné a ako my Slováci vidíme samých seba. Respondenti sa zamýšľajú aj nad tým, aké by mohlo byť slovenské národné zviera – koza, lebo zožerie všetko a vydrží všetko.Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
--------
1:21:03
--------
1:21:03
Ochutnal bambusové chrobáky aj tisícročné vajcia. Spisovateľ Pavel Dvořák odhaľuje život v Číne
Okrem tisícročných vajec ochutnal surové sršne, larvy aj bambusové chrobáky. „Boli až prekvapivo sladké,“ tvrdí. „Cikády sú mi vyslovene odporné.“ Zároveň zdôrazňuje, že tieto jedlá sú exotikou aj pre samotných Číňanov, sú to špeciality odľahlých horských regiónov. Laureát Ceny René Pavel Dvořák ml. hovorí v podcaste nielen o víťaznej knihe Moja čínska dekáda (Rak, 2022), ale aj o svojej druhej knihe Ťažké časy v Číne (Rak, 2024). V rozhovore prezradí aj to, ako v Čine funguje doprava, zdravotníctvo, či školstvo. Spisovateľ objasňuje, ako čínska vláda rozbíja mraky a akým spôsobom sa v Číne kontroluje, či obmedzuje obsah v médiách. Témou bude aj knižný trh: „Kníhkupectvá v Číne sú dnes už skôr turistickým miestom. Sú nádherné, dizajnové a vyšperkované. Fungujú ako atrakcia, na ktorú si musíte kúpiť vstupenku. Ľudia si tam dajú drink, odfotia sa. Máloktoré kníhkupectvo dnes už funguje na predaj kníh. Tie sú na internete oveľa lacnejšie.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
--------
56:36
--------
56:36
Od poézie prešli k próze: Moravčíková a Tallo – silné hlasy dnešnej slovenskej literatúry
Dominika Moravčíková a Michal Tallo po básnických zbierkach uspeli aj s debutovými prózami. Reč bude o dielach: Dom pre jeleňa (KK Bagala) a Všetko je v poriadku, všade je láska (Literárna bašta). Hostia vysvetlia, akým výzvam čelili pri písaní prózy a porovnajú proces tvorby medzi dvoma žánrami. „Poéziu neviem ovládnuť, môže navždy odísť, nemám to pod kontrolou. Prózu možno pod kontrolou mám v tom zmysle, že si viem povedať, že idem tvoriť,“ hovorí Moravčíková. Tallo dodáva: „Momentálne sa cítim viac ako prozaik. Ten dôvod je jednoduchý a mierne ezoterický. Poézia ku mne prestala prichádzať. Nemôžem robiť nič, aby som ju donútil vrátiť sa, môžem len čakať.“ Autor prezradí aj to, že si polievkou oblial notebook, v ktorom mal uložený rukopis – a ten sa mu nezálohoval. „Ľutoval som sa asi tri mesiace,“ poznamenáva úsmevne. Hosť rozkrýva aj protagonistov svojich poviedok: „Viaceré z mojich silných ženských postáv v knihe sú založené na mojej matke.“Okrem rituálov, zvyklostí a tradícii je v diele Moravčíkovej silne zastúpená aj príroda. „Mediálne živený strach z medveďov je veľmi zlý pre náš vzťah s prírodou. Tento diskurz treba nejako opraviť a zasadiť do reálnych faktov a dát,“ myslí si autorka.Obaja si zaspomínajú aj na Dominiku Madro: „Už v čase keď tu s nami bola a vychádzali jej knihy, bola pre mňa príkladom autorky, ktorá v mnohých ohľadoch tak presahuje to, čo sa na Slovensku robí, až sa to tu nedokáže stretnúť s pochopením,“ tvrdí Tallo.Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
--------
57:13
--------
57:13
Hoci je to už šiestykrát, má obrovskú radosť. Vanda Rozenbergová je opäť v top 10 Anasoft litera
Spisovateľka Vanda Rozenbergová hovorí o jej najnovšom románe Mágovia vedia viac (Slovart, 2024). Je to príbeh o Diane, vyrastajúcej v detskom domove. „Dostala som otázku, či som z domova,“ vraví autorka, ktorej sa podarilo vierohodne opísať denné rutiny a bežný život v detskom domove so všetkými vtipnými i dramatickými situáciami. Jej hrdinovia musia v knihe čeliť mnohým prekážkam, ktoré ich zoceľujú. A čo zoceľuje Vandu Rozenbergovú? „Zoceľujem sa sama, nič iné mi neostáva.“„Pokiaľ dej nemám uzavretý v hlave, do ničoho sa nepúšťam,“ približuje proces svojej tvorby. „Veľa si píšem do zošita, vláčim si ho všade so sebou. Laptop vo vlaku neotváram. Popísané strany si potom prepíšem do počítača.“ Spisovateľka hovorí aj o svojej veľkej záľube – o maľovaní. „Maľovanie je pre mňa všetkým. Uvedomila som si, že v detstve bolo maľovanie náplňou mojich dní, teraz to opäť robím veľmi intenzívne. Na dennej báze tretí rok. Pri maľovaní nevnímam čas.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Existuje svet, v ktorom bolesť a hlúposť hrajú druhé husle, a vládnu v ňom rozum, fantázia a vzájomné pochopenie. Svet literatúry. Ponorte sa do neho prostredníctvom rozhovorov na zaujímavé témy, esejí, a recenzií kníh najlepších slovenských autorov a autoriek. Dezert pre vaše uši každý druhý týždeň vždy v piatok.
Podcast Knižná revue pripravuje Slovenské literárne centrum, ktoré vydáva aj časopis s rovnakým názvom. Partnerom podcastu je Národné osvetové centrum. Všetko dôležité o nás a o slovenskej literatúre nájdete na www.litcentrum.sk.