Zvedavosť

Prečo si do dospelosti prenášame neistoty z detstva a aký vplyv má na nás rodinná výchova? Britská klinická psychologička Kirren Schnack vo svojej knihe Návod na spokojný život rozoberá štyri typy vzťahových väzieb a štyri výchovné štýly. Ukazuje, že hoci rané zážitky hlboko formujú naše správanie, minulosť nie je definitívnou pascou. Vedomým úsilím a porozumením si dokážeme osvojiť bezpečnejšie vzorce prežívania.

Bratislavská klubová scéna je fenoménom, ktorý v 90. rokoch sprevádzal všetko, čo sme dovtedy takmer nepoznali: techno, fanziny, dredy, kapitalizmus, výpalníkov. Prečítajte si ukážku z knihy Petra Dolníka Medzi eufóriou a vyčerpaním, ktorá sa tejto téme venuje.

Na svete dnes žije približne 26 000 medveďov bielych. Táto najväčšia suchozemská šelma patrí k najohrozenejším druhom na planéte, keďže k lovu potrebuje ľad, ktorý sa postupne roztápa.



Nedávna štúdia publikovaná v časopise Nature však ukázala, že napriek prudkému úbytku morského ľadu okolo nórskeho súostrovia Špicbergy sú tamojšie ľadové medvede v lepšej kondícii než pred štvrťstoročím.



Ekologička Michaela Šulavíková sa pod vedením výskumného tímu z Norsk Polarinstitutt zúčastnila expedície, na ktorej zisťovala, ako špicberské medvede biele zmenili správanie či jedálniček.



„Vieme, že útočia na soby a vyjedajú vajíčka vtákom, ktoré žijú vo veľkých kolóniách. Takže pri zháňaní potravy sú oportunistické a veľmi si nevyberajú,“ hovorí a vysvetľuje, že soby nemajú s medvedími útokmi evolučnú skúsenosť, čo z nich robí naivnejšiu korisť.



Šulavíková strávila na odľahlých ostrovoch niekoľko týždňov, počas ktorých rekonštruovala priebeh medvedieho lovu a analyzovala ich pohyb či stravu. Napríklad aj z nájdených exkrementov.



„Asi najfrustrujúcejší moment expedície bol, keď sme zbadali dve spiace medvedice, pričom pred nimi sa pokojne pásli soby. Bola by to nádherná scéna, ak by naším cieľom nebolo zdokumentovať, že ich ľadové medvede začali loviť,“ opisuje ekologička výskum v arktickom teréne.

Zo Slovenska odchádza čoraz viac vzdelaných ľudí. Kniha Za domovom ponúka osudy niektorých z nich. Nájdu sa i takí, čo sa po čase rozhodnú vrátiť, zvyčajne kvôli vzťahom a rodine. Návrat však často znamená aj obeť.

Je dnes stále potrebné zamýšľať sa nad zmyslom života? Prečo? Koho sa naň treba pýtať? V roku 1930 sa filozofa Willa Duranta na zmysel života opýtal na ulici muž, ktorý plánoval spáchať samovraždu. A Durant sa naň opýtal viac ako stovky intelektuálov, umelcov a ďalších osobností, z čoho vznikla kniha O zmysle života. Diskusiu moderuje Dušan Mikušovič.