Knižná revue

Spisovateľka Jana Juráňová predstavuje svoje najnovšie knihy: Malibu na Dunaji (BRAK, 2025) a Rodinná oslava (Mladé topole, 2024). Vo svojich textoch rozoberá vzťahy, domáce násilie, smrť, rodinné oslavy či politizovanie pri stole. V jej poviedkach nechýba ani humor. Napríklad v príbehu o Ministrovi sociálnych vecí a rodiny, ktorý sa jedného dňa prebudí v ženskom tele. „Čo šváb, ale rodová premena - to by bola iná káva! Dostala som ten nápad, tak som sa s tým pohrala,“ vysvetľuje autorka. 

Vyjadrila sa aj k aktuálnemu sviatku svätého Valentína: „Valentín je pre nás feministky deň zápasu proti násiliu páchanému na ženách. Zahltenie láskou môže skončiť v násilnom vzťahu. Skryté násilie je tu stále, je prítomné všade.“  V podcaste hovorí aj o rozdelenej spoločnosti: „Keď vám za hranicou zabíjajú susedov, je tam agresia jedného štátu voči druhému a ľudia to vidia opačne, tak ja strácam nádej, že niekedy niečo pochopia."

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Keď sa hory rozhodnú skúšať človeka, neexistujú generálky. Kniha To ťa musí baviť prináša beletrizované príbehy horských záchranárov inšpirované skutočnými udalosťami. Autorkou poviedok je Oľga Krajčiová. Spolu s ňou je v štúdiu aj Igor Žiak, jeden zo záchranárov z knižného príbehu. Každá kapitola sa odohráva v inom pohorí na Slovensku a ukazuje záchranárov nielen ako profesionálov, ale aj ako ľudí, ktorí sa v extrémnych situáciách sami ocitajú v ohrození života.

Jedným z najsilnejších príbehov je pátranie po stratenom desaťročnom chlapcovi, ktorý v Tatrách prežil tri dni a dve noci. „Všade sa písalo o tom, že sa stratil, že ho hľadajú, že koľko ľudí je zapojených do pátracej akcie, ale nikde som nečítala informácie o tom, ako to prežíva samotný chlapec,“ vysvetľuje autorka. „Fascinovalo ma, ako o tom rozprával. Bral to ako súčasť svojho života. Nemala som pocit, že by si niesol traumu.“ 

Skúsenosti Igora Žiaka presahujú slovenské hory. Počas ničivého zemetrasenia v Turecku sa podieľal na záchrane dvanásťročného chlapca zakliesneného medzi telami mŕtvych rodičov. „Nedá sa pripraviť na to, ako sa príroda zahrala v tomto kúte sveta,“ hovorí. „Rozsah poškodenia bol taký, že nikto nevedel, kde začať. Prevalcovalo to každý záchranný tím.“ V rozhovore upozorňuje na absenciu starostlivosti o mentálne zdravie horských záchranárov, venuje sa úlohe žien v horskej záchrane a podčiarkuje nevyhnutnosť čierneho humoru v náročných okamihoch. Na záver obaja hostia odpovedia na otázku, čo pre nich hory znamenajú: „Vďaka horám som dokázala spoznať samu seba,“ uzatvára autorka.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hostkou epizódy je Elena Hidvéghyová-Yung, autorka knihy Mesačný starec mi zviazal nohy s čínskym mužom (Slovart, 2025). Približuje v nej dlhoročné manželstvo s čínskym partnerom. Vychádza aj zo svojich denníkových zápiskov spred rokov a k nim dopĺňa úprimné postrehy a zachytáva vznik veľkej lásky v celej jej mladíckej nadšenosti, no zároveň aj v spleti zvratov, neistôt a otázok. Kniha obsahuje aj jej úvahy o filozofii a náboženstve. V podcaste sa podelí o reakcie čitateľov: „Mužov neskutočne fascinuje ženský svet a mnohé ženy sa v mojej knihe identifikovali. Mám veľké nároky na samotu a svoj pokoj. Ideálom žitia s akýmkoľvek mužom, ktorého milujem, by bolo nezdieľať s ním neustále ten istý byt a s tým sa veľa ľudí stotožňuje.“

