Predané

Keď v roku 1997 vyšla epochálna a bez diskusie kľúčová kniha Výtvarná moderna Slovenska, jej autorka Katarína Bajcurová a autor Ján Abelovský sa v úvode „ponosovali“ na neprajnosť vedeckého prostredia. Zároveň dodávajú, že moderna zaujíma len málokoho ako živý aktuálny problém. Ak sa aj tieto výčitky týkali akademických sfér, záver 90. rokov a začiatok nového milénia priniesli niečo, čo bolo dovtedy v našom prostredí málo známe: národne orientované zberateľstvo umenia, ktoré akademický nezáujem prevalcovalo a z umelcov moderny spravilo rodinné striebro a investičnú istotu. Cesta k dnes základným zbierkam medzivojnového umenia vo verejných inštitúciách a k prvým veľkým súkromným zbierkam však nebola úplne priamočiara. To, čo je dnes považované za klasiku muselo zrieť, trochu byť obchádzané a možno aj odmietané. Ako sa teda začala zbierať naša moderna a kedy sme si začali uvedomovať jej jedinečnosť i význam pre nás a aké sú dnes zbierky toho najhodnotnejšieho, čo slovenskí umelci vytvorili? Aj na tieto otázky budeme hľadať odpovede so špecialistkou na umenie 20. storočia, riaditeľkou Centra vied o umení SAV a kurátorkou výstavy Klenoty času – slovenská moderna zo súkromných zbierok v Zoya Museu v Modre, Dr. Katarínou Bajcurovou.

V dnešnom špeciálnom vydaní podcastu Predané Vás prevedieme dejinami prestížnej súťaže Maľba, ktorú od roku 2006 organizuje Nadácia VÚB. Maľba (tá s veľkým M) vďaka svojej dvadsaťročnej prítomnosti na našej kultúrnej scéne takmer dokonalo mapuje to, čo sa s týmto médiom dialo na Slovensku. Výstavu s názvom XYZ, prezrádzajúci generačnú príslušnosť vystavujúcich umelcov a umelkýň kurátorsky pripravila Nina Gažovičová, ktorá bude dnes skôr odpovedať ako sa pýtať. Nina touto výstavou nadviazala na svoje desaťročné pôsobenie odbornej garantky súťaže, ktorú v rokoch 2006-2015 zastrešovala Alexandra Kusá, naša druhá hosťka.

Pri príležitosti výstavy Mariny Abramović v Albertina Modern zaznel od samotnej umelkyne silný a diskutovaný odkaz smerom k slovenskej umeleckej scéne. V čase napätia a cenzúrnych zásahov položila Abramović otázku: kedy je potrebné odísť, aby sa vôbec dalo vrátiť?
V prvej časti epizódy je hosťom redaktor Aktualít Samuel Škultéty, ktorý s Marinou absolvoval rozhovor priamo vo Viedni - ako jediný novinár z východnej Európy. Hovorí o stretnutí s ikonou performatívneho umenia, o jej postoji k politike, smrti a ako sa osobná skúsenosť s Abramović líši od mediálnych stereotypov, ktoré ju sprevádzajú. Reč príde aj na menej známe kontexty jej uvažovania: listovú korešpondenciu s Elenou Ferrante, predstavách o vlastnom pohrebe, či obľúbenom vtipe o Vladimírovi Putinovi.
V druhej časti sa Július Barczi a Nina Gažovičová zamýšľajú nad tým, prečo dielo umelkyne oslovuje generácie od Gen Z až po Boomers, ako sa z radikálnej performerky stala globálna kultúrna postava a či performatívne umenie dokáže vyvolávať vášne aj dnes. Diskusia zároveň ponúka prehľad jej najznámejších performancií a ich význam v kontexte súčasného umenia.

Osud Mednyánszkeho odkazu je spojený s jedinou ženou: jeho neterou, barónkou Margitou Czóbelovou. Silvester Lavrík, hosť najnovšej epizódy podcastu Predané a autor románu Posledná barónka, nám porozprával inšpiratívny príbeh ženy, ktorej osud by zlomil nejedného muža. V čase, keď sa miestom, neodmysliteľne spätým s Ladislavom Mednyánzskym, valili režimy, fronty a rabovačky, zostala barónka stáť ako posledná ochranná línia. Vďaka jej "noblesnej rezistencii" sa podarilo ochrániť obrazy, archív i samotný kaštieľ Strážky pred definitívnym zánikom.Aj preto má Mednyánskeho monumentálna olejomaľba 160. zimnej aukcie takú výnimočnú hodnotu: nevstupuje do aukčnej siene len ako obraz Ladislava Mednyánszkeho, ale ako dedičstvo, ktoré prežilo vďaka žene, ktorá odmietla ustúpiť dejinám.

Druhá epizóda podcastu o Jozefovi Srnovi sa venuje obdobiu po Nežnej. Revolúcie sa totiž dejú v hlavách pomalšie než v uliciach. Nie všetko po Novembri bolo nové: situácia, v ktorej sa Slovensko po roku 1989 ocitlo, totiž vôbec nebola taká, ako sme si to želali v novembrových mrazoch na námestiach. Aj o tom vypovedajú ponovembrové diela aktuálnej výstavy Aby bolo viac svetla - manifestujú syndróm "prasknutej" krajiny.