Alkohol, pandémia a hoaxy. Hlavatého kniha bola vo finále Anasoft litery
Kniha Páv, Kripel a Predseda (FAMA art, 2024) od Martina Hlavatého bola vo finálovej päťke Anasoft litery a súťaží aj o Cenu René. Autor a hosť podcastu v nej opísal osudy niekoľkých obyvateľov východoslovenskej dediny. Hodnota jeho prózy je najmä v presvedčivom zobrazení vidieka. „Do dedinského prostredia som sa dostal až v dospelom veku. Dedina mi prirástla k srdcu a bolo pre mňa prirodzené, že som čerpal z tohto prostredia a inšpiroval sa postavami, ktoré som tam stretával.“ objasňuje spisovateľ a dodáva: „Na dedine intenzívne vnímať problém alkoholizmu a ja som sa na to zameral, keďže som videl Pávov, Kriplov a Predsedov postávať pred obchodom už ráno o šiestej.“ „Bolo pre mňa dôležité písať o pandémii a hoaxoch, ktoré sa s ňou spájali práve v dedinskom prostredí,“ hovorí autor. Hosť v podcaste prezradí, či chystá pokračovanie knihy a rozhovorí sa aj o tom, ako došlo k tomu, že v minulosti dostal za poviedku výpoveď v práci. Martin Hlavatý založil a vedie centrum nezávislej kultúry CHYŽA. O neľahkej situácii v kultúre hovorí: „Mohol by som míňať energiu na to, že by som nadával, vypisoval statusy a hromžil, že čo a ako sa nedá, ale toto je naša odpoveď, že robíme, snažíme sa a ide to.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
--------
1:00:40
--------
1:00:40
Márius Kopcsay napísal veľký rodinný román. Vyslúžil si aj uznanie kritiky
V knihe Dedo Lužko (KK Bagala, 2024) vystupujú ako ústredné postavy dedo a vnuk. Dedov príbeh sa odohráva počas 20. storočia, prevažne v období komunistického režimu. Vnuk je rozvedený, pracuje ako redaktor a píše o práve prebiehajúcom brexite. Román veľmi realisticky zachytáva pocity prázdnoty, osamelosti a starnutia. Rozhodne mu však nechýba humor. Autor knihy v podcaste hovorí aj o procese svojej tvorby: „Píše sa mi dobre kedykoľvek, ale najlepšie sa mi píše večer, ba až v noci.“„Dnešná doba ponúka kategorické úsudky a predsudky a to pri hodnotení literatúry nie je úplne na mieste,“ myslí si spisovateľ. Na otázku, či mu niečo v slovenskej literatúre chýba, odpovedá: „Slovenská literatúra by mohla byť viac otvorená, extrovertná, odrážajúca svet okolo nás. Sme zahľadení do nášho mikrosveta, ale svet ponúka množstvo otázok, na ktoré by som si vedel predstaviť odpovede aj v slovenskej literatúre.“ V závere rozhovoru prezradí, alebo skôr neprezradí, čo plánuje: „Mám napísaný úplne iný text, než je tento typ próz, ale to si už nechávam ako prekvapenie.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
--------
45:08
--------
45:08
Rozchod, samota, materstvo. Príbehy žien, ktoré hľadajú cestu k sebe
Hostkou v štúdiu je spisovateľka žijúca vo Fínsku Alexandra Salmela. Knihu 56, či? (Aspekt, 2024) napísala vo fínčine a sama ju preložila. Táto zbierka poviedok sa dostala do tohtoročnej finálovej päťky Anasoft litera a je nominovaná aj na Cenu René. „Problémom mojich protagonistiek je, že žiaden vzťah nemajú,“ vysvetľuje autorka. „Texty sú o zrútení mnohých vzťahov a najmä drobenia sa vzťahu k sebe samej, k vlastnému vnútru.“ V podcaste hovorí aj o fínskej literárnej scéne: „Ekologická kríza je obrovskou témou vo fínskej literatúre pre mladých.“ Porovnáva ju aj so Slovenskom: „To, čo je na Slovensku fakt skvelé, sú festivaly. Stále sa tu niečo deje.