Knižná revue

• Babičky bez cenzúry. Ivana Gibová a Ondřej Macl búrajú mýtus starých mám

  Ivana Gibová, autorka novely Babička (Vlna, 2023), a Ondřej Macl, autor knihy Miluji svou babičku víc než mladé dívky (Dauphin, 2017), prinášajú nové pohľady na staré mamy aj na starobu. V podcaste si obe diela rozoberieme bližšie. „Vďaka babkinej chorobe som sledoval, ako prestávala byť babičkou, ktorou chcela byť, to bol ten moment, z ktorého čerpá moja kniha,“ hovorí Ondřej a dodáva: „V knihe je aj trochu provokatívny manifest proti mladosti. S mojou Babičkou si ľudia zo začiatku nevedeli dať rady. Pomohla tomu až literárna cena.“ Ivana poodhalí vznik jej diela: „Babička pôvodne vyzerala úplne inak. Celú som ju prepísala, lebo som dostala geniálny nápad.“ A zamyslí sa aj nad úspechom, ktorý jej táto kniha priniesla: „Uvedomila som si, že je super, keď už dokážem o sebe nahlas povedať, že som dobrá autorka.“Obaja respondenti odpovedajú aj na otázku, či sa neboja staroby. „Keď som robil jedno leto v hospici, zbavil som sa démonov, ktorých som mal spojených s umieraním a starobou,“ reaguje Ondřej. Ivana porozpráva aj o tom, aké rôzne formy textov tvorí a kde všade sa s nimi môžeme stretnúť. „Rukopis odovzdávam do tlače až vtedy, keď už nemám žiadnu predstavu, čo by sa dalo na texte ešte zlepšiť,“ približuje proces tvorby. Hostia prezradia, o čom budú ich ďalšie knihy i to, čo im prinášajú rezidencie a štipendiá. Český spisovateľ si aktuálnu rezidenciu v Bratislave pochvaľuje: „Vaša kultúrna scéna pôsobí na mňa liečivo a myslím, že sa od vás môžeme, najmä teraz, učiť.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

  --------  

  55:36

  --------

  55:36
• Peter Zajac: Obrovská sila slovenskej literatúry je v tom, že umožňuje vnútornú hygienu spoločnosti

  Spisovateľ a literárny vedec Peter Zajac napísal monografiu Sondy do slovenskej prózy (Modrý Peter, 2025). V podcaste prezrádza, ako k jednotlivým dielam pristupoval: „Na čítaní literatúry ma zaujíma najmä to, ako texty čítať inak, než sa čítali tradične. Hľadám k nim kľúč, ktorým by sa mohli čitateľovi otvoriť,“ hovorí a dodáva: „Keď texty budeme čítať inak, dospejeme k iným výsledkom. A práve to je na tom vzrušujúce.“K výberu hodnotených kníh poznamenáva: „Vybral som len tie texty, pri ktorých som mal pocit, že ich viem prečítať iným spôsobom. Ak v mojej sonde chýbajú niektorí autori, je to aj preto, že ich oveľa lepšie prečítali moji kolegovia či kolegyne.“V závere rozhovoru sa vyznáva k svojmu vzťahu k literatúre: „Slovenská literatúra je rovnako hodnotná ako texty iných európskych literatúr. Jej obrovskú silu vidím v tom, že umožňuje vnútornú hygienu spoločenstva. Na rozdiel od slovenskej politiky, ktorá sa k ničomu nepriznáva, jej literatúra neúnavne pripomína dôležité veci. Aj keď ju číta málo ľudí, zostáva svedectvom o všetkom, čo sa tu odohráva.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

  --------  

  1:03:25

  --------

  1:03:25
• Alkohol, pandémia a hoaxy. Hlavatého kniha bola vo finále Anasoft litery