„Neviem či bol v slovenskej literatúre napísaný ľúbostný román o vzťahu s čínskym mužom,“ hovorí respondentka. „Mala som voľnú ruku, lebo mi bolo jasné, že moji príbuzní v Číne si túto knihu čítať nebudú. Nebola som nútená brať ohľad na nič. Najcitlivejšie časti som ukázala manželovi a on s nimi súhlasil. Myslím, že aj preto, lebo vedel, že nik z jeho blízkych to čítať nebude.“ Ústredným motívom diela je aj stret dvoch kultúr, spisovateľka odpovie na otázku, či sa stretla s prejavmi rasizmu: „Moje deti zažili viaceré verbálne útoky, decká na nich pokrikovali: Šikmáčky na dvore“. Na záver rozhovoru dodáva: „Verím, že som touto knižkou prispela k diskurzu rozprávania o tom, aká má byť slovenská kultúra. Moja kniha je svedectvom, že človek mohol žiť v zahraničí, mohol obdivovať iné kultúry, ale to neznamená, že je menej slovenský. Naopak, ja sa cítim byť ešte viac slovenská práve preto, že som spoznala iné kultúry.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Prinášame vám reprízu rozhovoru, ktorý sa v uplynulých mesiacoch stal jedným z vašich najobľúbenejších. A zároveň aj mimoriadne aktuálnym. Naša dnešná hostka je tohtoročnou laureátkou Anasoft litery – spisovateľka Alexandra Salmela. Knihu 56, či? (Aspekt, 2024) napísala najprv vo fínčine a sama ju preložila. Táto zbierka poviedok vyhrala literárnu cenu Anasoft litera a bola nominovaná aj na Cenu René. „Problémom mojich protagonistiek je, že žiaden vzťah nemajú,“ vysvetľuje autorka. „Texty sú o zrútení mnohých vzťahov a najmä drobenia sa vzťahu k sebe samej, k vlastnému vnútru.“

V podcaste hovorí aj o fínskej literárnej scéne: „Ekologická kríza je obrovskou témou vo fínskej literatúre pre mladých.“ Porovnáva ju aj so Slovenskom: „To, čo je na Slovensku fakt skvelé, sú festivaly. Stále sa tu niečo deje.“ Na otázku, v ktorom jazyku má väčšiu istotu, reaguje: „Niekedy sa cítim doma vo fínčine, inokedy v slovenčine. Niekedy mám pocit, že prepadám medzi dve stoličky a nesedím ani na jednej.“

Na dotaz, s ktorou známou osobnosťou by chcela ísť na pivo a čo by si sa jej opýtala, odpovedá: „Spýtala by som sa diktátora, čo ho viedlo k strate ideálov. Čo sa v ňom zlomilo, že sa jeho ideály zmenili na čistý marazmus.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V roku 2015 otriasla Slovenskom tragédia, keď otec zabudol svoje dieťa v rozhorúčenom aute. Film Otec, inšpirovaný týmto príbehom, dosahuje jeden úspech za druhým. Na začiatku však bola kniha. Volá sa Môj život s Jojom a jej autorom je Dušan Budzak, hosť dnešnej epizódy a spoluautor scenára filmu.

„Jojo bol ten, ktorý ma vždy povzbudzoval v tom, aby som začal písať. Chcel som, aby naše bláznivé príbehy nezomreli spolu s nami,“ vysvetľuje respondent okolnosti vzniku knihy. „Počas písania sa ale udiala táto tragédia. Pripadalo mi nečestné ju vynechať. To, čo si vytrpel môj priateľ bolo niečo neuveriteľné a cítil som potrebu dať to zo seba von. Prvýkrát som videl, ako z duševnej bolesti dostanete triašku, máte kŕče, stiahnuté ruky i nohy, neviete sa pohnúť a kričíte od bolesti. Vtedy potrebujú tí ľudia pomôcť. A my do nich kopneme.“

„Považoval som tú knihu za nefilmovateľnú,“ hovorí o snímke. „Som presvedčený o tom, že Slovensko má rovnako vyspelé kvalitné filmové publikum ako kdekoľvek inde na svete.“ Dušan Budzak v podcaste prezrádza aj detaily nešťastia, o ktorých sa dočítate v knihe: „Dva týždne predtým než zabudol svoju dcéru v aute, zachránil dve deti z auta, ktoré zostali vo vnútri. Upozorňoval rodičov, že v aute stúpne teplota nesmierne rýchlo a deti sú na to citlivé.“ Spisovateľ približuje súhru viacerých náhod a okolností vedúcich ku katastrofe: „Alarm bol pokazený a vypnutý, takže nezaregistroval pohyb v aute. Najfatálnejším faktorom bola nová sedačka za chrbtom šoféra, navyše so zatemnenými sklami. Ide o takzvaný model ementálskeho syra.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.