Knižná revue

Zoja žije v Luxemburgu a pracuje v európskej inštitúcii. Blíži sa k päťdesiatke, no má pocit, akoby stále začínala od nuly. Jej príbeh môže pripomínať príbehy tisícok Slovákov, ktorí odišli do zahraničia. Autor knihy, Dušo Martinčok, predstavuje hlavnú hrdinku v podcaste takto: „Zoja sa mi páči vo svojej nedokonalosti, priznáva, že starnutie je pre ňu náročné. Vníma, že je v klietke, z ktorej ale nachádza cestu von. Je to drzé a dobré dievča. Má v sebe trochu z Pipi Dlhej Pančuchy a trochu zo žien na pokraji nervového zrútenia z Almodóvarovho filmu.“

Román Zoja (Zrejme, 2026) zobrazuje život expatov – ich peripetie, vzťahy, prispôsobovanie sa novej krajine i väzby k domovine. Ako vníma svoj život mimo domova Dušo Martinčok? „Či chceme, či nechceme, zápasíme s pocitom vykorenenosti. Slovenská kultúra je bója, ktorá je dôležitá, keď ste v zahraničí.“

Kniha sa dotýka aj kvír tematiky a prijatia vlastnej identity. „Pracujem v Luxemburgu a pohybujem sa v medzinárodnom prostredí. Mám viacero kamarátov zo západnej Európy a riešia presne toto. Ešte nedospeli do štádia, kedy by boli schopní a ochotní to so svojou rodinou otvoriť. Nedeje sa to iba vo východnej Európe,“ prezrádza spisovateľ. „Stále hovorím, aby to skúšali a dali šancu svojim blízkym. Nie vždy je to možné, ale v mnohých prípadoch je to iba náš vopred formulovaný strach. Hovorím to preto, lebo ja som to mal podobne. Bola to vec, ktorú som roky pred sebou tlačil ako balvan. Napokon som zistil, že sa nebolo až tak čoho báť. Nehovoriť o sebe ako o kvír človeku je neuveriteľná mučiareň. Nikdy nezabudnem na deň, keď sa mi to bremeno podarilo sňať z pliec.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hosťami videopodcastu sú Daniel Hupko a Jana Jablonická Zezulová, autori publikácie „Chcela som viac / I wanted more“ (Múzeum mesta Bratislavy, 2025). Výstava Hana, ktorá bola v tejto inštitúcii sprístupnená, výrazne prispela k rozšíreniu povedomia o Hane Gregorovej. Zaznamenala úspech a stala sa impulzom pre vznik knihy. Videopodcast sa nahrával v knižnici múzea.

„Táto kniha rozširuje poznatky, ktoré boli prezentované na výstave, je oveľa analytickejšia. A zároveň prináša témy, ktoré sú novo spracované. Sú v nej texty a aspekty z Haninho života, ktoré pre nás spracovali odborníci, kolegovia z iných inštitúcií,“ vysvetľuje Hupko a Jablonická dodáva: „Možno bude naša publikácia inšpiráciou, aby sa niektorí literárni historici a kritici pustili do reflexie jej diel, pozreli sa na to súčasnou optikou. Bolo pre nás dôležité sprítomniť Hanu, pozrieť sa na to, ako sa pozerala na medzivojnové a povojnové Československo, ako vnímala túto dobu s nádejou, ktorá sa nenaplnila. Je tam aj pohľad do jej vnútorného sveta, na knižky, ktoré čítala. Neustála kultivácia vlastného ducha je u nej stále prítomná, bola to jej celoživotná téma.“