“ Na otázku, v ktorom jazyku má väčšiu istotu, reaguje: „Niekedy sa cítim doma vo fínčine, inokedy v slovenčine. Niekedy mám pocit, že prepadám medzi dve stoličky a nesedím ani na jednej.“ Na dotaz, s ktorou známou osobnosťou by chcela ísť na pivo a čo by si sa jej opýtala, odpovedá: „Spýtala by som sa diktátora, čo ho viedlo k strate ideálov. Čo sa v ňom zlomilo, že sa jeho ideály zmenili na čistý marazmus.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
--------
51:13
--------
51:13
Tomáš Forró: Nie som sudca ani kňaz, záver nech si urobí čitateľ, ja mu dám podklady, dám mu príbeh
Hosťami epizódy sú Tomáš Forró, novinár a autor reportážnych kníh a Andrzej Jagodziński, etablovaný poľský prekladateľ, ktorý do poľštiny prekladá knihu Spev sirén. „Pracujem na preklade tejto knihy už niekoľko mesiacov a psychicky to veľmi zle znášam. Cítim tú knihu. Je to veľmi depresívne,“ priznáva Andrzej Jagodziński.„Chcem, aby ľudia po prečítaní mojej knihy začali o tomto konflikte rozmýšľať inak,“ hovorí Tomáš Forró. „Zmyslom mojej práce je rozpovedať osudy tak, že delenie na dobrých a zlých prestáva byť relevantné.“„Ukrajina má čoraz väčšie problémy na bojisku a je dôležité o tom hovoriť, lebo to nie je iba prevahou Ruska,“ myslí si novinár. Na otázku, ako reaguje na negatívne komentáre, odpovedá: „Dostal som niekoľko vyhrážok e-mailom, opravil som v nich gramatické chyby a poslal som ich späť odosielateľom.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
--------
1:16:13
--------
1:16:13
Sme naozaj pastierskym ľudom so srdcami čistými a vľúdnymi ako prúdy riek? (Repríza)
Hosťami podcastu sú Juraj Buzalka a René Bílik. Juraj Buzalka je sociálny antropológ, autor bestselleru „Postsedliaci“, v ktorom sa nemilosrdne pozerá na Slovákov a vecne i kriticky komentuje naše ilúzie o sebe. Univerzitný profesor a literárny vedec René Bílik je autorom publikácie „Mýty a slovenská literatúra alebo od Pišťanka ku Kalinčiakovi (a späť)“. Predstavuje v nej široké spektrum znalostí o slovenskej literatúre v diskurze so súčasnosťou.V rozhovore nebudú hovoriť len o svojich knihách, ale prezradia aj to, s akým konceptom pracovali pri mýtoch a čo pre nich mýty znamenajú. Podľa Reného Bílika odvodil Štúr etické vlastnosti Slovákov od prírodných dominánt: vysokých hôr a veľkých riek. Vznikali tak prvé formulácie dobrých vlastností Slovákov o tom, že sú odolní, čistí a nepoškvrnení. Hostia prezradia, ktoré mýty sú dodnes prítomné a ako my Slováci vidíme samých seba. Respondenti sa zamýšľajú aj nad tým, aké by mohlo byť slovenské národné zviera – koza, lebo zožerie všetko a vydrží všetko.Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Existuje svet, v ktorom bolesť a hlúposť hrajú druhé husle, a vládnu v ňom rozum, fantázia a vzájomné pochopenie. Svet literatúry. Ponorte sa do neho prostredníctvom rozhovorov na zaujímavé témy, esejí, a recenzií kníh najlepších slovenských autorov a autoriek. Dezert pre vaše uši každý druhý týždeň vždy v piatok.
Podcast Knižná revue pripravuje Slovenské literárne centrum, ktoré vydáva aj časopis s rovnakým názvom. Partnerom podcastu je Národné osvetové centrum. Všetko dôležité o nás a o slovenskej literatúre nájdete na www.litcentrum.sk.
Österreich