Knižná revue

Jednou z ústredných tém knihy Strieborná metalíza (BRAK, 2025) je proces zabúdania. Do popredia v nej vstupuje vzťah otca a syna. „Do istej miery je táto knižka aj mojím vyrovnávaním sa s niektorými témami,“ hovorí autor knihy, spisovateľ, publicista a prekladateľ Tomáš Hučko. „Nemám problém hovoriť o svojich pocitoch. Keď sa človek otvorí, spustí sa proces aj v ňom samom. Zraniteľnosť vo mne spúšťa kreativitu.“

V podcaste sa Hučko dotýka aj osobnej roviny, ktorá sa do knihy premietla: „Dostal som sa do fázy života, keď som v okruhu mojich známych a kamarátov jediný, kto nemá dieťa. Tým pádom ma to núti premýšľať nad tým, čo znamená byť otcom alebo čo znamená nebyť otcom. Aj táto téma sa mi do textu preliala.“

Respondent v rozhovore vysvetľuje, čo je preňho pri písaní kľúčové: „K písaniu potrebujem naliehavosť, potrebujem, aby ma niečo naliehavo prinútilo písať.“ A ako pristupuje k tvorbe prózy? „Beletria je pre mňa výlet do neznámej krajiny. V porovnaní s publicistikou sa tam do istej miery cítim neistejšie, ale o to viac ma to baví. Bavia ma neprebádané územia.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V štúdiu privítame psychológa Antona Heretika a spisovateľa Pavla Rankova. Rozprávajú sa o Rankovom románe Maratón (2025, KK Bagala). Hlavný hrdina v ňom počas pandémie začne behávať a zaľúbi sa do bežkyne. „Moja postava je zrazu konfrontovaná s behom, so svojou telesnosťou a tým, že nechodí do práce. O to viac je konfrontovaná sama so sebou,“ predstavuje svoju novú knihu autor. Jeho hrdina má psychickú indispozíciu, ktorú čitatelia nedokážu zadefinovať a ani on si ju neuvedomuje. Anton Heretik si myslí, že erotický vzťah je v knihe dominantný. Prezradí, ako nazerá na hlavnú postavu a vysvetľuje, čo je erotomanický blud. 

„Spisovatelia, práve preto, že majú talent, vedia psychologické fenomény popísať ďaleko lepšie ako odborníci, ktorí robia výskumy na danú tému. A to je niečo, čo je nenahraditeľné,“ hovorí psychológ. „Aj mojím študentom prízvukujem, že nikto nenapísal lepšiu knihu o depresii ako William Styron. Volá sa Viditeľná temnota a píše v nej o vlastnej depresii.“ Heretik potvrdzuje terapeutické účinky písania: „Moji klienti píšu svojim rodičom listy, tak ako Kafka.“

Rankov v rozhovore objasňuje jeden z dôvodov vzniku knihy: „Keď som začal behávať, tak ma doslova šokovalo to, čo mozog po pár minútach začal produkovať. Zdalo sa mi zaujímavé informovať o tom nebežiacu verejnosť.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Spisovateľka Jana Juráňová predstavuje svoje najnovšie knihy: Malibu na Dunaji (BRAK, 2025) a Rodinná oslava (Mladé topole, 2024). Vo svojich textoch rozoberá vzťahy, domáce násilie, smrť, rodinné oslavy či politizovanie pri stole. V jej poviedkach nechýba ani humor. Napríklad v príbehu o Ministrovi sociálnych vecí a rodiny, ktorý sa jedného dňa prebudí v ženskom tele. „Čo šváb, ale rodová premena - to by bola iná káva! Dostala som ten nápad, tak som sa s tým pohrala,“ vysvetľuje autorka. 

Vyjadrila sa aj k aktuálnemu sviatku svätého Valentína: „Valentín je pre nás feministky deň zápasu proti násiliu páchanému na ženách. Zahltenie láskou môže skončiť v násilnom vzťahu. Skryté násilie je tu stále, je prítomné všade.“  V podcaste hovorí aj o rozdelenej spoločnosti: „Keď vám za hranicou zabíjajú susedov, je tam agresia jedného štátu voči druhému a ľudia to vidia opačne, tak ja strácam nádej, že niekedy niečo pochopia."

