Predané

Vo vyletnenej epizóde podcastu na chvíľu opustíme galerijné priestory a vydáme sa po stopách monarchie na severný Jadran. Zaujímať nás bude predovšetkým Rijeka a Trieste, kde sa dodnes stretáva stredoeurópska kultúra s talianskym temperamentom. Pohovoríme si o jedinečnom geniu loci, obľúbených podnikoch, gastronómii, kultúre aj o tom, ako dedičstvo Rakúsko-Uhorska stále formuje atmosféru týchto prístavných miest.

Máloktorý návštevník a máloktorá návštevníčka múzea umenia si uvedomuje, že aj impresionisti a impresionistky tvorili kedysi súčasné umenie. Ich diela neboli prijímané bez výhrady, ba naopak, často boli odmietané a vysmievané. Dnes sa pred nimi klania takmer celý svet a ich reprodukcie a možno aj originály sú súčasťou nie jednej konzervatívnej domácnosti. Obrazy s novými riešeniami a s kritickými odkazmi vznikali vždy a vždy sa našiel niekto, kto ich považoval za nevhodné či dokonca za zvrátené. Umelecké diela, ktoré v súčasnosti reprezentujú neochvejné hodnoty a sú považované za klasiku, museli teda najprv vzniknúť, rovnako ako dnes vznikajú diela slovenských autorov a autoriek. Ako sa pozerať na aktuálne výtvarné a vizuálne umenie, aké sú jeho úlohy a pozície a aké benefity z jeho prijatia a podpory môžu plynúť, sú otázky, na ktoré budeme hľadať odpovede s jej magnificenciou, rektorkou Vysokej školy výtvarných umení, docentkou doktorkou Bohunkou Koklesovou.

Július Barczi a Nina Gažovičová sa po dlhšej dobe sami dvaja stretli za mikrofónmi, aby sa rozprávali o dielach, umelcoch a o tom, aké je vlastne naše slovenské umenie. V novej epizóde podcastu Predané sa venujú top dielam pripravovanej 161. letnej aukcie aukčnej spoločnosti Soga, ktorá sa uskutoční 9. júna v Moyzesovej sieni FiF UK.
Spoločne prechádzajú výber najzaujímavejších diel aukcie, ich príbehy, kontext aj autorov, ktorí formovali slovenskú výtvarnú scénu.
Viac o dielach a celej aukcii sa dozviete aj na komentovaných prehliadkach 19. mája a 26. mája o 19:00 na Medenej 16 v Bratislave.

Keď v roku 1997 vyšla epochálna a bez diskusie kľúčová kniha Výtvarná moderna Slovenska, jej autorka Katarína Bajcurová a autor Ján Abelovský sa v úvode „ponosovali“ na neprajnosť vedeckého prostredia. Zároveň dodávajú, že moderna zaujíma len málokoho ako živý aktuálny problém. Ak sa aj tieto výčitky týkali akademických sfér, záver 90. rokov a začiatok nového milénia priniesli niečo, čo bolo dovtedy v našom prostredí málo známe: národne orientované zberateľstvo umenia, ktoré akademický nezáujem prevalcovalo a z umelcov moderny spravilo rodinné striebro a investičnú istotu. Cesta k dnes základným zbierkam medzivojnového umenia vo verejných inštitúciách a k prvým veľkým súkromným zbierkam však nebola úplne priamočiara. To, čo je dnes považované za klasiku muselo zrieť, trochu byť obchádzané a možno aj odmietané. Ako sa teda začala zbierať naša moderna a kedy sme si začali uvedomovať jej jedinečnosť i význam pre nás a aké sú dnes zbierky toho najhodnotnejšieho, čo slovenskí umelci vytvorili? Aj na tieto otázky budeme hľadať odpovede so špecialistkou na umenie 20. storočia, riaditeľkou Centra vied o umení SAV a kurátorkou výstavy Klenoty času – slovenská moderna zo súkromných zbierok v Zoya Museu v Modre, Dr. Katarínou Bajcurovou.

V dnešnom špeciálnom vydaní podcastu Predané Vás prevedieme dejinami prestížnej súťaže Maľba, ktorú od roku 2006 organizuje Nadácia VÚB. Maľba (tá s veľkým M) vďaka svojej dvadsaťročnej prítomnosti na našej kultúrnej scéne takmer dokonalo mapuje to, čo sa s týmto médiom dialo na Slovensku. Výstavu s názvom XYZ, prezrádzajúci generačnú príslušnosť vystavujúcich umelcov a umelkýň kurátorsky pripravila Nina Gažovičová, ktorá bude dnes skôr odpovedať ako sa pýtať. Nina touto výstavou nadviazala na svoje desaťročné pôsobenie odbornej garantky súťaže, ktorú v rokoch 2006-2015 zastrešovala Alexandra Kusá, naša druhá hosťka.