Knižná revue

Bratislava je v troskách, ľudia sú na dne a moc má v rukách Vodca. V dystopickom románe Dištrikt 45 (Morgonrock, 2024) je sloboda minulosťou a obyčajné jahody luxusom. Autor knihy Peter Gärtner v podcaste vysvetľuje, prečo si vybral práve tento žáner, približuje napínavý príbeh a prezrádza, čím sa pri jeho písaní inšpiroval.
Hosť hovorí aj o svojej predchádzajúcej knihe „Depešáci“, ktorá z jeho kníh u čitateľov zarezonovala najviac. V rozhovore spomína aj na stretnutia s Milanom Lasicom, keď pracoval na knihe „Radostná správa. Komiksový príbeh legendárnej dvojice.“ 
Spisovateľ má vlastné bábkové divadlo. A aké je detské publikum, ktoré tak dôverne pozná? „Najťažšie je zaujať deti, ktoré sú odkojené obrazovkami, majú roztrieštenú pozornosť, sedia v triede a za každú cenu musia na seba upútavať. Stále musia niečo hovoriť, sú múdrejšie ako ja, vtipnejšie ako ja. Chýba im pozornosť, ktorú doma nedostali.“ A dodáva: „Vo Fínsku, keď máte päťkára, tak jemu sa učiteľ intenzívne venuje. U nás stále vidno, že päťkárov posadia dozadu do lavice a ani sa od nich neočakáva, že budú pozerať divadlo. Hlavne nech nevyrušujú."
Podcast ⁠⁠⁠⁠⁠Knižná revue⁠⁠⁠⁠⁠ pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

„Je to kniha, na ktorú mám zatiaľ najväčšie a najlepšie odozvy,“ hovorí hosť v štúdiu, spisovateľ a režisér Viliam Klimáček. V rozhovore predstaví svoju zbierku poviedok hejtovaňja (Marenčin PT, 2025), za ktorú minulý rok získal Cenu Dominika Tatarku a tento rok nomináciu na Cenu René. Mimoriadne zábavné poviedky tematizujú naše národné mýty, mentalitu a frustrácie. 

„Nad týmto národom je lepšie smiať sa než plakať,“ konštatuje autor v podcaste. „Často pozerám cez plece do našej minulosti, lebo keď to nebudeme robiť, napáchame tie isté chyby, aké sa vtedy stali.“ Vyjadruje sa aj k aktuálnemu dianiu vo svete: „Zrazu sa začnú diať veci, ktoré boli predtým nemysliteľné a stanú sa novou normou a to je nebezpečné. Čo proti tomu môže robiť človek, ktorý píše? Dostať to do svojich riadkov a dúfať, že ľudia úplne nezblbnú.“

Zakladateľ divadla GUnaGU hovorí aj o pripravovaných premiérach a prepojení divadla s literatúrou: „V tejto knihe je najintenzívnejšie a najúprimnejšie zachytené všetko, čomu sa 40 rokov venujem v divadle.“

Podcast ⁠⁠⁠⁠Knižná revue⁠⁠⁠⁠ pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Básnik a učiteľ Viktor Suchý sa po dvoch rokoch strávených v Číne, kde učil čínskych študentov slovenčinu a slovenskú literatúru, vrátil na Slovensko. V podcaste rozpráva o svojej zbierke básní s názvom bez veľkých písmen (Horská lucerna, 2025), ktorá obsahuje haiku v štyroch cykloch ročných období. Podelí sa o svoje dojmy z čínskeho akademického a literárneho prostredia: „Čínski študenti sú veľmi disciplinovaní ale nie sú príliš iniciatívni.“ Prezradí aj to, či ho v Číne niečo prekvapilo a či vnímal obmedzenie slobody v tejto krajine. 

V novej Cvernovke založil Kabinet pomalosti, v ktorom pôsobí aj Klub pomalých čitateľov. „Vážim si, že do nášho knižného klubu chodia ľudia, ktorí sa literatúre nevenujú profesionálne.“ Autor v rozhovore hovorí aj o knihách, ktoré nedávno čítal: „Nadchli ma knihy Lászlóa Krasznahorkaiho, skvelého maďarského spisovateľa.“
Podcast ⁠⁠⁠Knižná revue⁠⁠⁠ pre vás pripravuje ⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Rozišiel sa so svojím starým ja. V knihe sa obnažil až na kosť a píše o veciach, o ktorých sa bojíme hovoriť nahlas – o samote, inakosti, hneve, láske, rodine aj smrti. Spisovateľ Jakub Spevák v podcaste otvorene rozpráva o svojom otcovi, ktorý zomrel na rakovinu a on mu nestihol povedať, že je gay. V knihe Všetko, čo som ti nestihol povedať (N Press, 2025) píše o vlastnej skúsenosti s queer identitou: „V skutočnosti je to príbeh nielen queer ľudí. Ľudia sa v tom vedia nájsť v rôznych odtieňoch, inakosť je široká.“

Nahrával hlasové správy svojmu zosnulému otcovi a na papier preniesol autentické pocity: „Aj keď tam boli bolestivé situácie, alebo emócie, ktoré nám ľudia hovoria, že by sme nemali cítiť, tak ja som do toho išiel. Odchádzanie vie mať v sebe aj kopec hnevu. Popri písaní som prijal všetko.“

Otcova choroba zmenila všetko: „Otec mal rakovinu a my sme boli stratení. Je to veľký chaos, ťažko si človek zachová pokojnú hlavu. Myslím si, že akákoľvek reakcia na toto je v poriadku.“
Podcast ⁠⁠Knižná revue⁠⁠ pre vás pripravuje ⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Zbierka poviedok ⁠Kvety a klobásy⁠ (Marenčin PT, 2025) od ⁠Jany Micenkovej⁠ otvára viacero tém, medzi ktoré patria partnerské vzťahy, materstvo a tehotenstvo. Stretneme nevyspaté matky, ktoré pojedajú čipsy, a mužov, ktorí svojim ženám lezú na nervy. „U čitateľov najviac zarezonovala poviedka Denník tehotnej ženy,“ hovorí spisovateľka. „Hlavná postava je osamelá. Na záchode sa rozpráva s chrobákom, pretože s vlastným mužom si nemá čo povedať.“ Tému tehotenstva vo videopodcaste rozvíja ďalej: „Nie je nič nezvyčajné, keď má žena počas tehotenstva občas veľmi nepríjemné pocity. Som vďačná za materstvo a deti, ale chcela som poukázať na to, že mi nebolo najlepšie. Až po pôrode som si uvedomila, že to bola asi nejaká tehotenská depresia.“ 

Autorka, žije v Čechách a rozhovorí sa aj o tom, ako u našich susedov rezonuje slovenská literatúra: „Možno prichádza nová vlna slovenských autorov, ktorí prinútia českých čitateľov čítať aj po slovensky.“ Na záver dodáva: „Myslím si, že súčasná slovenská literatúra je v niečom odvážnejšia ako tá česká.“ 

Podcast ⁠Knižná revue⁠ pre vás pripravuje ⁠Slovenské literárne centrum⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.