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Keď sa hory rozhodnú skúšať človeka, neexistujú generálky. Kniha To ťa musí baviť prináša beletrizované príbehy horských záchranárov inšpirované skutočnými udalosťami. Autorkou poviedok je Oľga Krajčiová. Spolu s ňou je v štúdiu aj Igor Žiak, jeden zo záchranárov z knižného príbehu. Každá kapitola sa odohráva v inom pohorí na Slovensku a ukazuje záchranárov nielen ako profesionálov, ale aj ako ľudí, ktorí sa v extrémnych situáciách sami ocitajú v ohrození života.

Jedným z najsilnejších príbehov je pátranie po stratenom desaťročnom chlapcovi, ktorý v Tatrách prežil tri dni a dve noci. „Všade sa písalo o tom, že sa stratil, že ho hľadajú, že koľko ľudí je zapojených do pátracej akcie, ale nikde som nečítala informácie o tom, ako to prežíva samotný chlapec,“ vysvetľuje autorka. „Fascinovalo ma, ako o tom rozprával. Bral to ako súčasť svojho života. Nemala som pocit, že by si niesol traumu.“ 

Skúsenosti Igora Žiaka presahujú slovenské hory. Počas ničivého zemetrasenia v Turecku sa podieľal na záchrane dvanásťročného chlapca zakliesneného medzi telami mŕtvych rodičov. „Nedá sa pripraviť na to, ako sa príroda zahrala v tomto kúte sveta,“ hovorí. „Rozsah poškodenia bol taký, že nikto nevedel, kde začať. Prevalcovalo to každý záchranný tím.“ V rozhovore upozorňuje na absenciu starostlivosti o mentálne zdravie horských záchranárov, venuje sa úlohe žien v horskej záchrane a podčiarkuje nevyhnutnosť čierneho humoru v náročných okamihoch. Na záver obaja hostia odpovedia na otázku, čo pre nich hory znamenajú: „Vďaka horám som dokázala spoznať samu seba,“ uzatvára autorka.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hostkou epizódy je Elena Hidvéghyová-Yung, autorka knihy Mesačný starec mi zviazal nohy s čínskym mužom (Slovart, 2025). Približuje v nej dlhoročné manželstvo s čínskym partnerom. Vychádza aj zo svojich denníkových zápiskov spred rokov a k nim dopĺňa úprimné postrehy a zachytáva vznik veľkej lásky v celej jej mladíckej nadšenosti, no zároveň aj v spleti zvratov, neistôt a otázok. Kniha obsahuje aj jej úvahy o filozofii a náboženstve. V podcaste sa podelí o reakcie čitateľov: „Mužov neskutočne fascinuje ženský svet a mnohé ženy sa v mojej knihe identifikovali. Mám veľké nároky na samotu a svoj pokoj. Ideálom žitia s akýmkoľvek mužom, ktorého milujem, by bolo nezdieľať s ním neustále ten istý byt a s tým sa veľa ľudí stotožňuje.“

„Neviem či bol v slovenskej literatúre napísaný ľúbostný román o vzťahu s čínskym mužom,“ hovorí respondentka. „Mala som voľnú ruku, lebo mi bolo jasné, že moji príbuzní v Číne si túto knihu čítať nebudú. Nebola som nútená brať ohľad na nič. Najcitlivejšie časti som ukázala manželovi a on s nimi súhlasil. Myslím, že aj preto, lebo vedel, že nik z jeho blízkych to čítať nebude.“ Ústredným motívom diela je aj stret dvoch kultúr, spisovateľka odpovie na otázku, či sa stretla s prejavmi rasizmu: „Moje deti zažili viaceré verbálne útoky, decká na nich pokrikovali: Šikmáčky na dvore“. Na záver rozhovoru dodáva: „Verím, že som touto knižkou prispela k diskurzu rozprávania o tom, aká má byť slovenská kultúra. Moja kniha je svedectvom, že človek mohol žiť v zahraničí, mohol obdivovať iné kultúry, ale to neznamená, že je menej slovenský. Naopak, ja sa cítim byť ešte viac slovenská práve preto, že som spoznala iné kultúry.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.