Hostka v rozhovore prezrádza: „Prekvapilo ma, aká bola Hana činorodá. Bola na tepe doby. Nezapájala sa len do aktivít, ktoré organizovali Slováci a Česi, ale snažila sa prepájať aj menšiny.“ Hupko si myslí, že Hanu Gregorovú možno považovať za outsiderku: „Pre Slovákov bola príliš čechoslovakistická, pre Čechov zas tá Slovenka, ktorá prišla do Prahy.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hostkou podcastu je spisovateľka Susanne Gregor, autorka knihy Položivoty (Literárna bašta, 2025). Ide o príbeh opatrovateľky a samoživiteľky, ktorá každé dva týždne odchádza za prácou do Rakúska. „Kládla som si otázku, čo by ma muselo donútiť k tomu, aby som svoje dieťa nechala na dlhší čas u niekoho iného,“ vysvetľuje autorka a prezrádza, že k napísaniu románu ju inšpirovala tragická nehoda slovenských opatrovateliek v Rakúsku. 

Kniha u našich západných susedov zabodovala, dočkala sa adaptácie v prestížnom viedenskom divadle. V Rakúsku sa prvýkrát v histórii uviedla divadelná hra so slovenskými titulkami. „Urobili z toho komédiu, satiru. Bála som sa, ako knihu prijmú. Predsa len, je to dosť veľká kritika od cudzinky,“ hovorí prozaička. Román sa dostal aj do finálnej desiatky ceny Anasoft litera.

Hostka v podcaste približuje mentalitu našich susedov: „Rakúšania rozmýšľajú úplne inak. Viac premýšľajú nad sebou. Všade, kde je blahobyt, sa ľudia začnú zaoberať len sami sebou. Tu sa rozmýšľa viac skupinovo. V Rakúsku je otázka: čo si želám ja. Na Slovensku je to skôr o tom, čo je v rámci možností, a potom si v tom nájdem svoje miesto.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Zbierka poviedok Kvety a klobásy (Marenčin PT, 2025) od Jany Micenkovej otvára viacero tém, medzi ktoré patria partnerské vzťahy, materstvo a tehotenstvo. Stretneme nevyspaté matky, ktoré pojedajú čipsy, a mužov, ktorí svojim ženám lezú na nervy. „U čitateľov najviac zarezonovala poviedka Denník tehotnej ženy,“ hovorí spisovateľka. „Hlavná postava je osamelá. Na záchode sa rozpráva s chrobákom, pretože s vlastným mužom si nemá čo povedať.“ Tému tehotenstva vo videopodcaste rozvíja ďalej: „Nie je nič nezvyčajné, keď má žena počas tehotenstva občas veľmi nepríjemné pocity. Som vďačná za materstvo a deti, ale chcela som poukázať na to, že mi nebolo najlepšie. Až po pôrode som si uvedomila, že to bola asi nejaká tehotenská depresia.“ 

Autorka, žije v Čechách a rozhovorí sa aj o tom, ako u našich susedov rezonuje slovenská literatúra: „Možno prichádza nová vlna slovenských autorov, ktorí prinútia českých čitateľov čítať aj po slovensky.“ Na záver dodáva: „Myslím si, že súčasná slovenská literatúra je v niečom odvážnejšia ako tá česká.“ 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V štúdiu privítame spisovateľa Pavla Weissa, ktorý za knihu 2 500 týždňov (Vydavateľstvo Slovart) získal cenu Literárneho fondu. „V prvom rade som chcel napísať súčasný román, potom som si uvedomil, že som nikdy nespracoval históriu našej rodiny a môjho otca. V knihe poukazujem na to, že hoci sa dejiny menia, ľudia zostávajú rovnakí.“ Autor v podcaste prezradí, že jeho román vznikal sedem rokov a mal až jedenásť verzií.

Hosť upozorňuje, že podľa neho má Slovensko problém s vlastným historickým vedomím: „Ako keby sme pred Štúrovcami neexistovali. Nechceme sa priznať k tomu, že naša kultúra bola situovaná v geopolitickom stredoeurópskom prostredí. Tým sa oberáme o veľa. To je vedomé zabúdanie.“ Na otázku ako vidí stav súčasnej kultúry odpovedá: „Problém je, že kultúre chcú pomáhať tí, ktorí jej nerozumejú – politici. Kultúra nepatrí politikom, ale nám všetkým.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.