  Kniha Páv, Kripel a Predseda (FAMA art, 2024) od Martina Hlavatého bola vo finálovej päťke Anasoft litery a súťaží aj o Cenu René. Autor a hosť podcastu v nej opísal osudy niekoľkých obyvateľov východoslovenskej dediny. Hodnota jeho prózy je najmä v presvedčivom zobrazení vidieka. „Do dedinského prostredia som sa dostal až v dospelom veku. Dedina mi prirástla k srdcu a bolo pre mňa prirodzené, že som čerpal z tohto prostredia a inšpiroval sa postavami, ktoré som tam stretával.“ objasňuje spisovateľ a dodáva: „Na dedine intenzívne vnímať problém alkoholizmu a ja som sa na to zameral, keďže som videl Pávov, Kriplov a Predsedov postávať pred obchodom už ráno o šiestej.“ „Bolo pre mňa dôležité písať o pandémii a hoaxoch, ktoré sa s ňou spájali práve v dedinskom prostredí,“ hovorí autor. Hosť v podcaste prezradí, či chystá pokračovanie knihy a rozhovorí sa aj o tom, ako došlo k tomu, že  v minulosti dostal za poviedku výpoveď v práci. Martin Hlavatý založil a vedie centrum nezávislej kultúry CHYŽA. O neľahkej situácii v kultúre hovorí: „Mohol by som míňať energiu na to, že by som nadával, vypisoval statusy a hromžil, že čo a ako sa nedá, ale toto je naša odpoveď, že robíme, snažíme sa a ide to.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

  --------  

  1:00:40

  --------

  1:00:40
• Márius Kopcsay napísal veľký rodinný román. Vyslúžil si aj uznanie kritiky

  V knihe Dedo Lužko (KK Bagala, 2024) vystupujú ako ústredné postavy dedo a vnuk. Dedov príbeh sa odohráva počas 20. storočia, prevažne v období komunistického režimu. Vnuk je rozvedený, pracuje ako redaktor a píše o práve prebiehajúcom brexite. Román veľmi realisticky zachytáva pocity prázdnoty, osamelosti a starnutia. Rozhodne mu však nechýba humor. Autor knihy v podcaste hovorí aj o procese svojej tvorby: „Píše sa mi dobre kedykoľvek, ale najlepšie sa mi píše večer, ba až v noci.“„Dnešná doba ponúka kategorické úsudky a predsudky a to pri hodnotení literatúry nie je úplne na mieste,“ myslí si spisovateľ. Na otázku, či mu niečo v slovenskej literatúre chýba, odpovedá: „Slovenská literatúra by mohla byť viac otvorená, extrovertná, odrážajúca svet okolo nás. Sme zahľadení do nášho mikrosveta, ale svet ponúka množstvo otázok, na ktoré by som si vedel predstaviť odpovede aj v slovenskej literatúre.“ V závere rozhovoru prezradí, alebo skôr neprezradí, čo plánuje: „Mám napísaný úplne iný text, než je tento typ próz, ale to si už nechávam ako prekvapenie.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

  --------  

  45:08

  --------

  45:08
• Rozchod, samota, materstvo. Príbehy žien, ktoré hľadajú cestu k sebe

  Hostkou v štúdiu je spisovateľka žijúca vo Fínsku Alexandra Salmela. Knihu 56, či? (Aspekt, 2024) napísala vo fínčine a sama ju preložila. Táto zbierka poviedok sa dostala do tohtoročnej finálovej päťky Anasoft litera a je nominovaná aj na Cenu René. „Problémom mojich protagonistiek je, že žiaden vzťah nemajú,“ vysvetľuje autorka. „Texty sú o zrútení mnohých vzťahov a najmä drobenia sa vzťahu k sebe samej, k vlastnému vnútru.“ V podcaste hovorí aj o fínskej literárnej scéne: „Ekologická kríza je obrovskou témou vo fínskej literatúre pre mladých.“ Porovnáva ju aj so Slovenskom: „To, čo je na Slovensku fakt skvelé, sú festivaly. Stále sa tu niečo deje.“ Na otázku, v ktorom jazyku má väčšiu istotu, reaguje: „Niekedy sa cítim doma vo fínčine, inokedy v slovenčine. Niekedy mám pocit, že prepadám medzi dve stoličky a nesedím ani na jednej.“ Na dotaz, s ktorou známou osobnosťou by chcela ísť na pivo a čo by si sa jej opýtala, odpovedá: „Spýtala by som sa diktátora, čo ho viedlo k strate ideálov. Čo sa v ňom zlomilo, že sa jeho ideály zmenili na čistý marazmus.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

  --------  

  51:13

  --------

  51:13

Weitere Kunst Podcasts

Trending Kunst Podcasts

Über Knižná revue